Dialóg v Michalovciach
Vo svojej útočnej a manipulatívnej rétorike Marián Damankoš pokračoval aj v odpovedi na otázku, „či nový spôsob správy majetku ukončí spory, ktoré okolo tejto témy vznikli“. Na to odpovedal okrem iného takto: „… mám pocit, že k zmiereniu tak skoro nepríde. Z ich obsahu cítim urazenosť, hnev a minimálnu ochotu viesť dialóg. V konečnom dôsledku som to zažil začiatkom novembra v Evanjelickom cirkevnom zbore v Michalovciach, kde som počas dvojhodinovej diskusie ani raz nedostal slovo… Ťažko potom hľadať zmierenie, keď vám neumožnia ani diskutovať.“
Tento popis má však od reality viac ako ďaleko a potrebuje uviesť na pravú mieru:
- Po prvé, k samotnej otázke. Je zrejmé, že zmena formy riadenia – z Reformaty pod GBÚ – nič po vecnej stránke nerieši. Ak by bol záujem spravovať majetok transparentne a efektívne, bolo to možné aj v Reformate a teoreticky je to možné aj v ECAV. Z tohto pohľadu je presun správy majetku pod ECAV úplne zbytočný a skôr kontroverzný krok, ktorý ma vyvolať aspoň zdanie, že sa v tomto smere niečo robí.
- Po druhé, vo svojom výroku sa Marián Damankoš snaží subjektívnym a nekorektným hodnotením zdiskreditovať opozíciu súčasného vedenia, čo je nielen nemorálne, ale aj proti zásadám slušnej diskusie. Keď máte úprimný záujem o dialóg, tak snáď nebudete predtým svojho partnera v médiách nálepkovať …
- Po tretie, Marián Damankoš sa opakovane sťažuje na „minimálnu ochotu viesť dialóg”, čo je však vzhľadom k okolnostiam absurdné a pripomína to pokus o úplné ignorovanie faktov, resp. o prepisovanie histórie. Po tých všetkých útokoch, vykonštruovaných uzneseniach, súdnych sporoch, po nepravdivých obvineniach z vedenia ECAV, z Generálneho presbyterstva, zo Synody, po tom, ako Ivan Eľko na synode hovorí, ako chráni cirkev tým, že s týmito ľuďmi nekomunikuje, vytýka Marián Damankoš druhej strate neochotu viesť dialóg?! Ako sa hovorí na východe, „to sa s koňom zrazil“?
- Po štvrté, keď sa Marián Damankoš štylizuje do pozície toho, ktorý v Michalovciach ani raz nedostal slovo (inak by sa vraj možno pokúsil o zmier), tak je to tiež len časť pravdy. Diskusiu viedol domáci farár Ján Meňky a najviac času – v nadväznosti na zloženie a dôvod návštevy – vyčlenil pre generálneho biskupa Ivana Eľka. Zároveň povedal, že senior a seniorátny dozorca budú mať dostatok času prezentovať svoje názory na ďalšom zasadnutí presbyterstva (ktoré sa neskôr za ich účasti aj konalo).
- Po piate, seniorátny dozorca Marián Damankoš by konečne mohol prestať pozerať len na seba a zvýrazniť to podstatné: že práve vďaka aktivite cirkevného zboru v Michalovciach a miestneho farára konečne (po pár rokoch) znova došlo k dialógu! To je niečo iné, ako písať články a rozhovory do jednostranne orientovaného Evanjelického posla spod Tatier, ktorý predstavuje niečo ako chránené územie, do ktorého sa nik s reálne kritickým názorom nedostane!
- A po šieste, podobne ako v Michalovciach, podobná diskusia sa pred pár rokmi konala v mierne inom zložení aj v Merníku. O návštevu vtedy požiadal vtedajší biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol, ako aj senior a dozorca miestneho seniorátu. Presbyteri cirkevného zboru však pozvali aj zástupcov Asociácie, aby si počuli aj názor druhej strany. V Merníku mali teda možnosť vystúpiť všetci pozvaní účastníci, ale aj napriek tomu ste nikoho z presbyterov vy, pán Damankoš (ani senior Chalupka či vtedajší biskup VD) nepresvedčili.
A práve na tomto stretnutí ste zistili, že také veľké problémy a kauzy neukecáte, a tak ste zámerne prestali komunikovať a snažili sa na najbližšej synode Asociáciu slobodných zborov postaviť mimo zákona, resp. mimo cirkvi.
A veľmi dobre ste vedeli, čo robíte, pretože ste boli jedným synodálom aj varovaní: „Ak prijmeme toto uznesenie (proti Asociácii, pozn. autora), zostane nám Čierny Peter v rukách, vylúčili sme ich z cirkvi, aký budú musieť urobiť ďalší krok?” Po rozruchu v sále pokračoval s tým, že je potrebné „snažiť sa rokovať, jednať, je tam veľa dobrých, slušných bratov, ktorí patria k nám, … ktorým je potrebné otvoriť svoje srdce aj náruč.“ A to isté zopakoval aj do tretice: „Ak prijmeme toto uznesenie, my sme ich vylúčili a nútime ich do ďalšieho kroku!“
Synodáli si však poradiť nedali a na základe jednostranných informácií – bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie so zástupcami Asociácie slobodných zborov – bolo toto uznesenie prijaté. A dnes má Marián Damankoš tú drzosť hovoriť o tom, že sa mu zdá, že na druhej strane nie je ochota rokovať?!
Obhajoba už prebehla, dôkazy ešte hľadáme
Stretnutie a následný dialóg v Michalovciach viac ako výrazne poukázali na to, že kroky súčasného vedenia pri objasňovaní majetkových káuz a efektívnej správe majetku sú nedostatočné a nepresvedčivé. Chýbalo až príliš veľa odpovedí, a tie, ktoré sme počuli, toho veľa nevysvetlili. Aj tu tak veľmi chýba ten principiálny postoj, o ktorom sa (aj Marián Damankoš) veľa len hovorí!
Určite si pamätáte na tzv. zázračnú zmluvu, na základe ktorej synodálom v emocionálnom prejave Ivan Eľko tvrdil, že všetko (ohľadom daňovej kontroly) vyvracia, resp. vysvetľuje. Tento pochybný dokument, ktorý sa s 99 % pravdepodobnosťou dá považovať za falošný a ktorého podpis odmietli aj jeho údajní signatári za ECAV, nemá ani svoj originál. Keď sme sa Ivana Eľka v Michalovciach pýtali na originálne zmluvy – ako v Reformate, tak aj v ECAV, povedal niečo neuveriteľné: My ich ešte stále hľadáme…
Táto odpoveď, samozrejme, vyvolala mimoriadny rozruch a rozčarovanie. To znamená, že Ivan Eľko nemal morálny problém tento nielen bezcenný, ale pravdepodobne aj falošný papier použiť na manipulovanie synodálov a celej evanjelickej verejnosti! Na obhajobu ľudí spojených s daňovými a účtovnými podvodmi! Neovereným (a vysoko pravdepodobne) falošným dokumentom sa pokúša zakrývať reálne majetkové kauzy s veľkým dopadom na ECAV?! A teraz v Michalovciach na priamu otázku prizná pravdu, že originál tejto zmluvy nemá a že odvtedy ho už dva roky hľadá!? Veď to je výsmech všetkým slušným ľuďom, to je výsmech celej Evanjelickej cirkvi!
Principiálnosť – alebo hovorím to, čo sa mi hodí?
V tejto súvislosti si pripomeňme slová Mariána Damankoša ako člena obidvoch kandidačných porád v roku 2018, kde došlo k hrubej manipulácii volieb spojenej s nezákonným vyraďovaním kandidátov. Marián Damankoš bol vtedy až príliš aktívny, a to ako na kandidačnej porade vo Východnom dištrikte, tak aj kandidačnej porade na funkciu generálneho biskupa, kde vyhlásil: „Sme v cirkvi, ktorá má fungovať na dôvere. Aj v politike padajú hlavy, keď je podozrenie, nie až keď sa niečo dokáže…“ Zámerom týchto „vzletných tvrdení“ bolo vtedy vyradenie Milana Krivdu, aby sa tak uvoľnila cesta k moci práve pre Ivana Eľka.
Avšak ak toto vyjadrenie aplikujeme na súčasnú situáciu v ECAV, je zjavné, že že Marián Damankoš pri svojom hodnotení používa dvojaký meter, čo nemá s principiálnosťou nič spoločné! Ak šlo o vyradenie Milana Krivdu, hovoril o nejakých podozreniach. Ale ak Ivan Eľko
- zavádza synodálov neovereným, pochybným a pravdepodobne falošným dokumentom,
- podpisuje bez vedomia cirkevných orgánov súhlas s čiastočným zatienením budovy na Svoradovej s potenciálom pokutou 1mil. eur,
- klame pri výpovedi na súde,
- klame evanjelickú verejnosť o skutočne odvedených peniazoch z Reformaty do ECAV,
- do poslednej možnej chvíle kryje finančné škandály v Evanjelickej diakonii,
- odmieta komunikovať s tisícmi evanjelikov, ktorí požadujú vyšetrenie majetkových káuz a slobodné voľby, a pod.,
vtedy je Marián Damankoš ticho. A to aj napriek tomu, že vo viacerých prípadoch je na týchto stretnutí priamo účastný a niektoré tieto aktivity aj sám podporuje. Jedným z príkladov je ignorovanie záverov správy synodálnej komisie (schválenej na Synode ECAV 2019) a predloženie nového uznesenia, kde už nemajú byť stíhaní len tí, ktorí sú za vznik daňových a účtovných problémov zodpovední, ale aj tí, ktorí tieto problémy „zdedili“ a museli ich riešiť!
Je smutné, že v kresťanskej cirkvi riešime majetkové, finančné a osobné škandály v takom rozsahu, že to nie bežné ani vo svete, kde neplatia hodnoty, pravidlá a princípy, hoci práve táto kresťanská cirkev by tomuto svetu mala ísť vzorom, a kde sa slová ako morálka, transparentnosť a principiálnosť používajú iba ako morálne zásterky pre nemorálnu činnosť a pochybné aktivity!
Odkaz, resp. ako ďalej
Pre Mariána Damankoša mám jeden praktický odkaz. Z vyššie uvedeného viac ako jasne vyplýva, čo treba robiť, ak vám na Evanjelickej cirkvi naozaj záleží: zrušiť všetky toxické ustanovenia prijaté Generálnym presbyterstvom a Synodou, ospravedlniť sa a vrátiť sa k rokovaciemu stolu! My v Asociácii sme na konštruktívnu diskusiu pripravení – už niekoľko rokov!
P.S.
Iba nedávno ste ako jeden zo synodálov dostali od právnika návrh na zrušenie predmetných uznesení. Mohli ste si ho osvojiť – pravda, ak by vám na zmieri naozaj záležalo. Písať do novín nestačí. Je potrebné urobiť konkrétne kroky, ukázať vôľu riešiť problémy, ktoré ECAV trápia.
Dúfam, že ste nezabudli, že iba tvrdá, poctivá a odborná práca v prospech ECAV nás môže posunúť dopredu!
Jaroslav Mervart
Foto: Archív ASloZ
