Nedeľa po Vianociach
„Buď česť a sláva na výsostiach Bohu, na zemi pokoj- pre milosť tak mnohú, keď zišiel na zem Boží Syn, jak sľúbil dobrý Hospodin, že narodí sa svojím časom..Ó zroď sa i dnes v srdci našom.“ Amen.
Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Dieťatko však rástlo a mocnelo,
plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom.
Evanjelium podľa Lukáša 2, 38 – 40
Drahí bratia a sestry,
Nedeľa po Vianociach…Keď počujeme toto slovné spojenie – po, znamená to, že sme prežili určitú udalosť, ktorá sa stala časovým medzníkom v našom živote. Reakcia na udalosti za slovným spojením po… závisí od toho, ako hlboko na nás zapôsobili. Vyvolali v nás reakciu, zmenu, donútili nás premýšľať nad zameraním nášho života? Nedeľa po Vianociach stavia pred nás otázku čo urobíme so skutočnosťou, že Boh v Ježišovi Kristovi prišiel na túto zem, aby nás vykúpil, aby nás spasil, aby sme život mali a hojne mali. Ten, koho sa Božia milosť dotkla, stotožňuje sa s výzvou a povzbudením z listu Júdovho: Ale vy, milovaní, vzdelávajte sa vo svojej najsvätejšej viere a modlite sa v Duchu Svätom. Udržujte sa v láske Božej a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista na večný život. Chceme prosiť o posilnenie Vianočnej viery. Chceme nasledovať príklad Božích služobníkov tak ako nám to ukazuje Písmo Sväté.
Jozef a Mária prinášajú Pána Ježiša do chrámu. Prečo tak robia? Predstavenie prvorodeného syna Hospodinovi nebola nejaká prázdna formalita alebo povera. Zákon pripomínal udalosť vyslobodenia z Egypta. Vtedy pomreli prvorodení z egyptských rodín, ale prvorodení Izraela boli zachránení krvou baránka. Odvtedy boli všetci prvorodení zasväcovaní do služby Bohu, na pamiatku ich predkov v Egypte. Keďže zasvätenie znamenalo život v náboženskej službe Bohu, rodičom bolo dovolené, aby svoje dieťa vykúpili piatimi šekelmi. Každý prvorodený chlapec sa napriek tomu musel ukázať pred Hospodinom a to malo Izraelu pripomínať vykúpenie jeho ľudu. Súčasne sa dostávalo do povedomia národa, že základom vykúpenia je hodnota zástupnej obete. Mária a Jozef konajú podľa zákona Pánovho . Konáme tak aj my? Dnes by sme možno mohli povedať, že vzhľadom na momentálnu situáciu nemôžeme prichádzať do chrámu Božieho. To, čo však smieme robiť je čítať doma, v rodinách či v komôrke svojho srdca Božie slovo, skloniť sa k modlitbám, spievať chvály nášmu Bohu, poznávať Božiu vôľu a vyhľadávať príležitosti k duchovnému rastu. Nech je nám príklad Jozefa a Márie výzvou k dôvere, poslušnosti a k povzbudeniu, aby sme hľadali príležitosti k budovaniu vnútorného človeka.
Mária a Jozef konajú podľa zákona Pánovho . Tu sa im dostáva vzácneho stretnutia so staručkým Simeonom a prorokyňou Annou. Simeon bol muž spravodlivý a bohabojný a očakával útechu Izraela. Duch Svätý mu oznámil, že neuvidí smrti skôr, ako by videl pomazaného Pánovho. V prinesenom dieťati spoznáva Mesiáša a vyslovuje známe slová: „Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka, podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči vedeli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud Izraelský.“ Simeon neprosí o predĺženie svojho života, ale prijíma Božiu vôľu. Pán splnil, čo zasľúbil. Mesiáš prišiel a to je pre neho dôležité. Vyslovuje však slová, ktoré v obrazoch naznačujú, že toto vykúpenie ľudu bude spojené s utrpením. Ľudská prirodzenosť je stále rovnaká. Simeon to dobre vedel. Pod náboženskými formami číha v mnohých srdciach duch vzbury a prvým účinkom príchodu Pána Ježiša bude vyprovokovanie vzbury k otvorenému nepriateľstvu. V určitom zmysle to musel urobiť, pretože potešenie Izraela nie je možné, pokiaľ sa skrytá vzbura proti Pánu Bohu neprejaví navonok, nevyzná sa a nedôjde k pokániu. Simeon hovorí: „Je položený na pád a povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, ale aj Tebe prenikne dušu meč, aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Mária v obraze a náznakoch prijala toto slovo a jeho naplnenie videla pri utrpení a smrti Pána Ježiša. Simeon a Anna mali vo svojich srdciach živú a činnú vieru. Túžili po Vykupiteľovi, poznali proroctvá starozmluvných prorokov a horlivo čakali na ich vyplnenie. Anna pristúpila k nim a chválila Boha, rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali útechu Izraela. Koľko máme i dnes medzi sebou Simeonov. Koľko máme medzi sebou takých ľudí ako bola prorokyňa Anna? Sme ochotní ich počúvať? Prijať svedectvo viery a bohabojného života? Majú nám čo povedať. Viera je z počutia a ľudia , ktorí úprimne vydali svoj život Pánu Bohu a prežili ho v dôvere v Božie vedenie sú pre nás vzácnou pomocou a povzbudením.
Záverečné slová hovoria o tom, že Dieťatko rástlo a mocnelo, plné múdrosti a milosť Božia spočívala na Ňom. Možno sa nám zdá, že sú to príliš krátke slová o detstve Pána Ježiša Napriek tomu vystihujú všetko, čo bolo potrebné povedať. Pripomínajú nám, že i my máme mať v srdci úprimnú vieru, dôveru, lebo ak nebudeme ako deti nikdy nevojdeme do kráľovstva Nebeského. Na druhej strane i my sa máme starať o naše deti. Každá doba má svoje špecifiká, na ktoré musí kresťanská viera reagovať. Nie je ľahké a jednoduché byť dobrým rodičom, starým či krstným rodičom. My sami potrebujeme Božiu múdrosť a spočinutú Božiu milosť. Nie je to však ľahké a jednoduché ani pre naše deti. Sú obklopení mnohými , často navonok nenápadnými nástrahami. Privádzajme ich k Pánu Bohu a modlime sa o to, aby rástli na tele i na duchu , aby mali pravú múdrosť a aby Božia milosť spočívala na nich.
Drahí bratia a sestry, nedeľa po Vianociach neznamená, že sa všetko skončilo, práve naopak. Je povzbudením k tomu, aby sme na narodenie Spasiteľa odpovedali konkrétnym konaním vo svojich životoch. Plňme Božiu vôľu, hľadajme príležitosti k upevneniu viery, k duchovnému rastu. Pristupujme s úctou voči šedinám a počúvajme tých, ktorí si staršími vo viere. Buďme trpezliví, pretože nám môžu povedať vzácne slová do nášho života. Prosme za naše deti, aby na nich spočívala Božia milosť a my aby sme boli pre ne dobrým príkladom kresťanského života. Amen.
Modlitba:
Hospodine, Pane náš, ďakujeme za ten najvzácnejší dar. Ďakujeme za to, že si svojho Syna poslal na túto zem. Pre nás sa stal človekom. Ďakujeme za Tvoju prenesmiernu lásku, ktorá nás zachránila. Pomôž nám, aby sme dennodenne túžili po naplnení a poznávaní Tvojej vôle. Daj, aby sme boli poslušní Tvojmu slovu a podľa neho verne konali. Ďakujeme za všetkých, ktorí sú aj v našom okolí ako Simeon a Anna. Daj, aby sme im preukazovali úctu, vážili si ich a prijímali svedectvo ich viery. Prosíme i za naše deti. Daj im pravú múdrosť, bázeň pred Tebou, pomôž im zachovať si v tomto svete vieru v Teba. Rodičom, krstným i starým rodičom pomáhaj , aby mali trpezlivosť, lásku a vedeli rozoznať, kedy treba prísť s prísnymi slovami napomenutia a kedy je potrebné objať láskou a povzbudením. Amen.
Mgr. Ján Lichanec
evanjelický a. v. farár
