Koncom roka zvykneme rekapitulovať a viac sa zamýšľať nad tým, čo končiaci sa rok priniesol pre rodinu, pre cirkev či firmu, v ktorej pracujeme. Nie sú to len nostalgické spomienky, ale aj uvedomenie si pôvodného stavu zo začiatku roka, a zmien, ktoré tento rok priniesol. Nové podmienky si vyžadujú novú reakciu, a to platí aj pre nás v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.
Ak by sme v ECAV mali hodnotiť rok 2018, tak to navýstižnejšie, čo mi napadá je to, že cirkev bola v roku 2018 ťažko skúšaná. Podobne ako spoločnosť vo vojnovom stave, utŕžila rany, pričom niektoré síce odrazila, ale v konečnom dôsledku je ako vojak po boji – rozhodne v horšom stave ako na začiatku. Tieto rany však tento náš „vojak“ utŕžil od vlastných, mohli by sme povedať v občianskej či vnútrocirkevnej vojne. Vo vojne, ktorá sa vedie o to, ako vieroučne, prakticky a hospodárne bude ďalej pôsobiť naša cirkev. A to v situácii, keď sa svet rúti do mamony a bezbrehého liberalizmu nie je dobrou správou. Záchranný čln je veľmi potrebný, ale je vážne poškodený a potrebuje generálnu opravu.
Vieme, prečo je to tak. Aj v spoločnosti môžeme konštatovať, že väčšina ľudí nemá rada vojnu. Je drastická, neľudská a prináša utrpenie. Ale keď niekto existenčne ohrozuje náš národ či rodinu, je, žiaľ, nevyhnutná. Podobne je to v cirkvi. Ak ju niekto ohrozuje – bludmi, skazenou morálkou či pomýlenou vieroukou, tak sa na to nemôžeme iba pozerať, ale ak nám na cirkvi záleží, musíme konať. Tak ako konal Martin Luther, ktorý sa rozhodne postavil proti bludom a falošnej vierouke svojej doby.
Ako sme teda na tom my? Záleží nám na evanjelickej cirkvi ako na svätej cirkvi Kristovej? Chceme v nej mať poklad, ktorý nie je poškvrnený svetom, a ktorý je naopak svetlom pre tento svet? Alebo len hľadáme vlastný prospech a ostatné nás nezaujíma?!
Prvá rana
Jedna z káuz, ktorá dlhodobo traumatizuje evanjelickú verejnosť, je spojená so spoločnosťou Reformata. Správa cirkevného majetku sa vymkla spod kontroly, a začala sa tváriť skoro ako súkromná firma, ktorá občas „veľkodušne“ niečo „pustí“ pre cirkev. Ak sa požadovali údaje o tom, ako sa hospodári, ako efektívne sa realizujú firemné procesy, predsedníctvo cirkvi sa zvyčajne k aktuálnym informáciám nedostalo. Kontroly sa realizovali skôr formálne a naoko, než naozaj. Tento stav trval až do roku 2014, keď predsedníctvo cirkvi (Lukáč, Klátik) odvolalo vedenie spoločnosti a menovalo nové vedenie. Tým sa však problémy ani zdaľeka neskončili.
Nastúpila fáza obštrukcií, ktorá sa navonok prejavila najmä tým, že nebolo odovzdané kompletné účtovníctvo. To papierové síce bolo vydané približne po roku a pol, ale elektronická forma nebola vydaná vôbec. Papierová verzia bola následne preverená auditom, Ekonomickou univerzitou, a tiež daňovým úradom – a výsledkom je zistenie hrubých chýb v účtovníctve, porušenie zákona o účtovníctve a daniach, a následne doplatok dane, pokuta a úroky vo výške okolo 70-tisíc eur! Priam nepochopiteľne vyznieva postoj niektorých členov Generálneho presbyterstva, ktorí do poslednej chvíle, hlava nehlava, bez ohľadu na dokázateľné skutočnosti, stále spochybňovali skutkový stav a zastávali sa bývalých konateľov. Ak by sme túto skupinu prirovnali k neveriacemu Tomášovi, tak by sme mu veľmi ublížili. Pretože Tomáš síce dlho neveril, ale keď k nemu prišiel Pán Ježiš a ukázal svoje rany, Tomáš s plačom a o to úprimnejšie uveril (J 20,27). To sa nedá povedať o našej skupinke „neveriacich“, ktorí to dotiahli tak ďaleko, že neuverili nikomu, až kým z účtu Reformaty neodišla prvá časť sumy vo výške 41 670 eur!
Ani táto veľmi veľká suma však nepriviedla bývalých konateľov k pokániu a náprave, ale naopak, vinu znova hádžu na súčasného konateľa, ktorý vraj problém nemal nahlásiť na daňovom úrade. A keďže to nahlásil, vinný je vraj on. Milí kresťania, tak toto je už ale skutočne zvrhlé, a je to hanbou pre celú cirkev. Podľa tejto logiky totiž nie je vinný ten, kto profesionálne nezvládol resp. špekulatívne a nezákonne manipuloval s účtovníctvom, ale ten, kto prišiel po ňom a tieto problémy odhalil. Ak by tieto nedostatky neoznámil daňovému úradu, bol by spoluvinníkom bývalých konateľov, a bol by za to trestne stíhateľný. Je teda viac než logické a čestné, že to nahlásil, a za to nemôže byť nikým v demokratickej spoločnosti, ktorá si ctí zákony, obviňovaný. A už vôbec nie tými osobami, ktoré samé vzbudili prvé a najväčšie podozrenie a nedôveru tým, že papierovú verziu účtovníctva odovzdali až po roku a pol, a elektronickú formu účtovníctva neodovzdali doteraz!
Vo veci vydania elektronickej formy účtovníctva beží súdny spor. Okresný súd pôvodne rozhodol, že ju autorka (sestra bývalého konateľa) vydať nemusí (vraj kvôli autorským právam), čo však logicky a správne vyvrátil krajský súd, ktorý túto záležitosť vrátil okresnému súdu na opätovné prerokovanie. Lenže prvé pojednávanie bolo odložené, druhé bez udania dôvodu tiež. Urobte si názor sami, ale zjavne tu niečo nie je v poriadku, niečo sa tu skrýva.
Druhá rana
Druhá rana pre evanjelickú cirkev prišla na kandidačných poradách. Okrem vyradenia kandidátov na generálneho biskupa či dozorcu VD, bez akýchkoľvek zmysluplných a relevantných dôvodov, by som sa chcel zvlášť venovať vyradenia brata Imricha Lukáča ako kandidáta na generálneho dozorcu. V zdôvodnení, že vraj svojimi vyjadreniami polarizuje cirkev, sa totiž spája viacero negatívnych konzekvencií. Prvým je to, že týmto vyradením sa cirkev (hlúpo a nerozumne) zbavila kandidáta a človeka, ktorý hlavnou mierou prispel k odhaleniu mnohých nekalých a nečestných praktík v cirkvi. Zbavila sa v podstate svojho Jána Kuciaka, ak by sme použili paralelu so svetom. Druhým je to, že tohto náročného súpera sa takto nečestne zbavili tí, ktorí ho chceli zastaviť, a zároveň sa dostať podvodom na jeho miesto, lebo v štandardných demokratických voľbách by to nedokázali.
Je zjavné, že za tým môžeme hľadať skupinu ľudí, ktorá zabezpečovala krytie pre ľudí spájaných s machináciami v cirkvi, resp. tých, ktorí preukázali nezorientovanosť a neschopnosť tieto vážne záležitosti riešiť. Týmto sa otvára možnosť rehabilitácie tých, ktorí preukázateľne zlyhali a dokonca ich návrat na niektoré funkcie (so všetkými následkami, ktoré to obnáša).
Imrich Lukáč ale nie je jediný, ktorý bol odstránený, lebo niekomu prekážal. Mám v čerstvej pamäti abdikáciu bývalého člena GHV (a bývalého ministra financií) Miroslava Maxona, ktorý svoje odstúpenie z tejto funkcie zdôvodnil nekorektným správaním bývalého predsedu GHV Vlastimila Synaka, ktorého obvinil z blokovania kontrolnej činnosti, falšovania zápisníc a krytia netransparentných prevodov v bratislavských zboroch. Svoje by o tom vedeli povedať aj kontrolou poverení bratia Turčan a Gärtner, ktorí zistili, že zápis v štýle „všetko je OK“ vznikol aj bez toho, aby bola nejaká kontrola vôbec vykonaná. Nedá sa nespomenúť aj snaha o odvolanie profesora Jána Sváka na predchádzajúcej synode, ktorý súčasnosti vykonáva funkciu generálneho riaditeľa sekcie edičných činností Ministerstva spravodlivosti SR, a je vo svojom obore uznávanou právnickou kapacitou. To preukázal aj v ECAV, keď odborným výkladom poukázal na to, že kandidačné porady nemali právo posudzovať kandidátov ináč ako podľa zákonom stanovených kritérií. Asi už nemusím dodávať, že od poslednej synody profesor Svák už nie je predsedom Generálneho súdu ECAV…
Aj vo svete normálna firma zháňa a podporuje tých najlepších – v odbore financií, kontrolnej činnosti, hospodárenia či práva. Robí to preto, aby bola úspešná, aby prosperovala. V evanjelickej cirkvi je, žiaľ, aj v tejto praktickej veci všetko naopak – politika vybranej skupiny ľudí spôsobuje to, že tí najlepší, uznávaní dokonca aj mimo cirkvi či v medzinárodnom rozsahu, sú v ECAV urážaní, spochybňovaní a odstraňovaní. Viac než naliehavo sa tu vynárajú otázky: prečo sa to deje, o čo tu komu ide, komu tento stav, použijem už skôr napísané slová „priemernosti až hlúposti“ vyhovuje?!
Ak hovoríme o kandidačných poradách, nemôžem nespomenúť jeden z najznámejších biblických citátov. Na ten zjavne pozabudli dokonca aj viacerí duchovní, keď sa na kandidačných poradách začali považovať za „bohov“, ktorí môžu posúdiť všetko a každého.
„Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, – keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.“ (Mt 7, 1 – 5)
A tak sme na kandidačných poradách mohli vidieť, že tí, ktorí boli mnoho rokov napomínaní za zanedbanie svojich povinností – vizitácii, chýbajúcich zápisníc, či neriešenia majetkových a personálnych záležitostí vo svojich COJ, sa namiesto nápravy (toho svojho pomyselného brvna) rozhodli vedeniu cirkvi (tú triesku) vrátiť. Viac ako spomínaný biblický citát mi to skôr pripomína výrok „pomsta je sladká“, avšak v Biblii v Liste apoštola Pavla Rímskym 12, 19 čítame: „Mne patrí pomsta, ja odplatím!“ Ale možno to bol jednoducho iba boj o moc a snaha o odstránenie kandidátov, ktorí mali vo voľbách väčšiu šancu uspieť, pričom evanjelická verejnosť bola pri realizácii tohto „zámeru“ bezohľadne odsunutá na druhú koľaj…
Tretia rana
Je na ceste. Je úplne jasné, že ľubovoľné organizačné či personálne (alebo aj majetkové) zmeny prejdú o to ľahšie, keď sa o nich vôbec nebude písať. Alebo sa bude písať len o tom, čo vytvára pozitívny obraz (a ostatné sa vynechá). Asi už viete, že je reč o Tranosciu, ale ani nie tak o knihách či predaji bohoslužobnej či misijnej literatúry, ale práve o novinárskej práci. Preto otvorenie tejto témy na synode v časti vnútornej misie považujem od pána farára Radka Vařáka (či skôr jeho skupiny) za účelové a pokrytecké (zvolanie mimoriadneho VZ Tranoscia). Totiž práve činnosť Tranoscia ako celku, vrátane informácií uverejňovaných v EPST, bola mnohými laikmi aj duchovnými v oblasti vnútornej misie veľmi vysoko hodnotená! Je potrebné jasne povedať, že to, čo bolo pre túto skupinu problémové, boli práve články v Posle o tom, čo sa v cirkvi zanedbalo, kde došlo k plytvaniu či dokonca k porušeniu zásad vedenia účtovníctva a protizákonnému (a procirkevnému) konaniu. To, čo neboli schopné ani na podnet brata generálneho dozorcu Lukáča vyriešiť cirkevné grémiá (až doteraz!), to musela zachytiť, podobne ako v spoločnosti, posledná inštitúcia, a to novinári. Snaha o ovládnutie Tranoscia je teda snahou o odstránenie poslednej záchrannej brzdy, ktorá stojí uvedenej „skupinke“ v ceste. Za zmienku stojí to, že sa to nemá udiať na základe vyriešenia problémov spojených s Reformatou či inými majetkovými kauzami, ktoré sa udiali v ECAV resp. na báze dokazovania faktov či pravdy, ale zas len na základe „práva väčšiny“ – ktoré sa niekomu dostalo na základe, podľa nášho názoru, zmanipulovaných volieb.
Tento prístup je však sám osebe chybný. Každý elektrotechnik vie, že systém bez spätnej väzby – v našom prípade kontrolných orgánov či novinárov, je nefunkčný. Čo sa týka kontrolných orgánov, po synode už vieme, že napr. predsedom Generálneho hospodárskeho výboru má byť Martin Kováč, ktorý v relácii „Pod Lampou“ sedel spolu s bývalým konateľom Reformaty Vladimírom Danišom, a teda tu nemôže byť ani reči o nejakej forme kritickej opozície. Ďalší konflikt záujmov sa vynára v súvislosti s tým, že práve Martin Kováč má byť (minimálne na dobu určitú) dočasným riaditeľom Generálneho biskupského úradu…
Posledným tŕňom v oku sú práve preto nezávislí novinári. Tí, ktorí vedia zistiť skutočnosti, ktoré mali ostať utajené, ktorí vedia nastaviť kritické zrkadlo netransparentným a pochybným praktikám. Ktorí sami veľa riskujú, a ktorí sa neboja konfliktu, aby obhájili hodnoty, ktorým veria a ktoré vyznávajú. Keďže sme v cirkvi, takýchto ľudí by tu malo byť viac, a očakáva sa to najmä od duchovných. To ohlušujúce ticho duchovenstva voči bezpráviu, ktoré sa tu deje, keď vidíme smer, ktorý cirkev naberá, je na pováženie. Zbytočne chodia niektorí farári na zhromaždenia za slušné Slovensko, keď doma v cirkvi tento zápas nezvládajú. Je nepochopiteľné, že vo svete idú podporiť snahu a zámery, ktoré sledoval Ján Kuciak, keď bojoval proti majetkovým kauzám na Slovensku, ale vo vlastnej cirkvi tých, ktorí na majetkové kauzy poukazujú, likvidujú resp. sa na to iba cynicky prizerajú (čím to v podstate podporujú)!
Spätná väzba sa tak zdá prekážkou pre tých, ktorí sú presvedčení, že všetko najlepšie vedia, a nedajú sa poučiť či napomenúť. Tento prístup je však iba veľmi krátkozraký a nerozumný, a z dlhodobého hľadiska sa každému, kto takto postupuje, táto chyba vypomstí. Sme len ľudia, hriešni a omylní, a preto potrebujeme pomoc, preto potrebujeme aj kontrolu a napomínanie – čo aj podľa slova Božieho má byť prítomné v každom kresťanskom zhromaždení.
„Toto svedectvo je pravdivé. Pre to ich prísne napomínaj, aby ozdraveli vo viere.“ (Tit 1, 13)
„Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.“ (Žid 3, 13)
Preto som presvedčený, že likvidácia Predstavenstva, Dozornej rady Tranoscia a redaktorov EPST, ktorí poukazovali na problémy a nedostatky v cirkvi, je likvidáciou poslednej záchrannej brzdy v celej ECAV (tu je na zamyslenie, prečo zlyhala záchranná brzda, ktorú mali použiť duchovní). Tvrdenie o tom, že Tranoscius ovláda staré vedenie cirkvi, stojí evidentne na vode. Nikdy to tak nebolo, čo je po voľbách a zmene vedenia cirkvi úplne zjavné. Jediné, čo novodobej garnitúre prekáža, je tak kresťanské hodnotové a morálne zameranie ako Predstavenstva, Dozornej rady, a tiež zamestnancov Tranoscia.
Nové vedenie po tom, čo ani nedokázalo pomenovať, nieto riešiť problémy v Reformate resp. v cirkvi všeobecne, a po tom, čo sa chystá prevziať moc po pochybných voľbách, ktoré boli spojené s etickými, morálnymi a zákonnými pochybeniami, sa tak nebezpečne blíži k ďalšiemu chybnému kroku. K tretej rane, ktorú ťažko skúšaná ECAV už nemusí zvládnuť, a ktorá sa v konečnom dôsledku obráti voči všetkým, ktorí tieto deštruktívne zmeny podporovali, ale aj voči tým, ktorí proti takémuto konaniu nijako neprotestovali.
Nový začiatok
Sme pred Vianocami a som si plne vedomý vážnosti témy, o ktorej píšem. Zvyčajne to v tomto období nie je zvykom, avšak informácie od členov Generálneho presbyterstva, ktoré zasadalo začiatkom decembra – o rozpracovaní uznesenia prijatého väčšinou synodálov proti Tranosciu – nám neumožňujú sa venovať adventu a príprave Vianoc tak, ako by sme chceli. Ako ľudia veriaci v Krista stále veríme v hodnoty, ktoré nám náš Pán nielen povedal, ale na príklade svojho života aj ukázal. A my chceme podľa nich žiť, chceme ich brániť a tiež ich chceme zvestovať, slovom aj príkladom, tomuto svetu.
Kto sme to teda my? Skupina ľudí, ktorá miluje cirkev a Krista, a nebojí vydať svedectvo pravde, poukázať na neprávosť, zlyhania či nebezpečný odklon od kresťanskej vierouky smerom, ktorý udáva táto konzumná, liberálna a egoistická spoločnosť. Sme skupina ľudí, ktorá nielen kritizuje pochybenia v cirkvi, ale stavia na pôvodných kresťanských princípoch, ktorým chceme byť verní, a navrhuje praktické opatrenia a kroky, ako predchádzať problémom pri správe majetku či organizácii volieb, ktoré dnes v cirkvi riešime. Sme skupina laikov a duchovných zo zborov, ktorí sa združili v Asociácii slobodných zborov ECAV, kde sa pod slobodou rozumie sloboda v Kristovi. Je to sloboda od hriechu, kde môžeme síce neúmyselne padnúť, ale vždy sa v pokání vrátiť k nášmu Pánovi, je to sloboda od strachu z represií, sloboda od mamony, manipulácie či akýchkoľvek iných závislostí, ktoré nás viažu k tomuto svetu.
Chceme nastaviť zrkadlo nespravodlivosti, pretvárke a zavádzaniu, ktoré dnes vidíme v ECAV, chceme byť alternatívou pre tých, ktorý sa nestotožňujú s týmito praktikami, ale chcú ostať verní svojej kresťanskej viere v ECAV. V oblasti majetku požadujeme transparentné prešetrenie všetkých káuz, vyvodenie zodpovednosti a prijatie takých opatrení, aby sa tieto problémy už neopakovali.
Vzhľadom k pochybnej príprave a priebehu volieb žiadame nové transparentné voľby. V oblasti vierouky žiadame, aby Evanjelická cirkev zostala pevne stáť na svojom vieroučnom základe a augsburskom vyznaní. Sme proti decentralizácii cirkvi na 3 dištrikty a zavádzaniu tzv. manažérskeho riadenia zhora, vraj podľa nemeckého modelu (úbytok veriacich nemeckej cirkvi hovorí sám za seba). Sme za posilnenie priamej demokracie, keď si veriaci volia svojich zástupcov sami, a odmietame to, aby biskupov či nejakých „manažérov“ volila synoda.
Sme presvedčení, že táto cesta vernosti a čistoty pred naším Pánom Ježišom Kristom je stále pre hľadajúcich zaujímavá, pravdivá a jediná správna. Chceme jej, s pomocou Ducha Svätého, ostať verní v slove aj skutkoch. Ak je to cesta, ktorú hľadáte a podporujete aj vy, pridajte sa k nám. Viac informácií nájdete v tomto Evanjelickom posle resp. na internetových stránkach. My cirkev napriek všetkému neopúšťame, my jej chceme naopak prinavrátiť jej pravú, svätú a láskavú tvár.
Slovo na záver
Možno sa pýtate, ako sa v tejto situácii vyznať, komu veriť, veď to niekedy vyzerá ako stret dvoch názorových skupín. Ako dôvod pre vznik Asociácie slobodných zborov ECAV vnímame najmä skutočnosť, že ECAV sa od svojho pôvodného poslania odkláňa ako vieroučne, tak aj v aplikácii vierouky v praktickom živote. To, čo sa udialo v Reformate, Beckovskej Vieske či pri iných kauzách, poukazuje na hrubé porušenia pri správe cirkevného majetku, ktoré boli nekorektné, nečestné a nezákonné nielen voči štátu, ale aj voči samotnej ECAV. Pri voľbách zas došlo, podľa nášho názoru, k nesprávnemu výkladu CPP, a znova nečestnému a nekolegiálnemu správaniu, a tiež porušeniu elementárnych predpisov pre vykonanie volieb. A tieto praktiky pokračujú ďalej (lebo v danom prípade „musia“) a prvé manipulácie sa objavujú aj pri vzniku pracovnej komisie, ktorú na prešetrenie vecí okolo Reformaty menovala synoda.
Sme presvedčení, že takéto a podobné praktiky nemajú v svätej cirkvi Kristovej čo robiť. Po správnosti by sa nemali, podľa zákonov demokratickej spoločnosti, objavovať ani vo svete. Podrobne túto tému v Novej zmluve rozoberá nielen apoštol Pavel či Jakub, ale aj náš Pán Ježiš, keď nám pripomína: „Alebo vypestujte dobrý strom, i jeho ovocie bude dobré; alebo vypestujte planý strom, i jeho ovocie bude plané; lebo strom poznať po ovocí.“ (Mt 12, 33)
Preto je potrebné uvedené problémy nie iba zahladiť či niečím zakryť, ale dôsledne prešetriť, a na základe zistení prijať také opatrenia, aby sa už neopakovali. Samozrejmosťou by malo byť aj zjednanie nápravy stavu, ktorý nastal. Iba vtedy, podľa nášho názoru, sa budeme znovu môcť nazývať cirkvou Kristovou, ktorá prináša dobré ovocie.
Prajem vám pokojné a požehnané prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších!
Jaroslav Mervart
