Čo priniesol december v ECAV
Kedy budú mať farári platy, ktoré im patria?
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o tom, že odmeňovanie farárov patrí do triedy 4 s koeficientom 1,6, spôsobilo v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku oprávnený rozruch.
Na jednej strane vidíme oprávnenú požiadavku farárov, na strane druhej ticho a nezáujem súčasného vedenia ECAV splniť zákonom stanovené požiadavky. Je zaujímavé, že keď rovnakú požiadavku tlmočil Inšpektorát práce po kontrole na biskupskom úrade, tak súčasný generálny biskup Ivan Eľko konštatoval, že im neostáva nič iné, ako platy pracovníkom biskupského úradu navýšiť. Ak však ide o duchovných, bratov a sestry v službe, tak jeho rozhodnosť (a s ňou aj záujem) sa akosi vytratila. Čo je o to zvlášť šokujúce v prípade ľudí, ktorí majú slovom aj osobným príkladom zvestovať evanjelium, a tak plniť misijné poslanie cirkvi! A zároveň jeden z dištriktuálnych biskupov dokonca už začína hľadať (smiešne) výhovorky, že sestra farárka, ktorá spor s ECAV vyhrala, nebýva na fare, a vraj preto vyhrala súd.
To je však nezmysel, a to hneď z dvoch dôvodov. Prvým je to, že súd sa k téme vokátora (a tiež farského bytu) vyjadril s tým, že ide o dohodu (nastavenie práv a povinností) medzi farárom a cirkevným zborom, z ktorej však voči žalovanej organizácii (ECAV) nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti! Brat dištriktuálny biskup sa tak zas stará do niečo, čo mu neprináleží! A týmto spôsobom nielenže nebuduje, ale rozbíja cirkev, a to tak princípy, na ktorých je postavená, ako aj vzťahy!
Druhým dôvodom je to, že žiadna firma, resp. iná organizácia nemôže argumentovať spôsobom, že ak zamestnancovi ponúkam služobný byt, tak nemusím dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce. Tieto ustanovenia je zamestnávateľ povinný v každom prípade dodržať a ubytovanie môže poskytnúť navyše – aby pracovníka získal, resp. udržal.
Bolo by vhodné, aby sa vedenie ECAV konečne zachovalo principiálne a v súlade so zákonom. Aby farárom vyplatili platy, ktoré im patria. Ale k tomu je potrebné, aby „iných považovali za hodnotnejších ako seba“ a aby dokázali, že peniaze zo štátneho rozpočtu vedia nielen (netransparentne a subjektívne) míňať, ale že s nimi vedia aj efektívne hospodáriť!
Čo máme robiť s budovou na Panenskej 25?!
Z novembrového zasadania generálneho presbyterstva sme sa dozvedeli, že členovia GP „schválili uzatvorenie zmluvy s externou spoločnosťou na spoluprácu pri riešení otázky rekonštrukcie a využitia budovy Panenská 25“. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že návrh na rekonštrukciu tejto budovy spracoval už v roku 2015 vtedajší konateľ Štefan Sabol. Reagoval na stanovisko statika, ktorý už vtedy konštatoval havarijný stav tejto budovy.
Mohli by sme povedať, že o 10 rokov (!) neskôr sa teda cirkev konečne rozhýbala! Lenže ani tých 10 rokov im zrejme nestačilo na to, aby si pripravili zámer, resp. účel, ako túto budovu využiť! Máme tomu rozumieť tak, že ani dobre platení pracovníci biskupských úradov, ani nadštandardne platené vedenie ECAV, ani platení pracovníci cirkevných výborov nevedia, ako túto budovu využiť? Majú vôbec nejaký zámer, aké aktivity chcú v ECAV rozvíjať (teda okrem míňania štátnych peňazí na rôzne semináre)? Pretože ak by mali konkrétnu a užitočnú víziu pre ECAV, tak by tam využitie budovy na Panenskej malo logicky zapadať. Teraz môžeme akurát konštatovať, že táto „investičná správa“ odkrýva hlbšiu krízu vo vedení ECAV!
Generálne presbyterstvo „zároveň schválilo, že na náklady spojené s prípravou rekonštrukcie, ako napr. architektonický návrh, posudky, odmena pre externú spoločnosť a pod., bude použitá časť prostriedkov, ktoré ECAV získala v roku 2018 ako kompenzáciu regulovaného nájomného (rozhodnutím ES pre ľudské práva v Štrasburgu) a ktoré prislúchali k tejto budove“.
Celá táto tlačová správa napriek proklamovanej snahe „napomôcť otvorenosti a informovanosti“ vyznieva veľmi alibisticky a netransparentne. Dozvedeli sme sa totiž iba to, že generálni presbyteri si objednali externú, komerčnú firmu, aby im povedala, čo sa s tou budovou dá robiť. A aby následne pripravila rekonštrukciu. Nevieme, čo sa plánuje (alebo skôr neplánuje) robiť, nevieme, kto to bude robiť, a nevieme, koľko to nás ako členov ECAV bude stáť! To si vážne niekto myslí, že takto vyzerá transparentnosť?!
A čo sa týka ceny, vieme iba to, že na tento účel budú použité prostriedky, ktoré cirkev získala rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (v čase, keď bol konateľom spoločnosti Reformata Štefan Sabol). Vtedy cirkev z rozhodnutia súdu, ktorý sa týkal odškodnenia za majetkovú škodu spôsobenú zákonom o regulovanom nájomnom, získala 356 364 eur. Takže horná hranica „odmeny“ pre poradenskú firmu a s ňou súvisiace práce je nastavená naozaj vysoko!
Vina a trest
Vedenie cirkvi na poslednej Synode ECAV znovu ukázalo, že nevie komunikovať so zbormi ináč ako z pozície sily a zastrašovania. Čo je samo osebe pre kresťanskú a reformovanú cirkev viac ako úbohé.
Ich pokus zasahovať do zvrchovaných rozhodnutí a svojprávnosti cirkevných zborov prekračuje všetky „červené čiary“, likviduje základy evanjelickej cirkvi postavené na samosprávnom modeli a popiera základnú tézu evanjelikov, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. A to všetko kvôli pár drobným, ktoré cirkev na platy farárov ani nepotrebuje. Ale preto, aby ich získala, je zrejme ochotná urobiť čokoľvek. Boj o moc a vplyv je tu pre niekoho zjavne dôležitejší ako budúcnosť a poslanie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku!
Otázka v skutočnosti nestojí tak, že či príspevok do Fondu finančného zabezpečenia poslať, alebo nie. Problém v skutočnosti spočíva v tom, že ak by cirkevné zbory takýto spôsob tvorby a výkonu legislatívy akceptovali, tak sa vlastne samy vzdajú svojej právnej subjektivity, svojprávnosti a schopnosti zabezpečiť perspektívu a misijné poslanie zboru do budúcnosti. Čo je začiatok konca cirkevného zboru a následne aj celej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania! Dom postavený na piesku spadne rovnako ako dom, ktorého základy niekto vyraboval preto, aby si dovolil viac luxusu na treťom či štvrtom poschodí!
Snaha násilne zasahovať do zvrchovaných rozhodnutí cirkevných zborov vo vzťahu k zborovému farárovi tak až príliš pripomína dobu, v ktorej reformátor Martin Luther vystúpil proti kupovaniu odpustkov. Ak prispejete, ste čistí, ak neprispejete, ste vinní. A na poslednej synode sme sa dozvedeli aj to, aký bude trest. Cirkevný zbor môže prísť o farára, o kazateľa slova Božieho, ktorý v zbore zvestuje evanjelium!
Aký je teda odkaz, ktorý nám vedenie cirkvi posiela? Evanjelium už nie je zdarma, ale za peniaze? Za peniaze na komplikovanú a drahú cirkevnú štruktúru, ktorá pôvodne mala mať len reprezentačnú a koordinačnú funkciu? Ak sú tie peniaze určené len pre farárov, prečo nepostačuje to, že cirkevný zbor si sám dofinancuje plat svojho zborového farára?!
V tejto situácii je viac ako aktuálny nižšie uvedený citát z Augsburského vyznania, na ktoré súčasné vedenie ECAV zjavne pozabudlo:
„Biskupi by si mohli ľahko udržať poslušnosť, keby nenástojili na udržiavaní takých predpisov, ktoré predsa bez hriechu nemožno zachovať. … Peter zakazuje biskupom vládnuť tak, akoby mali moc nútiť cirkvi k tomu, čo oni chcú (1Pt 5, 3). Teraz nejde o to, aby sme biskupom odňali ich moc, ale ich výlučne poprosiť a požiadať o to, aby svedomie nenútili hrešiť. Keď však tomu primerane nebudú konať a odmietnu túto prosbu, potom nech uvážia, ako sa budú môcť zodpovedať pred Bohom, že svojou tvrdosťou zapríčinili rozštiepenie cirkvi a rozkol, čomu by vlastne mali pomôcť zabrániť.“ (Augsburské vyznanie)
Asociácia slobodných zborov
evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: eberhard grossgasteiger on Unsplash
