Čo je komu dovolené
V ECAV na Slovensku nie je tajomstvom, že potrestanie tých, ktorí niekomu prekážajú, sa zakrýva vyjadrením o neposlušnosti, t. j. „nedodržaním zákona“ – rozumej, milý evanjelik, ľudského zákona, ktorý je bez súladu s Božím spravovaním veriacich. A tak sa stalo, že z evanjelických farárov, ktorí boli právoplatne zvolení za zborových farárov, sa po uzákonení protievanjelických zákonov zrazu stali neplniči, nedodržiavatelia zákona – a biskupi ich zdegradovali na námestných farárov.
Bezohľadnosť skrytá za zákon vypovedá o neúcte k človeku a nerešpektovaní Božieho pohľadu na život v spoločenstve. Ak sa funkcia stane dôvodom, ako „legálne“ bojovať proti bratom a sestrám, to odhaľuje len chorobné skryté túžby po ovládaní iných. Z pozície funkcie si nárokovať na život človeka a na právo rozhodovať o jeho smerovaní však nepatrí do cirkevného spoločenstva. Hierarchia a nadvláda nad človekom, ktorá bola vzdialená Evanjelickej a. v. cirkvi, niektorých natoľko očarila, že zabudli na evanjelické korene. Domnienka, že si môžem robiť, čo chcem, len preto, že som v nejakej funkcii, je skazonosnou bludičkou, ktorá odvádza od Krista.
Cirkevný zbor si zvolil farára na 10 rokov – no a čo? Niekto to zmení zákonom tak, že kvôli peniazom sa vzťah cirkevný zbor a zborový farár jednoducho zruší jediným listom. Toto nie je normálne pre Evanjelickú a. v. cirkev, no niekto z toho urobí normu. Už nielen výpalníctvo, ale aj drzé násilníctvo voči spoločenstvám evanjelickej cirkvi, teda cirkevným zborom, je skúškou zo strany funkcionárov, ako ďaleko ešte môžu zájsť s ich praktikami, ak nie rovnakými, tak ešte horšími, ako to vidíme vo svetskej spoločnosti.
No aj týmto degradovaním farárov kvôli neplneniu do Fondu finančného zabezpečenia, teda kvôli peniazom, ako trest, že cirkevný zbor neposiela výpalné, je farár potrestaný aj tretíkrát.
Prvýkrát to bolo znevažovaním farárov a cirkevných zborov, druhýkrát to bolo zrušením právoplatnej voľby farára a tretíkrát tým, že biskup posiela týchto zhanobených farárov na Gemer, kam by on sám nikdy nešiel. No nejde o Gemer ako taký, aj tam žijú evanjelici, ale tu ide už nielen o rozvrátenie cirkevných zborov, ale aj o rozvrátenie manželstiev. Brat farár Meňky sa má pobrať do Gemerskej Polomy, kde ho menoval biskup Mihoč, a to bez rozhovoru s dotyčným bratom farárom. Zrazu akoby tu nešlo o peniaze, ale o službu evanjelikom. V Michalovciach asi nepotrebujú evanjelici evanjelium.
Ide však len o jedno: rozvrátiť rodinu, nakoľko manželka kvôli svojej práci nemôže odísť na Gemer. A na druhej strane sa ráta s tým, že ak brat farár Meňky odmietne opustiť zbor, ktorý si ho riadne zvolil za zborového farára, biskup to zase zahrá na „neposlúchanie vrchnosti“ a bude ho chcieť z práce vyhodiť. Už sa to stalo v cirkvi niekoľkokrát, že umelo vytvoria neprijateľné podmienky len preto, aby farári odišli zo služby. Napríklad farárovi s päťčlennou rodinou pošlú len tak v liste oznámenie, že je menovaný do iného zboru, kde je jednoizbový byt farou aj bytom farára, aj zborovou miestnosťou, čo však zabudnú napísať.
Inému svojmu kamarátovi sa však dáva priestor, nájde sa práca pre partnera, možno aj v cirkvi, veľká fara a žiaden Gemer či Hont a podobne. Kde niet lásky a pravdy, tak zákony sú tvorené len na škodu cirkvi.
Akékoľvek obhajovanie biskupov či vedenia cirkvi kýmkoľvek a čímkoľvek po tomto všetkom je tu absurdné, nie sme katolíci ani sektári. Napriek tomu sa však vedenie tejto cirkvi k evanjelikom teraz takto správa.
Všimli ste si, milí evanjelici , že tí farári, ktorí neplatia do Fondu finančného zabezpečenia, teda zabezpečenia „generálneho biskupského úradu“, a nie sú volenými zborovými farármi ako brat farár Meňky či sestra farárka Juríková, ale sú námestnými farármi, tých biskupi nepremiestňujú do iných zborov. Tí nie sú uvedení na stránkach ECAV v kolónke personálne zmeny.
Ak ide tak striktne o nedodržiavanie zákona, potom prečo takáto do oči bijúca diskriminácia na pracovisku a nerovnaké zaobchádzanie? To znamená, že evanjelické spoločenstvo dovolilo funkcionárom bez Krista bačovať hlava-nehlava podľa svojho zlomyseľného srdca. Kde v skutočnosti nie pravidlá a zákony, ale oni sami určujú, kto zákony musí plniť a kto nemusí.
Táto kauza degradovania zborových farárov má ešte jeden rozmer. Ide o štiepenie cirkvi, teda o rozdeľovanie na základe poslušnosti Bohu alebo človeku. Ide tu o úmyselnú a cielenú likvidáciu tých farárov, ktorí nechcú byť zlodejmi zborov, ktorí nechcú peknými rečami klamať evanjelikov. Lutherovo „Tu stojím, inak nemôžem“ stratilo pri takýchto praktikách svoj význam. Pretože buď ako evanjelik budeš poslušný milému Pánu Bohu vo všetkom, lebo vieš, že aj „dobrý“ človek je nestály a dokáže brojiť aj proti bratovi, alebo sa rozhodneš pre časné výhody tohto sveta na pôde cirkvi a budeš klamať svoju dušu tým, že sa budeš obhajovať, že ty poslúchaš vrchnosť aj vtedy, keď tá otvorene bojuje proti Kristovmu duchu. Za čím stoja evanjelici pod týmto vedením? Poslušnosť Bohu nie, ale poslušnosť vrchnosti, ktorá likviduje všetko evanjelické, áno.
Nie, to nie je cnosť. Je to opovrhovanie Pánom Bohom. Milovať viac zlomyseľného človeka ako láskavého Pána Ježiša Krista.
Kde niet pastierov, tam vlci trhajú stádo. Kde niet Pánu Bohu milého zodpovedného zborového farára, tam príde k rozkrádaniu cirkevného majetku, bludným náukám, zväzovaniu duší evanjelikov strachom a vyhrážkami len preto, aby nemilovali srdcom Krista viac ako roztopašnú vrchnosť.
Čo je komu dovolené… – to nikdy predtým nebolo heslom pre evanjelikov. Žiaľ, teraz, hoci to nie je vyslovené, viditeľným ovocím svedčí o tom, že si niekto v ECAV povedal: Ja som tu pánom! A to je veľmi zlé.
Niekto tu rozkráda Evanjelickú a. v. cirkev, oslabuje cirkevné zbory, dehonestuje duchovný stav, pohŕda vôľou cirkevných zborov a ruší platné dohody.
Každý si môže namýšľať, že z titulu funkcie je mu všetko dovolené. Múdry človek vie, že to tak nie je. A veriaci človek vie, že Pánu Bohu sa nemožno vysmievať. Ak cirkevné zbory vo veľkom predávajú svoje majetky kvôli „výpalnému“ do FFZ, určite to nie je v poriadku. Ak prichádzajú o svojich duchovných, ani to nie je v poriadku. Ak sú im nanútení iní duchovní, o ktorých nežiadali, nie je to v poriadku. Namiesto medových motúzov, ktoré sa niektorým páčia, keď im ich niekto ťahá popod nos, by bolo prospešnejšie pre osobnú vieru a pre vieru spoločenstiev evanjelických cirkevných zborov, aby sa spamätali a hľadali korene evanjelictva, navrátili sa k Ježišovi Kristovi a neobhajovali niečo, čo odsudzuje aj svet. Ale tu sa týmto bezbožným konaním niektorí v cirkvi chvália ako nejakou múdrosťou a cnosťou!
Ak ani Kristova prítomnosť nemení srdce, potom niet cesty k záchrane. Pán Boh nám neprikazuje milovať klamárov a agresorov, ale nasledovať Jeho pastierov.
Ak pastier bije ovce, nie je to Boží pastier. Ak kradne ovciam, nie je to Boží pastier. Ak úmyselne spôsobuje škodu, nie je to Boží človek.
Ak rozvracia cirkev, nemá právo z toho obviňovať tých, ktorí to nerobia.
Čo je komu teda dovolené?!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka