Človek – služobník – kresťan vie: Hospodinova je zem i to, čo ju napĺňa

„Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo a na ich synoch Tvoja veleba. Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami! A utvrď pri nás dielo našich rúk; Ty utvrď dielo našich rúk!“ „Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete. Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho.“

Z Martin Luther Bundu z Erlangenu dostávam bulletin, vlastne taký časopis pre evanjelickú diasporu, roztratenú po celom svete. Bol v ňom jeden dokument z Ruska. Veľmi ma zaujal jeden obrázok: staršia pani, vychudnutá, vedie za ruku svoju vnučku do kostola. Babka je útla, maličká, aj vnučka je maličká. Fotografia je robená od chrbta a zachytáva ich na chodníku, na ceste do kostola. Pod obrázkom bolo napísané: Misijná služba. Aj takto vyzerá misijná služba. Keď babka zoberie svoju malinkú vnučku a kráčajú vedľa seba do chrámu Božieho. Aj dnešný biblický text hovorí o misii. Peter lovil ryby. Poslúchol Kristovo slovo, odrazil od brehu a dostal poverenie: odteraz budeš ľudí loviť – pre nebeské kráľovstvo, pre mňa. To je hlavná téma: misia. Ale k tomuto textu je vybratý ešte aj 90. žalm, kde čítame: „Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo.“ Dva základné pojmy plynú z tohto verša: sluhovia, sluha, služobnica – a Božie dielo. Na Tvojich sluhoch nech vidno Tvoje dielo. Neraz počúvame o školení vodcov, vedúcich skupiniek, všelijakých cirkevných manažéroch. Nie je to dobrá terminológia. Keď zoberieme Starú zmluvu, vyvrcholením Starej zmluvy je text u proroka Izaiáša, kde čítame o Ebed Jahve, o židovských sluhoch – sluha Hospodinov. A kto to vlastne bol? Nemal výzor, aby sme ho obdivovali. Muž bolesti. Bol zmodraný od rán, viedli ho ako ovcu na zabitie. Neotvoril ústa. Šiel, aby poslúžil. Tam je evanjelium Starej zmluvy. Ebed Jahve – služobník Boží, ktorý nechá seba zabiť bez toho, aby protestoval, lebo vie, že je to služba Hospodinovi a služba tým, ktorí to potrebujú. Takže služobník je pojem pre človeka, patriaceho Ježišovi Kristovi. Kristus Pán umýva učeníkom nohy. A hovorí: Čo som urobil ja vám, to robte vy jeden druhému. Apoštol Pavel hovorí dokonca ešte viac: Dulos. To je otrok. Teda už nemám vlastnú vôľu, už je vo mne Kristus, Jeho slovo. Som naplnený Jeho slovom a som otrokom Ježiša Krista. A Pavol tak aj žil do poslednej kvapky krvi. Päťkrát palicovaný, tri razy bičovaný, vo väzení, na mori, v ohrození života… Dulos Kristov išiel, vedel, čo je jeho otrocká povinnosť. Premýšľal som nad našou kultúrou. Koľko tu máme pánov. Všetci sme páni. Ten pán, oný pán… Skade sa tu nabralo toľko pánov? Nie je to dávno, 18. marca 1848 – ešte len vtedy bolo zrušené poddanstvo. Bolo len niekoľko pánov. Pár zemepánov, ktorí malo rozdelené územie a všetci ostatní boli len sluhovia. Poddaní, ktorí nemali slobodu pohybu, museli robiť na pánskom, museli dávať dávky, dokonca bolo ešte v mnohých oblastiach právo prvej noci. Pán rozhodoval, kto sa s kým môže zosobášiť. Boli to páni. Zopár pánov vládlo poddaným. A zrejme po páde poddanstva sa naši predkovia tak rozjarili, že zrazu sme všetci páni. Angličania majú pojem: mister. Zdá sa mi, že toto slovo pochádza od pojmu minister. A minister – to už je lepší výraz. Ja som minister verbi divini. Som sluha Božieho slova. Mister je teda kratšia forma od slova minister, a to znamená služobník. Niekedy sa úctivo zdravilo: „Služobníček“. Takže sa skúsme vžiť do tejto kristovskej filozofie: som pán s malým p, formálny pán – ale hlavným Pánom je Ježiš Kristus. V biblickom texte sa zároveň píše: „Nech je zrejmé Tvoje dielo.“ A aké je to Kristovo dielo? Aké je Božie dielo? Samozrejme, v prvom rade je to stvorenstvo. Príroda, ktorú sme my už zhumpľovali, ktorá teraz trpí… Máme tu tropické dažde, hurikány, lebo sa k prírode nesprávame ako k Božiemu dielu, k Božiemu daru, ale ako k niečomu, čo musíme vyrabovať a vyťažiť z toho čo najviac. Ale to najvážnejšie Božie dielo je v Ježišovi Kristovi. Toto je Božie dielo. „Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo.“ To znamená, že beriem vážne Ježiša Krista s celým Jeho príbehom. Od narodenia v Betleheme – v chlade, v maštali, cez Jeho útek do Egypta; potom výsmech, keď sa Mu smejú farizeji a zákonníci a On s láskou ide za Zacheom, za colníkom Matúšom, za slepým pri ceste. Ide, nepozerá na seba, lebo vie, že Božie dielo treba dotiahnuť do konca. Napokon je tu vyvrcholenie Jeho diela na golgotskom kríži. A potom to veľkonočné ráno vzkriesenia. Božie dielo je dielo vykúpenia cez Ježiša Krista. My ako Kristovi sluhovia máme fungovať tak, aby to Kristovo dielo bolo zrejmé na nás. Aby bolo jasné, že sme prežili to Kristovo vykúpenie a že to v nás spôsobilo veľkú premenu. Vidíme Petra, ako vo všedný deň berie siete. Poslúchol Kristovo slovo. Trošku odrazil od brehu, to je tiež vážna vec: niektorí teológovia v tom vidia odpojenie sa od zeme, odraz na tú vodu. Byť na zemi znamená mať istotu. Byť na vode zas znamená, že už potrebuješ vieru. Byť s Kristom v loďke na vode, bojovať s protibožskými silami. To už chce vieru. Peter odrazil na vodu. A vieme, že cez toto malé poslúchnutie Peter prichádza až do fázy, keď začína chodiť po vode. Je to aj výzva pre nás – nebyť spojení len s touto zemou. Teraz je boom skupovať pozemky. Robiť podvody. Neraz čítame aj o podpisoch na zmluvách za mŕtvych, ľudia prichádzajú o pozemky. Človek – služobník – kresťan vie: Hospodinova je zem i to, čo ju napĺňa. Nikto si z tejto zeme nezoberie ani štvrť. Stačí nám len daný rozmer, na ktorom budú ležať naše telesné pozostatky. Hospodinova je zem i to, čo ju napĺňa. Je pre nás symbolom stability, možno nejakého súkromia. Ale človek – kresťan dvíha svoje oči k nebu. Odráža sa od zeme, vnútorne vo svojom srdci. Myslí a snaží sa byť slobodný od matérie. „Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo a na ich synoch Tvoja veleba.“ Peter prežije Kristovu blízkosť. Zmenilo ho to? Prepadla ho hrôza a hovorí: Odíď, Pane, lebo som hriešny človek. Prvá vec, ktorú človek spoznáva v Kristovej blízkosti je veľkosť hriechu, ktorý má. Veľkosť toho, že nie som schopný napĺňať Božiu vôľu na sto percent tak, ako to odo mňa očakáva. Z celého srdca, z celej mysle, z celej sily milovať Boha i blížneho. Ale je tam Kristovo pozdvihnutie, odpustenie a poverenie: Odteraz, keď si už toto so mnou prežil, budeš ľudí loviť. Toto je, bratia a sestry, aj naša kresťanská úloha. Ako sluha Kristov na to nesmiem zabúdať. V misii môžeme byť naplno tým, že Kristovu vec položíme na prvé miesto. Niektorí hovoria: neboli sme v kostole, lebo nám prišla návšteva. Ale na tú hodinku predsa môžeme so sebou zobrať aj návštevu. Božie slovo nikomu neuškodí. Je to vec priorít. Peter všetko zanechal a išiel s Kristom loviť ľudí. A tak aj my premýšľajme, do akej miery ideme do tejto akcie naplno. Je to predsa naša úloha, niesť nádej Ježiša Krista do tohto sveta. Nestratiť Krista, budúcnosť, lásku v tých ťažkých zápasoch. Vyzývať k záchrane stvorenstva. Aj v tomto smere treba zápasiť. A vytrvať až do konca. Nech dá Hospodin, aby na nás bolo vidno Jeho dielo a na našich synoch Jeho veleba.

Ján Meňky,
farár v CZ Michalovce

ilustračné foto:pexels.com