Čistá schizofrénia

Nedávno som v EPST čítal článok o odvolaní čestného a spravodlivého človeka Martina Michaelisa z funkcie predsedu Durínskeho farárskeho spolku. Článok je podaný veľmi tendenčne a iba minimálne sa venuje dôvodom odvolania predsedu, ktoré súviseli s jeho negatívnym postojom voči protipandemickým opatreniam. Skôr vidíme snahu autorov účelovo spojiť toto odvolanie s podporou Durínskeho spolku pre Asociáciu slobodných zborov, čo vyplýva už z názvu samotného článku. A pritom za všetko, čo pre evanjelické zbory a evanjelikov na Slovensku Martin Michaelis urobil, by si zaslúžil úplne iný prístup a podporu!

V tejto súvislosti mi napadlo, že prístup súčasného vedenia ECAV k Asociácii je veľmi nekonzistentný. Na jednej strane sa od Asociácie slobodných zborov dištancujú vyhláseniami, ktoré vznikli úplne jednostranne, bez akejkoľvek diskusie s členmi Asociácie. Vo vyhlásení, ktoré predložilo predsedníctvo cirkvi na Synodu 2019, sa okrem iného uvádza:

  1. ASLOZ nie je organizáciou evanjelickej cirkvi, …
  2. Konštatuje, že ASLOZ … s ECAV nespolupracuje a nemá s ňou zmluvný vzťah.

Vedenie ECAV sa teda na jednej strane od Asociácie slobodných zborov dištancuje, avšak na druhej strane im vadí, keď niekto Asociáciu podporuje! Ak by Asociácia bola samostatná spoločnosť, ktorá s ECAV nemá nič spoločné (ako to vedenie ECAV tvrdí), tak z akého titulu sa potom vyjadruje k financovaniu Asociácie? Prečo predseda ZED Ján Bunčák napísal do Nemecka list, kde okrem spomínaných „dištančných a separačných“ vyjadrení dokonca krivo obvinil Asociáciu z korupcie? Na základe právoplatného súdneho rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne sa za tento výrok musel následne Asociácii aj v Nemecku ospravedlniť!

Tento nekalý zámer s vysokou pravdepodobnosťou priamo súvisí s financovaním, kde sa súčasné vedenie ECAV a  Ján Bunčák za ZED snažia o exkluzivitu vo vzťahu Durínskeho spolku ohľadom financií pre ECAV. Avšak logicky: predstavitelia ECAV môžu zastrešovať a koordinovať len tie organizácie, ktoré pod ECAV patria. Prečo sa teda v EPST redaktorka Mihočová a Ján Bunčák vyjadrujú k podpore Durínskeho spolku pre Asociáciu slobodných zborov? Vo všeobecnosti môžeme považovať za absurdné aj to, ak sa obdarovaný (ECAV) snaží obmedziť slobodu rozhodovania svojho darcu (Durínsky spolok) v zmysle toho, komu môže a komu nemôže pomôcť. Takýto prístup vyznieva v lepšom prípade komicky, v horšom arogantne.

Túto schizofréniu bolo možné vidieť už skôr. Správa predsedníctva ECAV na Synodu 2020 sa aj napriek vyššie uvedeným „separačným vyjadreniam“ zaoberala najmä aktivitami Asociácie slobodných zborov, čo potvrdzuje aj nasledujúca štatistika výskytu kľúčových slov:

85 x Asociácia slobodných zborov, AsloZ
34 x Lutherus
25 x Predsedníctvo ECAV, resp. cirkvi

——————————————————-

45 x Misia (v danom význame slova)
26 x Ježiš Kristus
12 x Pán Boh

To je na organizáciu, ktorá nemá s ECAV „zmluvu“ a s ktorou ECAV „nespolupracuje“, viac než dosť. Skôr to vyzerá tak, že aj napriek zúfalému úsiliu o diskreditáciu je Asociácia stále rešpektovaným a uznávaným združením alebo, ak chcete, konštruktívnou a náročnou opozíciou súčasného vedenia.

Svetový unikát

Určitá forma primitívneho a nezmyselného dualizmu (či schizofrénie) sa vo vyjadreniach súčasného vedenia ECAV vyskytuje pomerne často. Ako príklad môžeme uviesť obľúbený Eľkov naratív, že problémom tých, ktorí sa sťažujú, že im nebolo umožnené zúčastniť sa volieb, je ich urazené ego. To by teoreticky mohol tvrdiť, keby sa do volieb dostali a neuspeli, ale určite nie v prípade, keď sa volieb nemohli ani zúčastniť! Rovnako aj kombinácia najskôr vyhodiť a potom uraziť je unikátna nielen v ECAV, ale aj vo svete. Je to podobný unikát, ako odmietnutie odovzdať elektronickú formu účtovníctva či vytiahnutie „zázračnej“ nájomnej zmluvy, o ktorej predtým nevedel ani údajný prenajímateľ, ani nájomca. Ako hlboko ECAV klesla!

A väčšina duchovných sa napriek všetkému tvári, že nič nevidí ani nepočuje! Zrejme žijú  podľa hesla:  „Daj pokoj, máš pokoj“ (veď to nejako prežijeme), čo je však často spojené s varovaním: „Potom sa ale nečuduj!“ To už však v prípade duchovného určite nehovoríme o poslaní, ale skôr o pracovnom pomere!

Ďalším príkladom nezmyselného dualizmu je napríklad ospevovanie súťaže „o najšportovejšiu školu roka“ v podaní Ivana Eľka v EPST č. 10/2022, s čím, samozrejme, nemáme žiadny problém, naopak. Avšak keď na začiatku pandémie prišla Asociácia slobodných zborov ako jedna z prvých s video-prenosmi zo služieb Božích, tak to v správe predsedníctva ECAV na Synodu 2021 I. Eľko komentoval v úplne inom štýle: ,,Napríklad nedvojzmyselne sa, žiaľ, nedalo rozumieť ponuke ASloZ na online vysielanie duchovných programov z ASloZ a pre sympatizantov ASloZ v ,pandémii, pretože aj celému evanjelickému prostrediu mimo ASloZ sa dá rozumieť ako zasiahnutému pandémiou. Sterilne čisté luteránske vysielanie má iba ASloZ….

Asociácia od začiatku pripravovala služby Božie pre všetkých evanjelikov, takže aj táto Eľkova konštrukcia stojí na hlinených nohách a vzbudzuje oprávnené otázky, pre čo a v prospech koho generálny biskup vlastne koná. Podobná otázka sa vynára aj pri ironickej poznámke o „sterilne čistom luteránskom vysielaní“ ASloZ, ktorú by generálny biskup ECAV, ktorý má najmä „dohliadať, aby sa evanjelium Kristovo čistotne a úprimne zvestovalo, sviatosti správne prisluhovali a dodržiaval sa bohoslužobný poriadok“, nemal nikdy ani vysloviť.

Záver

Z uvedeného vyplýva, že generálny biskup I. Eľko až príliš často nekoná principiálne a v záujme ECAV. To sa prejavuje aj v postoji k Asociácii slobodných zborov, od ktorej sa síce vedenie ECAV navonok dištancuje, ale v skutočnosti si až príliš dobre uvedomuje, aké riziko pre ich šafárenie predstavuje oprávnená kritika zo strany Asociácie. A tu ani zďaleka nemám na mysli len množstvo nevyšetrených majetkových káuz, ale najmä konštruktívne návrhy na zavedenie štandardného výkazníctva, nezávislej kontroly či auditov, spojené s dôrazom na efektívne a transparentné nakladanie s cirkevným majetkom a financiami. To priamo súvisí s požiadavkou na transparentné a slobodné voľby, ako aj s dôslednou aplikáciou Augsburského vyznania vo všetkých oblastiach života cirkvi.

Program Asociácie slobodných zborov je veľmi stručný a jasný. Nepredstavuje nič mimoriadne ani neštandardné a pre každého evanjelika by tieto princípy mali byť samozrejmosťou. Je preto veľmi smutné, že s tým má problém samotné vedenie ECAV na Slovensku. Je potrebné si ujasniť priority a zaoberať sa v prvom rade tým, čo je dobré pre ECAV!

„Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“
Mt 6,24

Miroslav Klima

ilustračné foto: pixabay.com