Cirkev v našom živote
Situácia v cirkvi je, tak ako vo svete veľmi zložitá a netransparentná. Váš názor je pre nás dôležitý. Oslovili sme našich čitateľov s otázkami: Čo pre vás predstavuje a znamená cirkev, ECAV na Slovensku? Čo podľa vás môže ponúknuť, priniesť dnešná cirkev ľuďom a svetu v tejto dobe? Akú budúcnosť podľa vás čaká cirkev?
VIERA PEŠTOVÁ
Pre mňa osobne znamená cirkev spoločenstvo, do ktorého evanjelici kráčajú a idú jedine cestou pravdy, tak, ako ste spravodlivo pomenovali časopis Cestou pravdy. Cirkev stále aj prostredníctvom správnych a zodpovedných dáva priestor každému stať sa pokorným, zanechať nedobré myšlienky a prijímať lásku i konať dobro. Najskôr však na tej ceste pravdy musí byť zaslúžené miesto a v prvom rade pre tých, ktorí horlia za nás pre očistu cirkvi od nespravodlivosti, ktorou je zahltená od doby minimálne nedemokratických volieb.
RUŽENA ŠKOTTOVÁ
Predstavujem si takú cirkev, kde budem počuť kvalitnú kázeň slova Božieho, založenú výlučne na Písme svätom; kde sa s plnou vážnosťou prisluhujú sviatosti; kde človek nájde pomoc, pochopenie a pokoj; kde je kňaz dobrým pastierom pre zverené ovečky a vzorom svojím bezúhonným životom; kde človek nájde svoj druhý domov.
Svoju Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku milujem aj napriek marazmu, do ktorého ju voviedli súčasní predstavitelia cirkvi na čele s biskupmi svojou neprofesionalitou, diletantstvom, chamtivosťou, klamstvami, nespravodlivosťou a bezprávím. Zlyhali morálne i vieroučne. Naša cirkev potrebuje mať na čele múdrych, vzdelaných a bezúhonných predstaviteľov, vhodných reprezentantov vo vnútri cirkvi aj navonok. Predstaviteľov, ktorí sa nikdy nespreneveria svojmu poslaniu a nebudú ju viesť do područia Rímskokatolíckej cirkvi, ako to robia predstavitelia súčasní. (Naposledy pred odoslaním tohto príspevku biskup ZD Hroboň na 1. slávnosť svätodušnú v kázni na televíznych službách Božích v Trenčíne.) Ak sa tak stane, cesta k náprave bude ťažká, ale s pomocou Božou nie nemožná.
Čoraz viac ľudí odmieta vieru v Boha. Lipnú na rôznych svetských výmysloch a nezmysloch a svoju pozornosť razantne upriamujú na zušľachťovanie svojho „ja“. Za dôležitú preto považujem vieroučne kvalitnú misijno-pastoračnú prácu, primerane atraktívnu najmä pre mladých ľudí. Cirkev má vždy a všade svedčiť o sile evanjelia a o tom, že jedine Ježiš Kristus je naším Spasiteľom a Záchrancom pre večný život. Cirkev je zodpovedná za to, aby túto úlohu zodpovedne plnili oduševnení a vzdelaní misijní pracovníci, ochotní pôsobiť aj v náročných podmienkach doma i vo svete. Cirkev môže ponúknuť pomoc aj iným spôsobom, napríklad pri rôznych humanitárnych katastrofách či vojnách, ako to vidíme v súčasnosti pri pomoci Ukrajine.
Cirkev čaká ťažká budúcnosť. Bude musieť vynaložiť mnoho úsilia, aby sa vyhranila vo svete, v ktorom pôsobí mnoho deštruktívnych síl a zla. Sme svedkami toho, ako sa vo svete množí agresivita a násilie voči cirkvi a kresťanom. Svet viac než dosiaľ zachvacuje chaos, choroby, nepokoje, prírodné katastrofy, vojnové konflikty. To spôsobuje čoraz väčšie utrpenie ľudstvu na celej planéte. Cirkev bude krvácať, ak bude chcieť pomáhať pri hladomore, pandémiách, dôsledkoch klimatických zmien, vojnách. Musí mať však stále na; pamäti, že práve ona má byť vzorom a v mene Božom zvádzať tento boj, a to aj za cenu strádania a utrpenia.
IMRICH LUKÁČ
Cirkev – ECAV predstavuje pre mňa domov, kde ma viedli k viere, nájdeniu zmyslu života a poslania, miesto, kde sa tvorí základ morálky pre život. Miesto, kde sa ukazuje na večnosť a na fakt, že raz bude treba vydať počet z nášho časného šafárenia. Je to domov, kde som našiel cestu života. Odpoveď na prvú otázku je zároveň v podstate aj odpoveďou na druhú. Toto má cirkev ponúkať. Prináša možnosť záchrany pre časnosť i večnosť. Ponúka základ pre plodný a šťastný život. Varuje pred prázdnotou, blúdením a premárnením zverených darov. Varuje pred premárnením života v nečinnosti, lži a prázdnote. Jej úloha je nezastupiteľná a neklesne ani v budúcnosti. Ozajstná cirkev držiaca sa Božieho slova a konajúca verne sa o svoju budúcnosť vôbec nemusí obávať. Cirkev, ktorá stratí svoju chuť, budúcnosť nemá.
„Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.“
(Mt 5, 13)
MONIKA ČERNEKOVÁ
ECAV pre mňa znamená ukotvenie. Viem, v koho som uverila, a viem, kde načerpám silu do ďalších dní: v chráme na službách Božích, kde sa zvestuje Božie slovo a prisluhujú sviatosti.
Sprevádzanie. Sprevádzanie kresťana v akejkoľvek životnej situácii, od detí až po seniorov.
Pravdupovediac, neviem. Na jednej strane vidím úprimnú snahu farárov privádzať ľudí k Bohu, pomáhať, sprevádzať… a na druhej strane zas hádzanie polien pod nohy. Akonáhle prejaví farár ECAV svoj vlastný názor, ktorý sa vo vedení nenosí, dostáva sa do problémov. Je to zvláštna doba. Vyznávame rovnakú vieru, deklarujeme rovnakú náboženskú príslušnosť, a predsa sú „naši“ a „tí druhí“. Rozpoltenú cirkev nečaká nič dobré. Treba len jedno: sadnúť si k spoločnému stolu a porozprávať sa. Bez emócií, bez vydierania, na základe faktov. Verím, že Pán sám nám potom ukáže správnu cestu. Slovenská evanjelická jednota volá po obrode v cirkvi a stáva sa akýmsi mediátorom. Nič, iba ľudská samoľúbosť, egoizmus a ambície nám bránia sadnúť si a uviesť veci na správnu cestu a do poriadku.
ilustračné foto: pixabay.com
