Ak niekto sleduje filmy a seriály o mafiánoch, potom vie, že typickou súčasťou narodeninových osláv ich šéfa je, že jednotliví podšéfovia mu prinesú finančnú pozornosť. Nie je to bežný podiel na zárobku, ktorý kapitáni jednotlivých „crews“ pravidelne šéfovi odovzdávajú. Je to tribút (v starovekom Ríme: pôvodne nepravidelná dávka uvalená na občanov, nevojakov, v čase vojny za účelom zabezpečenia výstroje a proviantu pre vojsko). Kápovia ho skladajú za to, že si smú hospodáriť na svojom léne. Rezíduum primitívnejšieho usporiadania spoločnosti. Poistka a symbol osobnej vďačnosti vládcovi. A spoločenské usporiadanie, ku ktorému v cirkvi smerujeme. Demokracia stavia tomuto priamemu kupovaniu vplyvu do cesty prekážky. Bolo treba aspoň na oko dodržiavať pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby vybojované peniaze zaisťovali verejné blaho. Politik nesmel hovoriť, že si nimi niečo kupuje, a nesmel verejne prijímať tribút. A keď to vyšlo najavo, musel to popierať. Pretože formálne sme si rovní pred zákonom a naše postavenie v správnych rozhodnutiach nesmie záležať na pochlebovaní. Je smutné, keď sa to deje. Ešte horšie však je, keď sa do niečoho podobného pustí aj cirkev, len v pekne zabalenom obale zákona, z čias, keď vo vedení cirkvi stál agent ŠtB J. Filo, a na tvorbu cirkevných zákonov si prizýval tajného spolupracovníka Hlavnej správy rozviedky P. Kresáka s krycím menom ESTER. Ako možno nazvať to, ak cirkevný zbor so samostatnou právnou subjektivitou a svojím farárom nechce rozumieť, kto je v cirkvi pánom, neplatí za svoju „ochranu“ a prídu na rad útoky? Najskôr neopodstatnené kontroly od podšéfov zo seniorátu politika M. Damankoša a seniora M. Chalupku, ktoré si konkrétny zbor užil už viackrát – rovnako za neposlušnosť šéfom. Ak sa opäť cirkevný zbor vzoprie, lebo ctení páni sami nerešpektujú cirkevné predpisy, za ktoré šikanujú druhých, príde na rad ešte väčší útok – disciplinárne konanie s verdiktom – vyzlečieme farára z luteráku. Ďalším novým spôsobom, ako dostať peniaze zo zborov, má byť tiež návrh, že zbory budú musieť odvádzať najvyšším šéfom ešte viac – so zámienkou, že to má byť na „ochranu“ farárov a zborov, aby si smeli hospodáriť na svojom léne. Poprípade stať sa aspoň „podšéfom“. Plány vedenia tak prezrádzajú, prečo tak úporne broja proti slobode médií, ASloZ, farárom, ktorí preukážu svoju odvahu a vzoprú sa egocentrickým chúťkam dvoch osôb. Scenár rituálneho vyzdvihnutia zborového farára J. Meňkyho z úradu, tlačenie na cirkevné zbory a ich predstaviteľov pod zastrašením, že ak neuposlúchnu, prídu o svojho farára, pripomína veľkú knihu výpalníctva, nie veriacich duchovných. Keby totiž evanjelici videli, že vedenie – biskupi, duchovní či laickí predstavitelia cirkvi sú ľudia, ktorým na cirkvi, Ježišovi Kristovi, misii a spasení veriacich skutočne záleží, že to pre nich nie je len prospechárstvo a túžba po hmotných hodnotách, nemuseli by používať spôsoby výpalníkov. Ľudia by im tie hmotné statky nosili sami a radi. Žiaľ, po ovocí spoznali ich, a tak bude cirkev zažívať len dlhoročné súdne spory. Ju to síce nebude nič stáť, len niekoľkotisícové honoráre na advokátov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí malá no ešte stále veriaca hŕstka evanjelikov.
Martina Kováčiková
ilustračné foto: pixabay.com
