Častejšie a častejšie sa rozoberá téma: Financovanie cirkvi. Z rozprávania tých skôr narodených si pamätám, že časť cirkevných majetkov sa v minulosti prenajímala a časť sa obrábala. Výnos z týchto činností bol určený na financovanie farára, prípadne učiteľa a kantora v jednej osobe. Zriadenie, ktoré sa skončilo pred viac ako tridsiatimi rokmi nás naučilo nestarať sa o naše cirkevné majetky. Je smutné, že väčšine z nás, evanjelikov, sú majetky a hospodárenie úplne ľahostajné. Nezaujímame sa, čo je vlastne naše spoločné cirkevné, že sa treba o to aj starať a zveľaďovať. To, čo kedysi naši predkovia nadobudli, za cenu mnohého odriekania, len aby bolo pre cirkev, aby cirkev mala aký – taký majetok, tak dnes to mnohí predávajú a veľakrát aj pod cenu. Prečo? Prečo si nevážime mozoľov našich otcov a starých otcov? Čo bude, keď by prišla horšia doba? Veď majetok v Beckovskej Vieske bol kúpený na podporu nášho školstva, na podporovanie našich nových, mladých farárov, pretože väčšinou pochádzali z chudobných pomerov. A čo sa stalo o pár desaťročí?

Rozkrádanie

Do cirkvi sa akoby natlačili ľudia, ktorí našu cirkev začali okrádať pod rúškom firmy Reformata. Žiaľ, niektorí farári boli účastní na rozkrádaní tohto majetku, z ktorého výnosy mali slúžiť im a cirkevným zborom, v ktorých pôsobia. A keď aj neboli účastní, tak sa snažia toto celé zakryť, nedívať sa tým smerom, zabudnúť. Kde je tá povestná „husovská“ odvaha našich farárov, vždy povedať pravdu? Kde je tá naša „luteránska“ česť? K čomu nás teda vedú niektorí naši farári? Keď vidíme, že niekto robí zle, tak sa máme otočiť? Nehovoriť o tom? Mávnuť nad tým rukou? Na aký hodnotový rebríček sme sa ako kresťania posunuli, keď „úprimne veriaci kresťan evanjelik prezentujúc svojim vystupovaním najzbožnejšieho človeka“ dokáže bez mihnutia oka okradnúť ostatných evanjelikov? Nedá sa to inak nazvať len hyenizmus a ten nemá s úprimným nasledovaním Ježiša Krista nič spoločné a do cirkvi nepatrí. Ako sa hovorí, do cirkvi sa peniaze nosia, nie odnášajú, pretože my nebudujeme svoju cirkev, ale Kristovu. Takže, keď niekto okráda cirkev, okráda v podstate….

Financovanie

Za čias Martina Luthera vyslala katolícka cirkev do Nemecka predajcu odpustkov Jána Tetzela. Vyzbierané peniaze mali byť použité aj na stavbu baziliky sv. Petra vo Vatikáne. A dnes? Terajšie vedenie cirkvi vytvára dojem, že treba urobiť reštrukturalizáciu cirkvi pod rúškom finančného zabezpečenia platov farárov. Preto bol na cesty po seniorátoch vyslaný Ján Bunčák, odborník na cirkevné právo a reštrukturalizáciu cirkvi, (teda niekdajší Ján Tetzel), ktorý má zabezpečiť ich financovanie. Financovanie, ktoré má vychádzať z povinnosti odvádzať likvidačné sumy pre väčšinu cirkevných zborov na účet GBÚ? Dovolím si tvrdiť, že sa tu miešajú jablká s hruškami. Najskôr treba zhodnotiť koncepciu v cirkvi, teda povedať, či potrebujeme tri biskupské úrady, alebo nám stačí jeden a potom môžeme hovoriť o financovaní cirkvi, či duchovných a iných dôležitejších veciach, ktoré trápia nás obyčajných cirkevníkov.

Pomoc cirkevným zborom nie biskupským úradom

Prepáčte, bratia farári, ale dnes už nie je obdobie spred päťsto rokov, kedy vybraté peniaze odchádzali do Vatikánu, resp. dnes na GBÚ do Bratislavy. My nepotrebujeme takých, ako je pán Bunčák, Brozman, Eľko a podobných, ktorí vytvárajú pocit nutnosti vytvoriť reformy čo najskôr. Vzniká chaos, neinformovanosť, ktorá má len jeden cieľ: ľahšie a rýchlejšie ovládnutie našej cirkvi a neotrasiteľnosť ich pozícií a funkcií. A to celé bez prerokovania v cirkevných zboroch! Nemáme záujem o takéto rýchlo kvasené zmeny šité horúcou ihlou. Ak sa to nemá pripraviť s rozvahou a cieľom pomôcť cirkevným zborom, nie biskupským úradom, nech to radšej zostane v tejto pozícii. To, čo hovoria mnohí cirkevníci, nebudeme nekresťanské peniaze platiť na GBÚ, to si radšej budeme platiť farára sami. Takého, ktorý si „bude plniť povolanie a poslanie evanjelického kňaza, ako ho k tomu zaväzuje Božie slovo a ukladá mu to Cirkevná ústava. Ako Kristov služobník bude brániť záujmy Evanjelickej cirkvi a. v. a pracovať pre jej blaho a rozkvet. Menovite bude kázať slovo Božie a učiť ho pravdivo a úprimne, ako je obsiahnuté v Starej i Novej zmluve a v duchu Symbolických kníh Evanjelickej cirkvi a. v.; prisluhovať bude sviatosti, ktoré Pán Ježiš ustanovil a ako to On nariadil. Bude vychovávať a viesť všetkých mu zverených ľudí ku Kristovi a evanjelickej zbožnosti v chráme i mimo chrámu, na detských službách Božích, v školskej náboženskej výučbe, pri predkonfirmačnej i pokonfirmačnej mládeži, na náboženských a evanjelizačných večierkoch, biblických hodinách, modlitebných chvíľach, pri duchovnopastierskych návštevách i domácich pobožnostiach a pri každej príležitosti. V duchu evanjelia a podľa poriadku Evanjelickej cirkvi a. v. bude krstiť, konfirmovať, sobášiť a požehnávať manželstvá, navštevovať chorých a potešovať ich slovom Božím a sviatosťou Večere Pánovej, ako aj pochovávať zosnulých. Svoje povolanie a poslanie bude dosvedčovať osobnou vierou, príkladným a bohabojným životom podľa vôle Božej a na slávu Božiu“ (Agenda ECAV)

Presbyteriálno-synodálny systém

Niektorí farári sa tomuto poslaniu spreneverili a začali sa pasovať do úlohy sudcov a tých, ktorí budú diktovať chod cirkvi. Zabúdajú, že naša cirkev má presbyteriálno-synodálny systém, čo znamená, že všetka moc v cirkvi pochádza zdola, z cirkevných zborov a nie opačne, ako je to u väčšinovej cirkvi. A tak mnohí nadobúdame dojem, že úlohou a cieľom nového vedenia cirkvi je najviac sa zblížiť s väčšinovou cirkvou. Je veľmi smutné, že potláčame naše zvyky a zavádzame také trendy, ktoré do našej cirkvi nepatria. Čo sme mohli čakať? Jeden z najvyšších predstaviteľov našej cirkvi, pán Brozman, ktorý dodnes jednoznačne nedoriešil svoje členstvo vo viacerých cirkvách, sa snaží spolu s niektorými terajšími predstaviteľmi našej cirkvi zmeniť tento náš demokratický systém za nedemokratický a vrátiť cirkev o 500 rokov späť. A mnohí mu za to ešte aj tlieskajú…

Sčítanie odhalí prácu farárov

V budúcoročnom sčítaní sa máme hrdo prihlásiť k evanjelickej cirkvi a. v. K tomu nás navádza predsedníctvo cirkvi. Ale každý z nás predsa vie, kam patrí. A myslím si, že nám to netreba ani pripomínať, je to predsa vec našej evanjelickej cti. Ale bratia farári, ruku na srdce, nezdá sa Vám, že výsledok sčítania bude v hojnej miere odpočtom Vašej práce v cirkevných zboroch? Takže potom sa treba zamyslieť, či reštrukturalizácia sa nemá v prvom rade týkať nášho duchovenstva, vzťahmi v prvom rade medzi duchovnými navzájom a v nemenej dôležitom vzťahu k nám cirkevníkom, ako jeho financovaním, teda vymáhaním peňazí od nás, cirkevníkov.

Spasenie si nemôžeme predsa získať zhromažďovaním finančných prostriedkov (ako za čias Jána Tetzela), ale iba tak, ako nás to učil a učí Martin Luther: Jedine vierou, pokáním a stálym úsilím odolávať hriechu a premáhať ho.

Miloslav Kamenický

článok zverejnený so súhlasom autora
ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: