Keď som pracoval v továrni, kedysi ma kamarát zaskočil otázkou: „Ako k tebe Pán Boh vlastne hovorí?“ Jedna farárska dcéra mi hovorila, ako sa v detstve neodvažovala vstúpiť do kancelárie, keď si jej otec písal kázeň. Myslela si, že otec tam hovorí s Bohom. Ako to vlastne je? Počujeme Boha skutočne, alebo o Ňom len premýšľame? Vo filme je to jednoduché. Stačí obrátiť kameru do mrakov a z reproduktorov sa ozve vážny, mierne patetický hlas známeho herca. Ale ako to chodí v normálnom živote? Biblia o tom moc nehovorí. Slovo Božie sa tu deje a oslovený človek ho odovzdáva ďalej. Niekedy Boh používa anjelov, inokedy sa zjavuje vo sne. Iní ho počujú ako tichý a jemný hlas. Neexistuje žiaden postup či recept, ako Božie slovo započuť alebo vyvolať. Je to vždy zázrak, Božia iniciatíva, prekvapenie, ktoré nemožno naplánovať. Jedni sa ocitajú vo vytržení, iní to prežívajú skôr vnútorne, ale väčšina ľudí sa stretáva s Božím slovom už v ľudskej podobe prostredníctvom svedectva prorokov a apoštolov. Kresťania majú zvláštne poňatie Božieho slova. Dostalo podobu ľudského príbehu. Boh k nám hovorí životom, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. To znamená, že Božie slovo je aj to, čo pre nás z tejto skutočnosti vyplýva. Je na nás, aby sme ho stále znovu domýšľali a formulovali. Ak Kristus zomrel za všetkých, potom nám Boh hovorí, že medzi ľuďmi niet rozdielu. Všetci sme rovnako vzácni a dôležití. Ak Kristus uzdravoval, znamená to, že choroba nie je trestom za hriech ale zlom, ktorému máme s Božou pomocou vzdorovať. Keby dnes niekto prišiel s tým, že k nemu hovorí Boh, nesmeli by sme ho vopred odmietnuť. Boh môže voliť aj nečakané cesty. Jeho svedectvo by sme však museli podrobiť dôkladnej kritike, porovnať ho s evanjeliom Ježiša Krista. Veriť Kristovi totiž znamená, že Boh nám nič zásadného, nového nepovie. Každé Božie oslovenie môže byť len novým, aktuálnym zdôraznením toho, čo už vieme. V Ježišovi Kristovi Boh vyjavil sám seba. To, o čo dnes ide, je odvaha premietnuť dôsledky evanjelia do každodenného rozhodovania, konania a myslenia. V tom nám dnes najviac pomáha výklad Biblie a kázne slova Božieho. Podobným spôsobom môže poslúžiť i rozhovor, modlitba, pieseň alebo tichá meditácia. Boh k nám hovorí, keď sa pre nás biblické slovo stane živou výzvou, ktorá nás núti niečo urobiť alebo zmeniť. Väčšinou to býva výzva, ktorej sa bránime. Nemyslime si, že sme iní, než bol Jonáš, Mojžiš či Jeremiáš. Dokážeme pri výklade a počúvaní Božieho slova odlíšiť svoje vlastné názory a dôrazy? Nepočujeme len to, čo chceme počuť? Nevyberáme si iba to, čo je pre nás prijateľné? Neslúži nám Božie slovo skôr na obhajobu vlastných názorov, než aby sme sa ním dávali zmeniť? Možné to je. Ale súčasne ostáva otvorená aj druhá možnosť. Boh sa k nášmu zvestovaniu a počúvaniu prizná a použije ho na to, aby pohol naším svedomím. Isté to nie je. Ale prosiť o to môžeme.
Jiří Gruber ilustračné foto: unsplash.com
