1. nedeľa po Svätej Trojici
„Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete.“
Matúš 6, 31 – 32
Milí bratia a milé sestry!
Dnešná nedeľa otvára bezslávnostnú polovicu cirkevného roka a jej téma znie: Medzi láskou a bohatstvom. Tieto dve hodnoty stoja v kontraste ako dva rôzne smery, pričom človek si musí jeden z nich vybrať. Sám Pán Ježiš hovorí, že nemožno slúžiť obom (Mt 6, 24). Ktorý z týchto smerov si vyberieme my ako kresťania? Postavíme sa na stranu bohatstva, budeme neustále túžiť po veciach tohto sveta? Budeme sa neustále naháňať, len aby sme všetko zabezpečili, aby naše deti i vnúčatá mali všetko, mali dostatok? Alebo bude naše konanie určovať láska.
Tá Božia láska, ktorá nám v Ježišovi Kristovi vydobyla život večný a tá Božia láska, ktorá nás učí milovať aj našich blížnych, vidieť ich potreby, pomáhať im a zmierňovať ich utrpenie či starosti? Predpokladám, že správnu odpoveď pozná každý z nás. Ale je potrebné, aby sme sa vždy nanovo rozhodovali, aby sme vždy nanovo prehodnocovali svoj život, svoje priority, svoje záujmy.
Veď nie sú to práve starosti, ktoré neraz určujú naše konanie? Starosť. Starosti. Ustarostenosť. Trápenie. To sú slová, ktoré nám vôbec nie sú neznáme a to bez ohľadu na vek. Každý, v každom veku má tie svoje starosti. Žiaci, ktorí teraz pomaličky končia školský rok majú starosti o vysvedčenie, koncoročné známky. Trápia ich záverečné testy. Absolventské koncerty. Rodičov sa tiež starajú či to všetko zvládnu. Starajú sa pri výchove či to všetko robia správne.
Máme starosť o svojich blízkych. Trápime sa neraz nad zdravotným stavom – či už svojim, alebo svojich blízkych. Trápime sa aj nad duchovným životom našich detí, alebo vnúčat. Starosť nám robí aj hospodárska i politická situácia, nielen doma, ale aj vo svete. Starosť nám robí aj situácia na Ukrajine, najmä, ak máme pred očami ľudí, ktorí dôsledky zažívajú veľmi konkrétne. Trápia nás zvyšujúce ceny tovarov a služieb. Mnoho trápenia. Mnoho starostí. A to je len zlomok toho, čo nás ľudí dokáže trápiť a robiť starosti – vrásky.
Z Matúšovho evanjelia sme počuli slová Pána Ježiša, ktorý hovorí „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete.“ Pán Ježiš nehovorí, že sa nemáme vôbec starať, že všetko nám má byť jedno. To grécke slovo (merimnaó), ktoré je použité hovorí o úzkostlivom trápení sa. Hovorí o úzkosti, ktorá na nás dolieha s našimi starosťami, ktoré sú neraz prejavom nášho zodpovedného konania.
Pán Ježiš nechce, aby sme sa pre naše starosti trápili, aby sme kvôli tomu nespali, aby to jediné zamestnávalo našu myseľ od rána do večera. On nám ponúka dobrú správu, evanjelium, keď povie „Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete“ Pán Boh vie aj bez našich rečí, čo potrebujeme. Len my neraz zostávame maloverní a nedokážem dôverovať Jeho slovám. Nedokážeme sa s úplnou dôverou odovzdať do rúk nášho nebeského Otca, ktorý je tiež starostlivý a milujúci ako mnohí naši rodičia tu na zemi.
Radšej hľadáme rôzne tipy a rady na internete. Možno skúšame aj lieky na spanie, aby sme našu myseľ rýchlejšie oťapili a na starosti farmakologicky zabudli. Možno skúšame nájsť aktivity, ktoré nám na chvíľu pomôžu zabudnúť na našu až úzkostlivú starosť. Návod aj na internete je neúrekom.
Martin Luther povedal, že je márne si robiť starosti o budúcnosť, pretože ju nemôžeme ani predpovedať, ani kontrolovať. Radšej sa máme skoncentrovať na prítomnosť a poručiť seba do ruky Božej, ktorá jediná pozná a kontroluje minulosť i budúcnosť. Takúto dôveru v Božiu starostlivú moc mali mať Ježišovi učeníci vtedy, aj my dnes. Aj my, tak ako kedysi prví Ježišovi učeníci, si máme neustále pripomínať, že náš nebeský Otec je vždy pripravený pomôcť a viesť nás v živote tak, aby sme sa v tomto pomyselnom bludisku ciest nestratili, aby sme nepodľahli strachu a obavám, že sme sami a nik nám nedokáže pomôcť. Ide tu teda predovšetkým o vieru a dôveru v nebeského Otca, ktorá má byť väčšia a silnejšia, ako tlak a ničiace účinky každodenných starostí.
Bratia a sestry! Nezabúdajme, že vždy a všade sme v Božích láskavých rukách a nech by sa s nami stalo čokoľvek, nemusíme sa báť. Využívajme preto čas, ktorý tu máme zodpovedne, venujme sa jeden druhému, pomáhajme si a učme sa byť lepšími ľuďmi, úprimnejšími Božími deťmi, ktoré si budú pomáhať starosti niesť i zmierňovať, aby nikto z nás nebol príliš pre veci tohto sveta ustarostení, ale vedel, že plnosť všetkého dobrého čaká z milosti skrze vieru v Ježiša Krista každého z nás. Amen.
Modlitba
„Dobrorečiť budem Hospodinovi v každom čase, nech je chvála o Ňom neprestajne v mojich ústach. Nech sa mi chváli duša Hospodinom, nech čujú pokorní a zaradujú sa! Zvelebujte so mnou Hospodina a spoločne vyvyšujme Jeho meno! Hľadal som Hospodina a vyslyšal ma i vytrhol ma zo všetkých mojich hrôz. Tí, čo na Neho hľadia, zažiaria, tvár sa im nezapýri. Tento úbožiak volal, Hospodin ho počul a pomohol mu zo všetkých jeho súžení. Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, čo sa Ho boja, a zachraňuje ich. Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! Blahoslavený je muž, čo dúfa v Neho! Bojte sa Hospodina, Jeho svätí, lebo nemajú nedostatku, čo sa Ho boja. Levíčatá biedia a hladujú, ale tí, ktorí Hospodina hľadajú, nemajú nedostatku v ničom dobrom.“ Ž 34, 2 – 11
Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pixabay.com
