Slovenské rozprávky sa veľmi často začínajú úvodnými slovami: „Kde bolo tam bolo, kde sa piesok lial a voda sypala…“
To často poukazuje na iný svet, ako poznáme, na svet, kde je všetko úplne naopak. Zatiaľ čo v rozprávkach je nepochybne zámerom nastaviť čitateľa na mystický svet fantázie a zázrakov, v „našej“ každodennej realite to má, žiaľ, úplne iný význam. A to, že všetko je postavené na hlavu!
Podobne to vyzeralo aj na nedávnom konvente Šarišsko-zemplínského seniorátu. Podľa dostupných informácií sa niektorí cirkevní funkcionári predháňali v superlatívoch, ktoré sa týkajú ich „prínosu“ pre (zatiaľ zanedbateľné) zmeny v cirkvi, či tradične pritvrdzovali rétoriku vo vzťahu ku kontroverznému projektu financovania. Niektorí rečníci z biskupského úradu či generálneho presbyterstva po zmene konateľa v Reformate a návrhu na zmenu v Evanjelickej diakonii prepadli podozrivej eufórii, ktorá by sa dala zhrnúť do slov, že tam, kde Asociácia slobodných zborov iba píše, oni robia reálne zmeny. Lepší príklad poukazujúci na stratu zmyslu pre realitu sa snáď ani nájsť nedá.
Za uplynulé roky totiž žiaden člen generálneho presbyterstva, predsedníctva cirkvi alebo dištriktov tak dôsledne a vytrvalo nepožadoval vyšetrenie a dotiahnutie majetkových káuz ako práve členovia Asociácie slobodných zborov! Väčšina vyššie uvedených funkcionárov nielenže nič nerobila, ale skôr naopak: vyšetrovaniu bránila! Alebo ako ináč sa dajú nazvať neúplné, zavádzajúce, neprofesionálne a tendenčné informácie v správach nového predsedníctva na Synodu 2020 či 2021? V správach, kde sa snažili zdiskreditovať a zastrašiť tých, ktorí vyšetrenie káuz nekompromisne požadovali a ktorých z tohto dôvodu vylučovali z cirkevných výborov, proti ktorým prijímali uznesenia so zámerom ich disciplinárneho stíhania či snahy o krátenie platov! A ktorých nezákonne a nečestne vyraďovali z volieb vždy, keď chceli uplatniť svoje ústavné právo byť volení s cieľom nápravy pomerov v ECAV!
Bola to však práve Asociácia slobodných zborov, jej členovia, predstavitelia a najmä duchovní, ktorí sa ani tomuto nátlaku nepoddali. Boli sme obviňovaní z rozdeľovania či polarizácie v cirkvi. Lenže od začiatku vzniku Asociácie sme vždy tvrdili, že sme súčasťou Evanjelickej cirkvi, a tiež že to, čo v skutočnosti cirkvi škodí, je nevyznaný hriech – a to ako po morálnej, tak aj po finančnej stránke. A práve o nápravu týchto hriechov nám ide! A tiež o zavedenie takého systému, aby sa tieto kauzy už viac neopakovali!
Zmena na vedúcich postoch v Reformate či Evanjelickej diakonii je nepochybne potrebná. Lenže napr. v Reformate sa takto iba napravila chyba, ktorá „vznikla“ v roku 2019, keď boli do vedenia spoločnosti nominované osoby blízke bývalým konateľom do roku 2014, a to Vladimírovi Danišovi a Jaroslavovi Mlynárovi. To nebolo nič iné, iba výsmech evanjelickej verejnosti vrátane toho, čo – logicky – nasledovalo: zatajovanie, zatĺkanie či odvádzanie pozornosti. Lenže táto zmena ani zďaleka nestačí. Doteraz nebola riadne vysvetlená žiadna z majetkových káuz, či už hovoríme o kvantifikácii strát, vyvodení dôsledkov, alebo nápravných opatreniach. Neboli zavedené ani opatrenia s cieľom efektívnej správy cirkevného majetku napriek tomu, že to bolo jedno z uznesení Synody 2019. V cirkvi stále úplne absentuje účinná kontrola či konzistentné výkazníctvo (reporting), a to aj napriek tomu, že cirkev väčšinu príjmov získava z príspevkov od štátu či z cirkevných zborov!
Dnes, po takom dlhom čase, už nemusíme pochybovať, či „kompetentní“ nevedeli, alebo nechceli. Nechceli, resp. nebolo to v ich záujme! Lenže tu niekto nepochopil, že je to v záujme cirkvi, ktorá je nevestou nášho Pána Ježiša Krista!
Takže na eufóriu je až príliš skoro. A vyvyšovať sa nad tých, ktorí aj napriek prenasledovaniu ostali ideám Evanjelickej cirkvi a augsburského vyznania verní, nie je nič iné ako vyššie spomenuté postavenie vecí na hlavu, resp. úplná strata súdnosti či zmyslu pre realitu! Chceme veriť, že tento falošný oslavný chorál nie je prejavom toho, že tak veľmi potrebné zmeny v ECAV sa už skončili!
Nedotýkajte sa vysokého vedenia…
Súčasťou oslavného chorálu nebolo len sebastredné a nekritické hodnotenie vlastného pôsobenia, ale aj idealistické, „učiteľské“ poučovanie o tom, že v cirkvi sa dá všetko presadiť či zmeniť cez cirkevné výbory. Po vyradení všetkých reálnych protikandidátov z volieb a po vyhodení z výborov všetkých, ktorí mali (a stále majú) na vec iný názor, tomuto tvrdeniu snáď nemôže veriť ani ten, kto to povedal.
Na nekonzistentnosť a nepravdivosť tohto vyjadrenia poukázal priamo na konvente brat farár Peter Soták, keď spomenul sťažnosti viacerých cirkevných zborov na priebeh volieb v roku 2018. Príprava odpovede cirkevnými výbormi – v rozpore s lehotami uvedenými v cirkevnoprávnych predpisoch – trvala viac ako rok, lenže to ešte nebolo všetko. Z rozhodnutia sa zbory dozvedeli, že „Návrh na začatie disciplinárneho konania vo vzťahu ku konkrétnemu príslušnému orgánu je oprávnený uskutočniť iba ten subjekt, ktorý je hierarchicky na rovnakej alebo vyššej úrovni ako orgán príslušný na prejednanie disciplinárneho previnenia“. Inými slovami povedané: na tých „vyššie postavených“ nemôže siahnuť nik zdola. Podľa tohto výkladu je predsedníctvo cirkvi – napriek všetkému, čo sa vo voľbách udialo – jednoducho nedotknuteľné! Asi netreba ani dodávať, že to je v príkrom rozpore s kresťanskou vieroukou a Augsburským vyznaním!
Reakcia Mariána Damankoša sa po uvedení tohto praktického, a zďaleka nie jediného prípadu rýchlo zmenila. Začal tvrdiť, že on o ničom takom nevie, a nech mu to rozhodnutie pošlú. A zazvonil zvonec a rozprávke o cirkevných výboroch bol koniec…
Kladivo na zbory
Jedno príslovie veľmi vtipne a trefne hovorí o tom, že keď máte v ruke kladivo, všetko vyzerá ako klinec. A vyzerá to tak, že aj u nás v ECAV je kladivo jediný nástroj, ktorý vedenie cirkvi používa. Ilustrovať je to možné na príklade cirkevného zboru Lopúchov, ktorý prejavil vlastný názor a suverenitu v rozhodovaní podľa evanjelickej zásady, že všetka moc pochádza z cirkevného zboru. Po tom, čo všetci členovia zborového konventu jednohlasne rozhodli, že ďalšie príspevky do fondu zabezpečenia platiť nebudú, predsedníctvo seniorátu vypracovalo najskôr odvolanie proti ich rozhodnutiu, a neskôr seniorálny konvent toto rozhodnutie dokonca drzo zrušil! Vraj takýto postup môže narušiť jednotu cirkvi! Tak ale potom sme s Augsburským vyznaním a tiež s demokraciou v cirkvi skončili! Pretože podľa tohto návodu potom najkrajším príkladom „jednoty“ musí byť režim v Severnej Kórei, kde sa tiež proti rozhodnutiu zhora nikto neodváži nič povedať. Či je rozumné, alebo hlúpe. Lebo kladivo…!
Takže aj na seniorátnom konvente ŠZS sa piesok lial, a voda sypala… a všetko je na hlavu. To, že si po tomto „výkone“ účastníci konventu ešte zatlieskali, vypovedá viac než dosť o tom, v akom stave sa naša cirkev nachádza. Predstavitelia seniorátu v liste seniorálnemu konventu uvádzajú, že prijaté uznesenie v zbore Lopúchov je proti zákonu prijatému na Synode. Proti tomu zákonu, ktorý bol prijatý nekonzistentne a chaoticky, čo okrem iného spôsobilo, že je v rozpore s inými zákonmi zbierky cirkevnoprávnych predpisov! Vytvorený fond pôvodne nemal ani štatút, pričom prostriedky boli smerované na účet milodarov, a teda priamo do rozpočtu ECAV! Je viac ako zvláštne, že takýto nekompromisný postoj k zborom zaujali práve tí, ktorí za viac ako dva roky nedokázali splniť uznesenia, ktoré sami prijali na Synode 2019. To generálne predsedníctvo a generálne presbyterstvo, ktoré podľa narýchlo zbúchaného zákona o financovaní navádzalo predsedníctva cirkevných zborov, aby o splátkach – ekonomických záležitostiach – konali bez prerokovania tejto záležitosti v zborovom presbyterstve a konvente…
Na Synode 2021 už napokon nejaký štatút vznikol, lenže znova s tým, že okrem „nenárokových“ prostriedkov na platy duchovných pôjdu tieto zdroje aj na ďalšie nešpecifikované cirkevné aktivity! Farár sa teda môže uchádzať o tzv. nenárokový príspevok, ale cirkev si nárokuje na príspevok zo zboru bezpodmienečne!
V demokratickej spoločnosti sa však kladivom problémy neriešia. Chyba nastala úplne na začiatku, pretože aj štát pred prijatím zvlášť citlivých zákonov otvára ako širokú, tak aj odbornú diskusiu. Cieľom je poznať alternatívne návrhy, slabé či silné stránky jednotlivých návrhov. To isté by malo platiť aj v Evanjelickej cirkvi, pretože to je zmyslom zásady, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. To, čo sme videli v praxi, bola len odfláknutá prezentácia jedného návrhu zákona a niekoľkých modelov financovania. Bez reálneho zdôvodnenia, bez podloženia konzistentnými údajmi, bez hľadania iných zdrojov príjmov, bez alternatívnych riešení, najskôr dokonca bez štatútu či bez riadnej diskusie so zbormi, od ktorých sa však financie požadujú pod hrozbou sankcií. Cirkevné zbory by sa mali vážne zamyslieť nad tým, kto ich na cirkevných grémiách zastupuje a či zastupuje záujmy cirkevného zboru – alebo nejakej inej záujmovej skupiny!
To však nie je všetko. Všetky zákony prijímané v Evanjelickej cirkvi by mali byť v súlade s jej vieroukou, a teda v súlade s kresťanským učením a Augsburským vyznaním. Pretože ináč sa môže stať, že postupné zmeny iniciované evanjelikmi s mimoriadne slabou znalosťou Písma budú viesť k tomu, že postupne sa úplne zmení charakter našej cirkvi. Z cirkvi kresťanskej a demokratickej sa zmení na cirkev svetskú a totalitnú!
Zastavme a prehodnoťme to šialenstvo, kým je čas! Ak prejde táto zmena, ak sa takéto spôsoby stanú v cirkvi „legálnymi“, čo bude nasledovať?!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
ilustračné foto: pixabay.com
