1. pôstna nedeľa
V deň, keď som volal, vyslyšal si ma, dodal si odvahy a sily mojej duši. Ž 138, 3
„Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný. On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.“
1Kor 10, 13
Bratia a sestry,
apoštol Pavol po príklade z histórie Izraelského ľudu napomína členov cirkevného zboru v Korinte, aby si nežiadali do svojich životov zlé. Zlé, ako to, čo im uškodí, lebo idú za žiadosťami, kde sa ešte stále chcú zabávať na spôsob predchádzajúceho života pri hodovaní a tancovaní v modloslužbe, v smilnení, v pokúšaní Pána, a vtedy, keď reptajú. Sú to prejavy, v ktorých by ich budúcnosť bola ohrozená, lebo by to svedčilo o tom, že boli v ľudskom pokušení a pokušeniu podľahli, keďže upadli do hriechu.
Apoštol však vysvetľuje, že pokušenie, ktoré prichádza do ich životov je zvládnuteľné. To, že vo svete existujú pokušenia je realita. Aj v živote kresťanov sa odohrávajú pokušenia, prichádzajú, ale kresťan nie je nútený pokušeniam podľahnúť, nakoľko svoj život kresťan odovzdal do služby svätému Bohu.
Aj nám môže skrsnúť myšlienka, túžba, žiadosť, ktorá je pre nás pokušením. Pre nás je však dôležité vedieť si takéto vlastné túžby čím skôr uvedomiť a správne vyhodnotiť, aby sme sa nedostali od túžby ku počínaniu, za ktoré by sme sa v úprimnosti museli hanbiť pred Bohom, ľuďmi i sebou samými.
Pokušení v oblasti telesného užívania si je nespočetne veľa. Zdalo by sa, že sú to nevinné túžby, plány, ale keď sa na ne pozrieme zo zorného uhlu Božieho slova, zistíme, že nie je pri nich prítomná skutočná láska. Ide len o mňa, moje záujmy, moje zisky, nehľadiac na to, aké to má dôsledky pre ďalšieho zúčasneného či iných. A to už nehovorím o zlom príklade, keby sa aj iní zachovali tak, ako ja teraz, keď som podľahol pokušeniu.
Apoštol naproti tomu v predchádzajúcej kapitole napísal, že ukázňuje si telo a podrobuje ho službe. On to robil tak.
Myslíme si, že na nás už nie sú kladené také nároky? Nemusíme si ukázňovať svoje telo, nemusíme svoje telo podrobovať službe? Apoštol Pavol je pre nás dobrým príkladom, hodným nasledovania! Nemusíme, ani to nedokážeme, ale môžeme to chcieť! On chcel. Čo ho k tomu viedlo?
Apoštol dobre vedel o Božom konaní v jeho živote. Nejednalo sa o žiadnu náhodu či šťastie. Pán Boh sa nad ním zmiloval práve vtedy, keď išiel za žiadosťou svojho srdca a bolo mu dopriate spoznať, že sa mýli, že je zaslepený, že podľahol pokušeniu a koná hriech. Spamätal sa, lebo sám Pán Ježiš sa mu prihovoril a požehnal mu svojho Ducha. Priviedol ho ku bratom a sestrám, ktorí Pánovi dôverovali a usilovali sa naplniť, čo im Pán hovoril. Takto Pavol už nebol sám so svojou hriešnou túžbou, ale bol medzi bratmi a sestrami, ktorí mali rovnaký zmysel svojich životov, aby oslávili svätého Boha svojim telom i svojim duchom. Teda, Pavla už vedie chcenie, kde už aj pociťuje, že musí ukázňovať svoje telo a podrobuje ho službe, čo je prirodzeným dôsledkom pochopenia a porozumeniu tomu, že jeho život už nie je vo vlastných rukách, ale v rukách moci, milosti a lásky Pána Ježiša. Život sa pre neho už neodohráva podľa jeho predošlých plánov, ale podľa toho, ako ho usmerní Pán Ježiš svojim zjavením, slovom, Jeho Duchom. Pavol už bol vedený ako apoštol, ktorý aj iným káže, aj svojim príkladom potvrdzuje platnosť Božej milosti pre toho, kto vloží dôveru v osobu a dielo Pána Ježiša.
Je tu Boh, ktorý realizuje svoje plány a je tu človek, ktorého Boh povoláva zvesťou o svojom Synovi, o Pánovi Ježišovi Kristovi ku prijatiu vykúpenia, oslobodenia, ku prijatiu nového života, kde prichádzajú pokušenia, ale Boh zostáva verný.
Nemáme dôvod báť sa pokušení, ale nemáme dôvod ani pokušenia vyhľadávať. Pokušenia na zlé k nám prichádzajú, máme však vedieť, že kedy to je, o čo sa jedná, a vedieť, že nemusíme pokušeniam podliehať, ale, že sa dá v pokušení obstáť a zniesť ho.
Predovšetkým si máme byť vedomí toho, že patríme Pánovi Ježišovi, a On má nárok na celé naše bytie. Sme Jeho nové stvorenia, ktoré majú z milosti darovaný večný život. Tento život sa prejavuje pri všetkom, čo sme, čo robíme. Sme naorientovaní nie na seba, ale na Krista. Od Neho si prosíme, od Neho dostávame, Jemu ďakujeme, Jeho oslavujeme. A On je verný.
Keď prichádza pokušenie na užívanie si pre seba, keď príde túžba na smilstvo, reptanie na Božie konanie, ponuka na modloslužobníctvo, chuť zažiť zlé, zastavme sa a dajme sa napomenúť ku boju s pokušením.
Nemusíme automaticky podľahnúť. Nemusíme zakaždým upadnúť do hriechu, ale musíme vedieť, že je našou zodpovednosťou nechať sa viesť Duchom svätým.
Tak, ako apoštol napomínal svojho spolupracovníka Timotea, vedzme, že aj nám dal Boh Ducha moci, lásky a sebaovládania. Ducha svätého nemáme zarmucovať, ale máme sa Ním nechať viesť ku poslušnosti vyjavenému slovu Božiemu v Písme. Preto si aj dnes čítame Jeho slovo, aby bolo v nás, v našich mysliach, napľňame sa pravdou, aby, keď príde lož, klamstvo, podvod a zvod do hriechu nemuseli sme v nevedomosti a zaslepenosti podľahnúť.
Božou vôľou je, aby sme v pokušení obstáli.
Po vzore Pána Ježiša sa učme, ako obstáť. Pokušenie trvá istý čas, keď mu je potrebné sa postaviť správnym, pravdivým poznaním a pochopením Božieho slova, zotrvaním na ňom, odolať, odmietnuť iné ponuky, a potom príde vyslobodenie od Boha.
Nech sa tak oslavuje Boh pri našich pokušeniach!
Modlitba
Pane Ježiši, ďakujeme, že si nás povolal do nového života, kde Ťa môžeme aj pri našom pokúšaní osláviť ako verného Pána, ktorý nás vyslobodzuje od všetkého zlého. Vyznávame, že pri pokušeniach zlyhávame a nehľadíme na Tvoju milosť, moc a lásku. Hrešíme, aj keď nemusíme, a tak prosíme o odpustenie a znovuzmocnenie Tvojim svätým Duchom, aby sme dôverovali Tvojim slovám a spoľahli sa aj v čase pokušenia na Teba, aby sme zotrvali vo vernosti, a čas v pokušení využili na väčšiu odovzdanosť a poslušnosť Tebe. Buď Ti chvála za Tvoju vernosť; amen.
Mgr. Marek Tomčik
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Richard Stovall on Unsplash
