V skúškach viery vyrástli z evanjelikov skutočné osobnosti
Evanjelici boli úzko spojení s osudom svojej cirkvi, ktorej až Tolerančný patent v roku 1781 zaručil náboženskú slobodu v Uhorsku. Do jeho vydania bola v daných spoločenských a hospodárskych pomeroch na území dnešného Slovenska príslušnosť k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania zo strany svetskej i cirkevnej vrchnosti sledovaná často. V období protireformácie evanjelikom hrozilo reálne nebezpečenstvo nielen prenasledovania ale aj straty života. Tento fenomén sa podpisoval na formovaní členov evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v danej dobe a súčasne sa stal motiváciou pre pestovanie čŕt hrdosti, nebojácnosti a svojbytnosti z generácie na generáciu. Napriek ťažkostiam spojeným s príslušnosťou k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vyrástli z jej radov osobnosti pevne zakotvené v prostredí, ktoré označujeme ako evanjelické, z ktorého vyšli, a svojou tvorbou zlepšovali kvalitu myslenia a vzdelanosti v danej dobe.
Sprístupnenie Biblie širším vrstvám znamenalo podporu vzdelávania
Pojem evanjelické prostredie treba vnímať ako výsledok dvoch procesov: procesu šírenia (exportu) reformačných zásad z Nemecka a procesu ich zakotvenia (importu) na území dnešného Slovenska ako kultúry v premenách globalizácie. Pod týmto pojmom chápeme v užšom zmysle slova základné cirkevnoorganizačné jednotky evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, to znamená evanjelické cirkevné zbory. V širšom význame zahŕňame do tohto pojmu aj evanjelickú rodinu. Reformačné zásady sa premietali do všetkých činností evanjelických cirkevných zborov a následne do evanjelických rodín. Uplatňovaním reformačných zásad v živote evanjelikov na území dnešného Slovenska sa v evanjelickom prostredí zakódovali princípy Lutherovho učenia. Tieto princípy formovali etický základ evanjelického prostredia na niekoľko storočí.
Dôležitým momentom reformácie v našich špecifických podmienkach bolo používanie reči Kralickej Biblie pri službách Božích. Sprístupnenie Biblie širším vrstvám znamenalo podporu vzdelávania aj na našom území. Táto skutočnosť sa odzrkadlila na dôslednom zakladaní a udržiavaní evanjelických škôl. V zmysle Lutherovej zásady „cirkev udržuje školu, škola cirkev“ sa evanjelické školy zriaďovali v každom cirkevnom zbore. Školy sa považovali za štepnice formovania novej generácie. Individuálne čítanie Biblie v zrozumiteľnom jazyku znamenalo pre jednotlivcov výmenu informácií a osvetu. Týmto záberom otvorila reformácia nové pohľady a možnosti v spoločenskom živote aj u slovenských evanjelikov a spôsobila isté zmeny aj v spôsobe ich života. Reformačné zásady prispeli k uvedomovaniu si národnej svojbytnosti a demokratizácii spoločnosti.
Význam rodiny pre výchovu detí zdôrazňovala i reformácia
Evanjelická cirkev augsburského vyznania sa už v roku 1610 na našom území stala prvou inštitúciou, ktorej cirkevní hodnostári sa volili. Zároveň vytvorenie troch superintendencií na Žilinskej synode v roku 1610 bolo prvým politickým defi novaním slovenského územia. Pojem evanjelické prostredie zahŕňa aj evanjelickú rodinu. Význam rodiny pre výchovu detí zdôrazňovala i reformácia. Typ rodiny s určitými pravidlami a zásadami, ktoré môžeme vyjadriť prívlastkom evanjelické, začal vznikať už v dobe šírenia reformácie. V dejinách rodiny v evanjelickom prostredí sa stretáme s dôležitým fenoménom, a to s rodinami duchovných, ktorých existenciu (založenie) umožnila reformácia zrušením celibátu. Reformácia dala evanjelickým farárom možnosť ženiť sa a zakladať si rodiny. Táto skutočnosť vplývala priaznivo na vzdelanostnú úroveň rodiny. V zaostalých pomeroch Uhorska v 16. – 18. storočí predstavovali rodiny evanjelických farárov ojedinelé prostredie vo svojom okolí, v ktorom bola určitá úroveň vzdelania a kde teologicky vzdelaný otec, povolaním farár alebo rektor, mohol vplývať na vzdelanie a povolanie svojich detí. Synovia z rodín farárov a rektorov sa dávali spravidla podľa vzoru svojich otcov na kňazskú alebo pedagogickú dráhu. Kňazské a učiteľské povolanie sa preberalo často niekoľko generácií z pokolenia na pokolenie. Evanjelici uplatňovali základnú reformačnú zásadu obnoviť kresťanskú cirkev výlučne na princípoch Biblie (Písma svätého, sola scriptura). Reformačné zásady aplikovali vo všetkých sférach života kresťana.
Pravá láska v manželstve sa zakladala na povinnosti milovať blížneho ako seba samého
Dodržiavanie biblických rád, odporúčaní a príkazov pri zakladaní rodín a výchove detí pomáhalo v evanjelických rodinách zakotviť názory reformátora Martina Luthera, ktoré sme zhrnuli do niekoľkých základných bodov. Pravá láska v manželstve sa zakladala na povinnosti kresťana milovať blížneho ako seba samého. Pre manžela bola manželka jeho najbližším blížnym. Pretrvávanie lásky v manželstve bola najväčšia Božia milosť. Deti mali byť podriadené rodičom, najmä autorite otca. Luther pri výchove detí apeloval na prísnosť a láskyplnú prívetivosť. Tieto výchovné prostriedky vyjadril výstižným obrazom „prút i jablko“. Podľa neho správne používať tieto veci bolo umením každého vychovávateľa: učiteľa, kňaza i rodiča. Lutherove zásady a pravidlá kresťanskej výchovy sa k nám šírili z Nemecka. Odtiaľ sa rozšírili aj na naše územie a napriek obdobiu protireformácie našli hlboké zakotvenie v našich evanjelických rodinách. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku dbala na rodinný život v zmysle Lutherových zásad. Zdôrazňovala zodpovednosť rodičov za výchovu detí. Jej cieľom bolo vychovať z detí zbožných ľudí, ale súčasne ich aj pripraviť na dospelosť. Mali z nich vyrásť jedinci, ktorí by vo svojom pozemskom povolaní boli spoľahliví, zruční a robili mu česť. Svojou usilovnosťou a duchaplnosťou si mali vydobyť v živote také postavenie, aby slúžilo na prospech cirkvi a národa. Táto zásada často rezonovala u našich národných buditeľov v 19. storočí.
Úloha domácich pobožností
Dôležitým výchovným duchovným prostriedkom v evanjelických rodinách, ktorý vplýval nielen na náboženskú výchovu detí, ale súčasne aj na ich celkový duchovný rozvoj, boli domáce pobožnosti. Vykonávanie pobožností v rodinách vyplývalo z teologickej podstaty evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, to jest rozšírenie práv veriacich laikov formou všeobecného kňazstva, odvodeného od všeobecného kňazstva pokrstených veriacich. Týmto právom reformácia prinavrátila obyčajným ľuďom možnosť konať pobožnosť vo svojich domácnostiach. Úlohou domácich pobožností bola starosť o duchovný život členov rodiny na základe čítania Biblie. Okrem náboženskej výchovy kontakt s písaným a čítaným slovom znamenal pre dieťa rozširovanie jeho duchovného obzoru a určitý vedomostný základ, ktorý mohlo zúročiť v dospelosti.
Miloš Klátik
ilustračné foto:wikipedia.org
