6. pôstna nedeľa
„Ale Boh, bohatý na zmilovania, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení!- a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi, aby vo svojej dobrote k nám v Kristovi ukázal v budúcich vekoch nekonečné bohatstvo svojej milosti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba ale je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. Amen“
Ef v 2, 4 – 5
Milí bratia a drahé sestry!
Dnes už máme 6. Pôstnu nedeľu. Mohli by sme povedať, že je to taký medzník, kde sa môžeme obzrieť späť a zrekapitulovať si ako sme tento pôstny čas prežili, ako sme ho investovali do ďalšieho prehĺbenia nášho vzťahu s Pánom Ježišom Kristom. Možno mnohí z vás si dali podmienku, že počas pôstu budú častejšie čítať Slovo Božie, alebo ste si dali pôst od nejakého jedla. Teraz máme možnosť sa zastaviť a popremýšľať či netreba niečo zmeniť v našom živote, v našom zmýšľaní a tak ísť do Veľkého týždňa pripravení. Tým niečím môže byť aj pohľad na Ježiša a jeho obeť. Môžeme sa zamýšľať nad tým, čo vlastne znamená táto obeť. Sme vôbec pripravení túto obeť prežiť vo svojom srdci? Chápeme dostatočne, prečo Boh zomiera na kríži kvôli nám? Na niektoré z týchto otázok dostávame odpoveď v dnešnom kázňovom texte.
Zoberieme si otázku či sme pripravení a či vôbec chceme prežiť Ježišovu obeť na kríži vo svojom srdci? Ťažká otázka, pretože pri kríži si uvedomujeme, že sme úplne zlyhali z našej strany a uvedomujeme si, ako sme hriešni a skutočnosť, že my si naozaj zaslúžime byť ukrižovaní pre naše hriechy je dosť skľučujúce a myslím si, že každého z nás táto predstava skôr odradí ako nakopne. Ale ak ju chceme skutočne prežiť je to o veľkej bolesti. Pretože na tom kríži máme byť ukrižovaní spolu s Kristom. Spolu s ním zažívať to utrpenie, zažívať tú ťarchu nášho hriechu, zažívať úplne precitnutie z nášho pohodlného života. Sme preto na toto pripravení? Chceme skutočne sa pribiť na kríž a tak byť znovuzrodení vďaka Ježišovi Kristovi?
Milí bratia a drahé sestry, mali by sme sa o to aspoň pokúsiť. Mali by sme aspoň dačo ukrojiť z toho nášho pohodlia, z toho nášho myslenia si, že sme v pohode a sme bez hriešni, alebo, že konáme málo hriechov. My ako ľudia, ktorí sú presiaknutí hriechom konáme hriech neustále. Avšak niekedy ani za to nemôžeme, pretože si to už častokrát ani neuvedomujeme. Stretneme sa so svojimi známymi a už sa ohovára kto čo urobil, ako to urobil, prečo to urobil, ja by som to inak urobil, klameme, prispôsobujeme si svoju pravdu a nepríde nám, že je to hriech, že toto by sme robiť vôbec nemali. Alebo nebodaj niekoho preklíname alebo karháme pre nejaké majetkové veci, alebo kvôli tomu, že sa nám niečo nepáčilo. Všetko toto je hriech, ktorý sa Pánu Bohu nepáči. On nechce, aby sme o sebe navzájom takto zmýšľali. Ale milí bratia a drahé sestry, povedzme si na rovinu je ľahké zanechať tieto veci? Veď je to pre nás už taká samozrejmosť, že si bez toho možno nevieme ani predstaviť svoj každodenný život, veď o čom by sme sa predsa rozprávali ak nie o druhých?
Avšak, keď chodíme do kostola 10, 20, 30 rokov nemáme už dávno vedieť, že takéto veci kresťan nerieši, že predsa ako kresťan nechcem o takýchto veciach rozprávať? Že ak skutočne veríme, že Boh je nad nami a pozerá sa na to všetko čo robíme tak chceme skutočne konať podľa jeho vôle, a preto nemôžeme robiť takéto veci. Nemôžeme sa ospravedlňovať tým, že všetci to tak robia. Alebo ospravedlňovať sa tým, že to máme v sebe vžité a nedá sa to zmeniť. Ako sa hovorí všetko sa dá ak sa chce. Ale je to namáhavé, pretože pri každom našom slove, skutku, myšlienke by sme museli premýšľať a nerobím náhodou zle? Nemalo by to byť trocha inak? Nemal by som sa ako kresťan správať inak?
Ak sa nezačneme zamýšľať nad sebou nad tým čo konáme dopadneme ako v dnešnom biblickom texte. V dnešnom biblickom texte sme čítali obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach. To znamená, že bez Krista sme duchovne mŕtvi. Nemáme šancu. Preto ak sa k nemu s pokorou neobrátime, ak s pokorou nekľakneme pred ním a nebudeme prosiť o zmilovanie, zostaneme mŕtvi. Nikdy naše telá nebudú pretvorené na dokonalý Boží obraz. A ako môžeme vidieť Boh to tak nechce. Poslal svojho Syna, aby sme neboli mŕtvi na večnosť. Poslal svojho Syna z lásky k nám. Vedel, že nič iné nám nepomôže iba jeho milosť. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba ale je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Jedine milosť a láska nás zachránila.
Jedine to, že Pán Boh ako náš Otec nechce, aby jeho deti zahynuli. Jedine jeho nekonečná láska, ktorú si nezaslúžime. A predsa my ľudia aj keď dostávame od Hospodina všetko len z milosti, my takí milostiví nie sme a chceme, aby si ľudia mnohé veci zaslúžili. Chceme, aby ľudia pre nás častokrát niečo urobili a potom sme ochotní im to nejak vrátiť. Avšak robiť veci, len tak bez dajakej službičky sa nám podľa nášho zmýšľania predsa neoplatí. Ale samotný Pán Ježiš povedal, že na túto zem neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil iným. A tak môžeme vidieť na samotnom Ježišovi, že láska, pokora a odovzdanosť Otcovi je hybná sila, ktorá nám dokáže pomôcť konať dobré skutky a tak pomáhať našim bratom a sestrám nezištne.
Aj tento Veľký týždeň, ktorý prichádza môžeme využiť na to, aby sme sa zahĺbili do svojho srdca a skúmali ho ako na tom vlastne sme. Preto skutočne premýšľajme o svojej viere, o svojom vzťahu s Kristom, o svojom postavení v cirkvi. Kľaknime na kolená, prijmime svoj trest a nechajme sa spolu s Kristom ukrižovať. Jedine to nám pomôže. Jedine tak si uvedomíme, čo pre nás Kristus vykonal a tak si budeme viacej vážiť Jeho pomoci, prítomnosť a rady v našom živote. V piatok sa udeje neuveriteľná vec. Kristus umrie na kríži. Umrie pre nekonečnú lásku k nám. Preto vstupujme do tohto Veľkého týždňa s pokorou. Prosme o to, aby nám Pán Boh ukázal v našom živote naše prešľapy, naše zlé rozhodnutia, aby sme sa z nich mohli poučiť. Prosme o dar viery, o odhodlanosť, trpezlivosť a vytrvalosť. Prosme o to čo nám v našom duchovnom živote chýba. Čo potrebujeme na to, aby sme sa naplno mohli odovzdať do Božích rúk? Aby sme sa raz s Kristom mohli pribiť na kríž a tak vďaka láske získať večný život v nebeskom kráľovstve? Amen
Modlitba
Otče náš drahý, chceme Ti ďakovať, že len z Tvojej milosti môžeme v Teba veriť a v Teba dúfať. Ďakujeme Ti, že Ty si Boh, ktorý hľadí na svojich milovaných a snaží sa im pomáhať v každodennosti života. Ďakujeme Ti, že Ty si mal taký dokonalý plán na našu záchranu, že si ho ani neuvedomuje a neprijímame do nášho života. Preto Ťa prosíme Pane, aby sme tento Veľký týždeň mysleli na Teba, na naše srdcia, v ktorých máš sídliť a tak sa snažili meniť to čo je zlé. Prosíme Ťa Pane, daj nám silu kľaknúť pred Tebou na kolená a prosiť o odpustenie, aby sme naozaj mysleli na to, že sme hriešni ľudia a preto sme si všetci rovní a tak sa nemôžeme nad iných vystatovať, ale s láskou a pokorou si pomáhať. Pane daj nám prosíme také uvedomenie, aby sme radšej iným pomáhali a na Teba sa vždy spoliehali. Amen
Bohuznáma duchovná
Ilustračné foto: Hannah Fleming-Hlll on Unsplash
