Blahoslavení chudobní

2. adventná nedeľa

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“
Mt 5, 3

Opäť je tu advent – čakanie na Kristov príchodu. Nie na Vianoce čakáme, ale v prvom rade na Krista! Túžobne očakávame príchod Krista a Jeho kráľovstva. Prajeme si, aby Božie kráľovstvo – Božia vláda zasiahla čím viacerých, celý svet. Túžobne si želáme, aby sa Božia vláda uplatnila v temných oblastiach života a sveta, ktoré sú ešte stále pod zlým vplyvom. Ak sa modlíme a prosíme, aby prišlo Božie kráľovstvo, robíme tak v pokornom vedomí, že kráľovstvo Božie prichádza samo a bez nášho modlenia. Lebo kráľovstvo Božie – to je objektívna realita mimo nášho vedomia. Je to niečo, čo je medzi nami prítomné, a to bez ohľadu na to, ako sa my k tomu staviame, či si blízkosť Boha pri nás uvedomujeme, alebo nie.

Čo máme robiť, aby kráľovstvo Božie prišlo aj k nám, aby nás advent – príchod Krista neobišiel? Odpoveď na túto otázku nám dáva blahoslavenstvo Pána Ježiša: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“

Keď sa k nám Boh v Kristovi blíži,

1. vyprázdnime seba – pokánie čiňme,
2. Kristovou milosťou zbohatnime!

 

1. Ak Ježiš blahoslaví chudobných v duchu, nemyslí na chudobu v doslovnom slova zmysle. V slovenskom evanjelickom preklade Biblie v poznámke pod čiarou k slovnému spojeniu „chudobní v duchu” nájdeme toto vysvetlenie: ponížení, ktorí uznávajú svoju úbohosť pred Bohom. Ježiš teda neblahoslaví chudobu ako takú. Aj keď chudoba ako taká býva predpokladom duchovnosti a nábožnosti človeka, predsa nie je automaticky jej zárukou.

Keď Pán Ježiš blahoslaví chudobných duchom, blahoželá tým, ktorí sú chudobní v duchovnom zmysle. Lebo chudoba ducha – to je pokora pred Bohom. Uznanie duchovnej biedy – hriešnosti a nehodnosti pre Bohom.

Chudobu ducha v Božej prítomnosti poznal a vyznal Peter, predtým než sa stal Ježišovým učeníkom. Po bohatom love rýb na Ježišovo slovo, padol pred Ním na kolená so slovami: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek!” (L 5, 8) Alebo žalmista, ktorý sa takto modlil: „Ja som úbohý a chudobný!” (Ž 40, 18) Alebo Izaiáš, ktorý pri svojom povolaní za proroka zvolal: „Beda mi, som stratený, lebo som muž nečistých perí!” (Iz 6, 5) Aj náš reformátor vyznával: „Sme len žobráci!”

Bratia a sestry! Advent nás pozýva k sebareflexii, aby sme sa pýtali, či sme sa nevzdialili od Boha svojimi hriechmi, nekajúcnosťou, pýchou, samospravodlivosťou. Možno si povieš: Ja nič nepotrebujem, ja som šťastný, spokojný, nič mi nechýba! To si mysleli aj kresťania v Laodikei, ktorým boli slová Pána Ježiša konkrétne adresované, aby zobudil ich zaspaté svedomie a vyviedol ich zo sebaklamu: „… hovoríš: som bohatý, … nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý… kajaj sa!“ (Zjav 3, 17) Božie kráľovstvo patrí pokorným, poníženým – chudobným duchom, ktorí uznávajú svoju úbohosť pred Bohom, svoju slabosť a bezmocnosť; tým, ktorí stoja pred Ním v nahote hriechu. Preto vyprázdnime seba – pokánie čiňme,

2.Aby sme zbohatli v Bohu – milosťou Božou a Kristovou!

Keď počujeme slovo bohatstvo, obvykle myslíme na materiálne dary. Náš pohľad na bohatstvo sa aspoň trochu mení počas adventu, keď pohnutí láskou Božou a Kristovou nezhŕňame, ale sa, naopak, delíme; sme citlivejší, milší a viac si pomáhame aj zapojením sa do rôznych charitatívnych projektov pred Vianocami. To nie je len filantropia, ale Duch Svätý, ktorý v našich srdciach vzbudzuje lásku ako vďačnú odpoveď za Božiu milosť v Kristovi, ktorý sa ponížil pre nás, keď prišiel na zem – narodil sa ako človek, a potom sa za nás obetoval na kríži. „Veď znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, ktorý bohatý schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli jeho chudobou.” (2K 8, 9)

Bohatstvo, blaženosť a šťastie, ktoré nám Pán Ježiš priniesol, sa nemerajú materiálnymi vecami. Je to skryté, neviditeľné bohatstvo ľudského srdca. Pán Ježiš nám aj dnes hovorí: „Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali.“ (L 17, 20) Alebo nám hovorí: „Kráľovstvo Božie je vo vás.“ (L 17, 21) Čo to znamená? Keď srdce naplnené duchovnou radosťou z Boha, nie z vecí, ale z Boha, z Božej zachraňujúcej blízkosti a pomoci, sa o prijatú Božiu milosť delí – šíri dobro a lásku ďalej. Keď srdce osvietené poznaním Božej lásky vierou v Ježiša Krista zažije duchovné uzdravenie: vyslobodenie z hriechu, z moci diabla, z každého nepokoja – duševných úzkostí i zo strachu zo smrti. Bohatý, blažený je ten, koho srdce Duch Svätý otvorí pre prijatie daru Božej lásky ako neotrasiteľnej istoty, od ktorej ho nič nemôže odlúčiť, ani nijaké trápenie, ani hriechy, ba ani smrť. Už nie je vystrašeným bojkom, ale človekom silného nezlomeného charakteru, odvahy a nádeje – aj uprostred všelijakých krížov, ťažkostí a strát.

Bratia a sestry! My čakáme príchod Božieho kráľovstva viditeľným spôsobom, ale Boh chce privodiť zmenu vo vnútri, v ľudských srdciach! My čakáme na príchod Božieho kráľovstva zvonka, mimo nás, ale Boh chce svojou vládou – svojím pokojom a radosťou v Duchu Svätom (R 14, 17) vstúpiť do našich sŕdc a formovať naše životy. Tak sa pred tým Kráľom z neba v tomto adventnom čase pokorme a túžobne Ho prosme o dar Ducha Svätého, aby On ovládol naše srdcia a životy. Tak budeme blahoslavení, šťastní v tomto živote a raz aj po smrti naveky.

Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Keď sa k nám Spasiteľ blíži, vyjdime Mu naproti s prázdnymi rukami, ale so srdcami plnými viery a nádeje v Boha. A On nás bohato odmení: Zbohatneme Jeho chudobou. Kristus, ten Kráľ z neba, nás naplní svojimi darmi – láskou, pokojom a radosťou vo viere a po smrti nám daruje kráľovstvo nebeské. Amen.

doc. ThDr. Sidónia Horňanová, PhD.
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto: unsplash.com