Je čas dovoleniek. Čas, ktorý treba využiť na regeneráciu telesných síl, relaxáciu, ale aj na vážne zamyslenie nad svojím životným zameraním či konaním. Keďže v lete každodenný pracovný zhon aspoň na chvíľu utícha, prichádzajú aj nové podnety na zastavenie a uvažovanie. Aj mňa spomínané okolnosti priviedli do Wittenbergu, na miesto, kde pred vyše 500 rokmi Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu svojich známych 95 výpovedí, ukazujúcich na poblúdenie jedinca i cirkvi. História sa opakuje. Dnes sa opäť ECAV dostala tam, kde bola pred 500 rokmi – klérus je hriešny a neveriaci, cirkev záslužnícka, cirkevným funkcionárom narástla chuť po majetku a moci, a tak rozkladajú cirkev a prenasledujú tých, ktorí túžia po viere, učení a živote podľa Augsburského vyznania a po pravde a spravodlivosti.
Snáď už netreba opakovať dôkazy o nečistom nakladaní s cirkevným majetkom v Reformate, o krádežiach a klamstvách a to aj cez najvyšších cirkevných predstaviteľov, o smilstve či podvodoch. O tom, že účty v cirkvi sa nemusia skladať a odovzdávať, že transparentnosť je tu na míle vzdialená. Dochádza k porušovaniu zákonov Božích i ľudských a vážnemu tápaniu vo vieroučnej oblasti. Je tu boj proti dobrým mravom. A to je dnes každodenný život v ECAV. Žiaľ.
Cirkev, kde je tvoja hodnovernosť?
Mnohých zachvátil nielen smútok, ale doslova kríza. Čo to hráme za divadlo? Berieme vieru vôbec vážne? Je vhodné vôbec takúto cirkev podporovať a pracovať pre ňu? Nie je to len strata času, financií, energie? Nie je cirkev len prostriedkom na zarábanie a živobytie pre pár jednotlivcov? Odpoveď sa nehľadá ľahko, ak oči iné vidia, uši iné počujú a zdravý rozum tento rozdiel ešte potvrdzuje a nestíha sa čudovať. Pýtame sa: Cirkev, kde je tvoja hodnovernosť? Kde je hodnovernosť tvojich predstaviteľov? Je tu veľa otáznikov. Upozornenie na vážnu otázku uvádza aj Biblia: „Každý z nás dá sám za seba Bohu počet.“ Raz sa postavíme pred svojho Stvoriteľa a bude potrebné vydať počet. Výhovorky na pomery v cirkvi, na nepriaznivé okolnosti nepomôžu. Každý sám za seba bude musieť vydať počet, ako konal a myslel, na akej strane stál. Ani Luther to nemal ľahké. On však poznal pravdu a konal. Vyznal: „Tu stojím, inak nemôžem.“ Aký je to protiklad k prevažnej väčšine nášho duchovenstva. Nevideli, nepočuli, roky mlčali a zatĺkali, popierali a popierajú pravdu o neporiadkoch v cirkvi. A teraz chcú viesť nás – veriacich hriešnikov do neba, pritom sami zablúdili. Nad tým sa uvažujúci človek môže len trpko pousmiať. Slepý nemôže viesť slepého, duchovní, zobuďte sa, vlak vám už ušiel! Nezmeškajte ďalší spoj, ten môžete ešte stihnúť a možno je pre vás ten posledný!
Skalpelom je poukázanie na hriech a vyznanie
Čo máme robiť? Cirkev má vážne poškodenú dôveryhodnosť, nosí na krku ťažké bremeno hriechu, hrubej nevery voči Tomu, ktorý ju ustanovil. Bremeno hriechu treba zložiť, hriech vyznať, platí to pre jednotlivcov i cirkev ako celok. Nestrácajme čas. „Krv Ježiša, Jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu.“ Som chirurg, cirkev je biblicky prirovnávaná k telu, jednému organizmu. Ako liečiť chorý stav? Hriech – hnisavé ložisko v tele je nebezpečné. Môže viesť až k otrave krvi, sepse s tým najhorším koncom. To hnisavé ložisko – hriech musí von. Po ohraničení zápalu treba urobiť nasledovné: Incízia – narezanie, vypustenie hnisu, zavedenie drénu – hadičky, ktorá odvádza z hnisavej dutiny tvoriaci sa hnis von, nesmie sa tu ďalej hromadiť. Nasleduje imobilizácia končatiny a podávanie antibiotík. V určitej fáze liečby je nevyhnutný skalpel. Inštrument, pred ktorým má rešpekt asi každý. Ale práve tento inštrument prináša úľavu. Narezanie, vypustenie hnisu prinesie úľavu od bolesti, pokles teploty a proces hojenia sa začína. Tým skalpelom a incíziou je poukázanie na hriech a hlavne jeho vyznanie. Antibiotiká sú prijatím odpustenia.
Buďme silní proti nepriateľovi
Cirkev zatiaľ nedala k liečbe svojej choroby súhlas. Chorobu si nechce priznať, vraj je zdravá, disimuluje ju. Je to nebezpečné. Predsedníctvo cirkvi, bratia I. Eľko a J. Brozman vyhlasujú, že všetko je v poriadku a kto tvrdí opak, treba ho zlikvidovať. Od januára, keď vstúpili do funkcie, napáchali už veľa škody a rozdelili cirkev. Najkontroverznejší predstavitelia zakrývajú hnisavú ranu, ale tá už strašne smrdí. Práve preto treba konať a chorobu odkrývať, lebo sa to môže skončiť veľmi tragicky pre cirkev, čo je možno aj ich cieľom. Nedovoľme, aby predstavitelia cirkvi zneužívali svoje postavenie a pracovali na deštrukcii ECAV. Cirkev je spoločenstvo veriacich, kde sa prisluhujú sviatosti a káže Božie slovo. V tomto buďme zjednotení a silní proti nepriateľovi, ktorý nám chce cirkev zničiť a rozložiť zvnútra cez jej predstaviteľov. Okrem spomínanej choroby sú aj tu vážne problémy ktoré prináša doba, napríklad reštrukturalizácia cirkvi, jej financovanie. Problémy, ktoré treba riešiť odborne, citlivo, spravodlivo a prehľadne v prospech cirkvi. To sú ďalšie dôvody, prečo vznikol Evanjelický posol Spolku Tranovský. Vyzývam ľudí dobrej vôle, všetkých, mladých i starších: Podporte Evanjelický Posol Spolku Tranovský. Vyrastá na zelenej lúke, má však vieru a odhodlanie. Hľadá pravdu o chce o ňu bojovať. Dnes potrebuje tvoju pomoc. Potrebuje tvoje modlitby, podporu morálnu, potrebuje propagáciu, finančnú pomoc i pravidelných odberateľov. Brat, sestra, zamysli sa, ak súhlasíš s cieľmi, konaj. Je to správna vec.
Ničiť je vždy jednoduchšie
Začal som podnetmi z dovolenky. Uvediem ešte jeden. Vo Wittenbergu je miesto, kde Luther spálil so svojimi študentmi pápežskú bulu a jasne dal najavo, že sa nepodrobí nepravde a zlu. To miesto je pamätné. Luther bol rozhodný, ako to vyžaduje Božie slovo. V Zjavení Jána v listoch cirkevným zborom čítame výstrahu pred vlažnosťou, nerozhodnosťou. I výstrahu: „… preto, že nie si studený, ani horúci vypľujem ťa zo svojich úst.“ Pamätajme na toto varovanie. A nedovoľme, aby Víťazný február a jeho ideológia prišli k nám teraz v lete, ako sa to stalo na valnom zhromaždení Tranoscia a následne počas jeho obsadenia, pripomínajúceho tento pamätný deň v roku 1948. Proti tejto ideológii dnes treba postaviť ideu záchrany a obnovy ponovembrovej demokracie. Tej, ktorá stavia na idei občianskych a ľudských práv, na tradícii západnej demokratickej spoločnosti a vyrastá z kresťanských koreňov. Stavia na tej tradícii, ktorú sme sa pokúšali najprv v roku 1989 obnoviť, a potom pre zmenu zničiť. Obnova nám veľmi nešla, zato zničenie sa zatiaľ darí dokonale. Ničiť je vždy jednoduchšie. Mnoho chytrákov v cirkvi dnes tvrdí, že náš ľud vznešeným ideám neporozumie a treba mu predhodiť niečo jednoduché a úderné, napríklad: „Bite kritikov a budete sa mať ako v raji.“ Chcem len podotknúť, že takto pohŕdať blížnymi mi pripadá odporné, nikdy som tom nerobil, dnes to robia najvyšší predstavitelia cirkvi, no prinesie im to len trpké ovocie. Milí veriaci, ostaňme verní pravde, ktorá dnes nemá v cirkvi slovo, ale je liekom na hnisavú ranu.
Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
ilustračné foto: unsplash.com
