Nové vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ďalej ECAV) už pri voľbách v roku 2018 viac ako dostatočne predviedlo, ako bude “nová kultúra” ECAV v ich podaní vyzerať. Vyradenie protikandidátov, kandidovanie ľudí nespĺňajúcich podmienky, ignorovanie zákonov a prenasledovanie tých, ktorí na tieto prešľapy až podvody poukazujú. Bolo by asi naivné čakať, že po voľbách sa niečo zmení. A to, čo vidíme až do týchto dní, potvrdzuje, že piráti, ktorí takýmto spôsobom obsadili loď, stále ostanú pirátmi.

Keď už nie je nič sväté

Viac ako zreteľne sa to prejavilo aj pri (ne)riešení káuz spoločnosti Reformata. Namiesto pomenovania problémov a ich riešenia vidíme skôr ich zatĺkanie, zatajovanie a obhajobu tých, ktorí tento stav spôsobili. A dokonca ich rehabilitáciu v štýle, že jeden z bývalých konateľov je s ich vedomím znova zamestnaný v Reformate. To, že “riešenie problému” v ich podaní vyzerá tak, že prenasledujú a obviňujú tých, ktorí na problém poukázali, v tomto kontexte už asi nikoho neprekvapí. To však nič nemení na tom, že tento prístup je nemorálny a zvrhlý, že nemá vôbec čo hľadať v cirkvi a už vôbec nie v jej vedení!

Súčasné vedenie cirkvi si teda vybralo cestu obhájiť neobhájiteľné, ktorá vyžaduje, aby bola pravda obrátená na lož a opačne. Aby boli hrubé zlyhania spojené s veľkými finančnými stratami utajené, resp. zúfalo popierané, ale zároveň aby sa aj tie najmenšie, hoci iba formálne, pochybenia tých, ktorí na tieto problémy poukázali, prepierali na verejnosti. Je evidentné, že táto zvrhlá hra sa nehrá podľa pravidiel, neposudzujú sa tu argumenty, nehľadá sa tu pravda ani prospech pre cirkev. Potom ostáva už len to, čo ponúka v takom prípade tento svet: aroganciu, lož, manipulačnú rétoriku, emócie, upevňovanie moci a zastrašovanie.

Malý, ale podstatný príbeh zo Synody

Tento prístup veľmi dobre ilustroval na Synode 2020 v Ružomberku Ján Brozman, ako aj Ivan Eľko. Väčšina ľudí sa dnes, bohužiaľ, v cirkvi bojí ozvať, hoci si vážnosť situácie uvedomujú a majú voči politike nového vedenia vážne výhrady. To však neplatí pre Andreja Kubinského, synodála a bývalého sudcu, ktorý sa na Synode 2020 odvážil položiť Jánovi Brozmanovi nasledujúcu otázku (voľne podané):

Keď teda chceme budovať dôveryhodnú cirkev, chcem sa niečo spýtať. V článku som čítal informáciu, že brat generálny dozorca nesplnil podmienky na to, aby mohol kandidovať, pretože nemá čistý register trestov. Chcel by som preto poznať jeho názor. Sú len dve možnosti. Ak povie, že to nie je pravda, budem ho podporovať. Ale ak voči nemu v minulosti bolo vedené trestné stíhanie, je tu zásadný problém, pretože potom nesplnil podmienky a nemohol byť volený. Potom je tu len jedno riešenie, a to postupovať tak ako pán Lipšic, ktorý v podobnej situácii odstúpil z funkcie. Pretože ide o dôveru v cirkvi! Keď hovoríme, že treba prinášať obete, treba priniesť aj takúto obeť. Pretože druhá najväčšia cirkev na Slovensku za to stojí!

Andrej Kubinský použil slova “register trestov” len na to, aby poukázal na podmienku kandidatúry do volieb, ktorá znela: Nie som a nebol som súdne trestaný”. To v praxi zabezpečuje odpis (nie výpis) z registra trestov.

Ján Brozman v odpovedi na túto otázku sa vrátil najskôr k popisu toho, čo sa pred viacerými rokmi stalo a prečo bol trestne stíhaný a odsúdený. Ďalej pokračoval:

Vy pracujete ako sudca, som ešte stále vinný, keď mám dnes čistý register trestov? Ak som sa previnil teraz ja, tak som súdne stíhaný, nekandidoval by som, ak nie som súdne stíhaný, a to všetko, čo bolo, mi bolo zahladené, lebo sa správam normálne, slušne.” … “Žiadny, nikto mi to ani v živote nevytýkal, a vy musíte vedieť najlepšie ako sudca, že keď sa mi také niečo stane, ja nemôžem pracovať na 100 %, ja musím pracovať na 120” … “A teraz po tých rokoch sa vrátim sem, a vy mi poviete, že mám odstúpiť, pretože tam niekde som niekomu ublížil.” … “Že jej tak ubližujem, že tá nešťastná cirkev pre mňa jediného je, že nestojí padá, lebo ja jediný som tu klamal…”

Andrej Kubinský sa teda dozvedel všetko možné, len nie to, na čo sa pýtal. Dokonca bol neprávom obvinený z vyjadrení, ktoré nepovedal. Ján Brozman hovoril iba všeobecne o čistom registri trestov, čo však v jeho prípade pri odpise z registra trestov nesplnil! Andrej Kubinský vôbec nepovedal slová, ktoré mu účelovo a manipulatívne podsunul Ján Brozman, a to, že má odstúpiť, lebo niekomu ublížil! Dôvod trestného stíhania vôbec nebol predmetom otázky! V poslednej spomenutej vete Ján Brozman v podstate relativizuje hriechklamstvo, čo je neakceptovateľné zo strany najvyššie postavenej laickej funkcie v cirkvi – generálneho dozorcu!

Podpora kamaráta

“Zahanbiť” sa však nedal ani generálny biskup Ivan Eľko. Jeho emocionálna a manipulatívna rétorika prispela k tomu, že ani na Synode 2020 sa túto tému nepodarilo pomenovať a vyriešiť.

Každý jeden deň v roku 2019 sme boli konfrontovaní práve s týmto, že niekto tu vyťahuje veci, ktoré sú už dávno uzavreté aj civilne. … naša vlastná cirkev mu nevie zabudnúť to, že on sa narodil ako rímsky katolík a riadne sa stal členom evanjelickej cirkvi a nevie mu zabudnúť to, že mal túto nepríjemnosť, keď mal 23 rokov. To je úplná obscenácia.

Znova! Nik však „nevyťahuje“ ani nepoukazuje na to, prečo bol Ján Brozman odsúdený! A rovnako mu nik nevytýka, že sa narodil ako katolík! Andrej Kubinský predsa poukázal na to, že Ján Brozman nesplnil požiadavky generálneho presbyterstva (GP) do volieb! A doteraz sme v tomto smere nedostali žiadnu odpoveď. Čo sa týka členstva v rímskokatolíckej cirkvi, problém je, že Ján Brozman doteraz nepredložil doklad o výstupe z RKC! A to je problém! Preto trváme na našom stanovisku, brat generálny biskup!

Toto je akoby jedno meradlo Asociácie slobodných zborov, toto je ten ich jeden meter. Vladimír Daniš bude naveky darebák. Naveky on bude darebák. Brozman bude tak isto na veky vekov a my, my to živíme, rozumiete.

V tejto časti pokračuje Ivan Eľko vo svojej obľúbenej ale úplne nebiblickej úvahe, že keď sa nejaký problém vyskytol pri voľbách v minulosti, zároveň to legitimizuje akékoľvek ďalšie zlyhanie pri voľbách v budúcnosti. Keď ste sa neozvali vtedy, nemáte sa právo ozvať ani teraz!

To, čo by zdanlivo mohlo vyznieť ako sebareflexia Ivana Eľka, je však len ďalší hrubo manipulatívny výrok, kde účelovo obviňuje názorových oponentov z osobnej zaujatosti. Pritom aj sám biskup Eľko veľmi dobre vie, že to nie je pravda, pretože v skutočnosti nevysvetlil ani zlyhanie vo voľbách, a ani jednu z káuz spoločnosti Reformata! Ak by totiž takúto nezávislú a dôslednú kontrolu zrealizoval, a zabezpečil nápravu tohto stavu, tak by nielen splnil požiadavky Asociácie slobodných zborov, ale aj vylúčil akékoľvek podozrenia z osobnej zaujatosti – na jednej či druhej strane. Pretože práve cez pokánie a nápravu, ktorá je základom kresťanskej viery, by sa všetko veľmi rýchlo mohlo dať do poriadku. Ale, naopak, práve absencia pokánia a obhajovanie starých hriechov spôsobuje, že sa o tejto téme stále znova a znova hovorí. Vy, brat generálny biskup, to živíte, a to tým, že ako zodpovedná osoba tieto problémy neriešite, zatĺkate a obhajujete! Vy ubližujete týmto ľuďom (Ez 3, 20), lebo sa od vás nedočkali postoja, aký sa od duchovného očakáva! Vy svojím konaním naopak ukazujete, že ste prijímateľom ľudí (Jk 2, 9), čím ubližujete týmto ľuďom a evanjelickej cirkvi súčasne!

Nehádžte vinu na tých, ktorí poukazujú na to, že brat Imrich Lukáč bol vyradený bez relevantného dôvodu a, naopak, Ján Brozman do volieb prešiel, hoci stanovené podmienky nesplnil!

Chvála Pánu Bohu, je to ťažké, ale ďakujeme za to, že môžeme, môžeme byť v takomto mäsovom mlynčeku a že môžeme akoby niesť takéto v úvodzovkách, že mučeníctvo. Veď vo svete strieľajú kresťanov. Toto ešte je celkom, brat Lukáč, Mervart, Klima, to ešte celkom tak, že znesiteľné, keď sa to tak zoberie.

Nie, brat biskup Eľko, vy nie ste mučeník. Takéto manipulatívne správanie typu “chudáčik”, ktoré tak rád používa aj Ján Brozman, je úplným popretím reality – obrátením pravdy na lož, resp. zámenou útočníka a obete. Vy obhajujete neobhájiteľné, zakrývate hriech, ktorý škodil cirkvi v minulosti a škodí jej aj dnes. A pritom práve vy prenasledujete a urážate tých, ktorí na tento stav poukazujú!

Andrej Kubinský sa teda ani po diskusnom príspevku Ivana Eľka odpovede na svoju priamu otázku nedočkal. Namiesto toho sme počuli veľa nesúvisiacich a emocionálne silne podfarbených informácií, zámerom ktorých bolo odviesť pozornosť od témy, resp. spochybniť samotného autora otázky. Tu je však potrebné si uvedomiť to, že kto manipuluje s inými ľuďmi tak, ako sme to videli v tomto prípade na Synode, si ich v skutočnosti neváži. To potvrdzuje aj nesplnenie uznesení zo Synody 2019, hoci na to predsedníctvo cirkvi malo 16 mesiacov! To, že Andrej Kubinský sa priamej odpovede na svojou otázku nedočkal, iba potvrdzuje skutočnosť, že vedenie cirkvi sa odpovedi na túto otázku vyhýba! Vieme prečo. V zmysle pôvodnej otázky potom však môžeme konštatovať, že im na obnovení dôvery, na pravde, a teda ani na evanjelickej cirkvi nezáleží.

Len taký príbeh

Ján Brozman však so zneužívaním emócií a s manipulovaním evanjelickej verejnosti neprestal ani po Synode. Vo svojom článku “Len taký príbeh” na webe ECAV píše, že tzv. mediálne bomby sú všade okolo nás. Okrem toho vraj aj pozná správy, ktoré sú “tiché, pokorné, ale usilovné. Také, ktoré by si zaslúžili, aby sa o nich zakričalo”. V tejto súvislosti spomína otvorenie strediska Evanjelickej diakonie v Beckove. Je určite správne, keď sa v cirkvi rozširuje okruh aktivít, čo platí aj pre Evanjelickú diakoniu. Avšak bolo by tiež vhodné, keby generálne presbyterstvo, konateľ Reformaty či riaditeľ Evanjelickej diakonie vyvrátili podozrenia, ktoré súvisia s komerčným prenajímaním diakonického” bytu na Panenskej 25! Ako dlho sa s týmto bytom  – bez súhlasu ECAV a Reformaty – podnikalo, kto bol konečným užívateľom výhod, a na čo sa tieto prostriedky použili? S tým, že by to podložili údajmi z ubytovacích a účtovných kníh?!

To však nie je všetko. Hlavnou časťou tohto “príbehu” je nepochybne téma odovzdania účtovníctva Reformaty, ktorú Ján Brozman spomína v súvislosti s návštevou Dagmar Valovičovej a Štefana Sabola v Častkove. Na úvod celého tohto “malého” príbehu je potrebné povedať, že Ján Brozman ho zrejme spomína len preto, aby odviedol pozornosť od veľkých” zlyhaní v Reformate do roku 2014, ktoré nechce či nevie vyšetriť, čo bolo potvrdené aj na Synode 2020!

Malý, veľký príbeh neodovzdaného účtovníctva

To, že bývalá konateľka Dagmar Valovičová bola menovaná od 15. 10. 2014 a návšteva Častkova sa uskutočnila až 27. 2. 2015 iba potvrdzuje, že všetky pokusy získať účtovné doklady za uvedené obdobie neboli úspešné! Zdôvodnenie Jany Danišovej, že s účtovníctvom za rok 2014 mala veľa práce, však vôbec nevysvetľuje skutočnosť, prečo za ten čas neodovzdala ani účtovníctvo za predchádzajúce roky! Prečo sa Ján Brozman, ktorý mal dôsledne zastupovať záujmy ECAV, nezaujímal o to, prečo sa účtovné doklady od roku 2004 (!) nachádzali v dome Jany Danišovej, keď mali byť uložené v sídle spoločnosti?! Nezodpovedný prístup k plneniu pracovných povinností vyvrcholil v januári 2015 výpoveďou zmluvy o vedení účtovníctva.

Pani Danišová bola vyzvaná, aby do 3. 2. 2015 odovzdala všetky dokumenty týkajúce sa spoločnosti Reformata, a tiež účtovníctvo za rok 2013 a staršie roky. Účtovníctvo za rok 2014, a tiež za január a február 2015 mala predložiť do 27. 2. 2015. Účtovníčka Danišová reagovala s tým, že do 3. 2. 2015 to nestihne a že všetko odovzdá až 27. 2. 2015. V polovici februára bola dodatočne upozornená, aby účtovníctvo odovzdala aj v elektronickej forme, nakoľko podľa príslušného zákona § 31 z. č. 431/2002 Z. z. má Reformata disponovať aj touto verziou účtovníctva. Jana Danišová sa však 27. 2. 2015 do sídla spoločnosti nedostavila a iba mailom odkázala, že to nestihla pripraviť…

To bol teda dôvod návštevy konateľky a ekonóma v Častkove: vyzdvihnutie účtovných dokladov firmy v listinnej a tiež elektronickej podobe. Najskôr na adrese uvedenom v živnostenskom registri, a keď sa tam nik nenachádzal (resp. neotváral), tak potom na druhej adrese, ktorá bola pôvodnou adresou podnikania Jany Danišovej. Ani na jednej adrese však Janu Danišovú nenašli. Je pravda, že stretli matku Jany a Vladimíra Daniša Annu Danišovú, ale tento rozhovor bolo možné považovať z obidvoch strán za štandardný.

Keďže odovzdávanie dokladov neprebehlo ani v Bratislave, ani v Častkove, konateľka podala podnet na políciu. V kontexte vyjadrenia Jána Brozmana je zaujímavé, že Jana Danišová vo svojich poznámkach síce spomína návštevu polície 7. 3. 2015, avšak iba v tom zmysle, že ju navštívili v jej dome (bez akejkoľvek zmienky o jej mame). Konateľka spoločnosti si teda v tomto prípade iba plnila svoje povinnosti, čo sa však nedá povedať o účtovníčke Jane Danišovej!

Prečo vlastne?

To je aj odpoveď na rečnícku otázku, ktorú si kladie v článku Ján Brozman: Prečo vlastne k tejto situácii vôbec došlo? Áno, je to logická otázka, avšak adresovať by ju mal v prvom rade konateľom V. Danišovi a J. Mlynárovi a tiež účtovníčke Jane Danišovej! Pretože, ako je uvedené vyššie, niekoľko mesiacov si neplnili svoje povinnosti. Celý tento proces vyzeral veľmi netransparentne a podozrivo (ako možná manipulácia s účtovníctvom a dokladmi).

To sa nakoniec aj potvrdilo pri audite, znaleckom posudku a daňovej kontrole, o hospodárskych kauzách ani nehovoriac. A v druhom rade by sa Ján Brozman mal zamyslieť aj sám nad sebou, keď s niektorými kolegami z generálneho presbyterstva dlhodobo bránili efektívnej kontrole v spoločnosti, následkom čoho vznikli viaceré kauzy a porušenia zákonov!

Ak by Jana Danišová postupovala rovnako ako Štefan Sabol, tak by žiaden problém nenastal. Štefan Sabol mal totiž všetky účtovné doklady aj zmluvy uložené v sídle spoločnosti a pri svojom odchode z firmy bez akýchkoľvek prieťahov a obštrukcií elektronickú verziu účtovníctva odovzdal. Takže ešte raz: Prečo takto nepostupovala Jana Danišová? Prečo dodnes (!) neodovzdala elektronickú verziu účtovníctva? A prečo nikomu zo súčasného vedenia Reformaty a ECAV nechýba? A vlastne prečo musíme v záujme ECAV požadovať odpovede stále na tie isté otázky, resp. prečo musíme stále dookola počúvať ten istý príbeh, ktorý nielenže nič nevysvetľuje, ale prináša ešte viac otázok a podozrení?

Súdny spor

V ďalšej časti článku sa Ján Brozman odvoláva na rozhodnutie súdu. Po tendenčnom opise jeho priebehu oznamuje evanjelickej verejnosti, že aj po odvolaní súd rozhodol, že účtovníctvo bolo odovzdané! Je na zamyslenie, či si Ján Brozman vôbec uvedomil dôsledky tohto svojho tvrdenia. Je totiž všeobecne známe, že Jana Danišová doteraz neodovzdala elektronickú verziu účtovníctva, čo bolo podstatou tohto sporu. To, čo odovzdala v papierovej podobe, zas prešlo auditom, znaleckým ústavom a nakoniec daňovou kontrolou, kde boli konštatované hrubé nedostatky, špekulatívne správanie a porušenia viacerých zákonov! Vo finančnom vyjadrení s dorubením dane a pokutou vo výške viac ako 72 000 eur!

Ján Brozman vo svojom článku uvádza, “nakoniec, aj po odvolaní súd rozhodol, že účtovníctvo bolo odovzdané. Dokonca trikrát!” Mimo toho, že si nevieme predstaviť, ako je možné účtovníctvo odovzdať 3x, nám nie je známe žiadne rozhodnutie okresného súdu o tom, že kompletné účtovníctvo (v papierovej a elektronickej podobe) bolo odovzdané! Veď za situácie, kedy nebola vydaná elektronická verzia účtovníctva, takýmto tvrdením Ján Brozman poškodzuje záujmy ECAV, a naopak obhajuje bývalých konateľov a účtovníčku!

Nie je to ani žiadne prekvapenie, keďže jeho “priateľský” vzťah k Vladimírovi Danišovi je všeobecne známy, a vlastne sa prejavuje aj v tomto krátkom článku, kde sa o matke Vladimíra Daniša vyjadruje ako o mamke, resp. mamičke! Keď zoberieme do úvahy, že to bol práve Ján Brozman s Ivanom Eľkom, ktorí do Reformaty dosadili ďalšieho Danišovho “človeka” – Branislava Rybnikára, tak vlastne dôjdeme k záveru, že po zmene vo vedení ECAV a Reformaty sa s Janou Danišovou o vydanie elektronickej formy účtovníctva „súdili“ priatelia Vladimíra Daniša, resp. ľudia, ktorí ho nekriticky obhajujú! Ešte stále je pre vás výsledok tohto súdu prekvapením?!

V tejto súvislosti je tiež potrebné pripomenúť požiadavku predsedníctva ECAV na zmenu právneho zástupcu v inom spore, ktorý sa tiež týkal Reformaty a bývalých konateľov (Daniš, Mlynár) do roku 2014. Vtedy bol však konateľom spoločnosti ešte Štefan Sabol, ktorý túto požiadavku, ako neoprávnený zásah do jeho kompetencií, odmietol.

Lenže za týchto okolností sa dostávame k ešte vážnejšiemu podozreniu, a to, že vedenie ECAV a Reformaty v skutočnosti nezastupujú záujmy ECAV, ale, naopak, záujmy úzkej skupiny osôb, a to práve na úkor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania! Krajský súd už raz toto rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Je viac ako zvláštne, že potom čo okresný súd v máji 2020 (podľa nášho názoru z procedurálnych dôvodov) zamietol žalobu Reformaty, vedenie cirkvi o tejto skutočnosti evanjelickú verejnosť doteraz vôbec neinformovalo, a to ani v médiách a dokonca ani na Synode!

V takomto prípade je nepochybne povinnosťou konateľa bezodkladne informovať jediného spoločníka – ECAV, zastúpeného predsedníctvom cirkvi, o výsledku tohto súdneho sporu. V tejto súvislosti sa chceme spýtať či Ján Brozman a Ivan Eľko požadovali od konateľa spoločnosti, aby sa proti tomuto nezmyselnému rozhodnutiu – v záujme ECAV – odvolal! Pretože ak sa spoločnosť Reformata neodvolala, tak konateľ spoločnosti nekonal s odbornou starostlivosťou, a je za tento stav a vzniknutú škodu osobne zodpovedný, čo  sa nepriamo týka aj predsedníctva cirkvi!

Úplne absentujúce oficiálne informácie o stave súdneho sporu, spojené s nepochopiteľnými názormi generálneho dozorcu ECAV Jána Brozmana, skôr naznačujú akceptáciu zamietavého rozhodnutia súdu, než zámer sa voči nemu odvolať. Môžeme sa len domnievať, prečo predsedníctvo ECAV aktívne nepožaduje elektronickú verziu účtovníctva za obdobie, ktoré bolo poznačené mnohými kauzami, podvádzaním generálneho presbyterstva (ktoré bolo vtedy Valným zhromaždením spoločnosti), a tiež dorúbením dane a pokutou z Daňového úradu za preukázateľné porušenie viacerých zákonov? Prečo nežiada podklady, ktoré by mohli tieto záležitosti vysvetliť, a prispieť tak k ich náprave, a tiež k pokoju v cirkvi? A namiesto toho píše manipulatívne články, kde sa cez vykonštruované emócie pokúša znevážiť bývalú konateľku a ekonóma, ktorí sa na rozdiel od súčasného predsedníctva, reálne usilovali o hľadanie pravdy a transparentnosť.

Takéto správanie je však v priamom rozpore s vyššie uvedeným tvrdením Jána Brozmana, ktoré pravidelne uvádza pri rôznych príležitostiach: “vy musíte vedieť najlepšie ako sudca, že keď sa mi také niečo stane, ja nemôžem pracovať na 100 %, ja musím pracovať na 120”. Vzhľadom k aktivite Jána Brozmana v tomto smere sa asi zhodneme na tom, že na 120 % naozaj pracuje. Lenže nie v prospech Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ale skôr ako obhajca úzkej skupiny osôb, ktorej činnosť do roku 2014 bola spojená s hrubými nedostatkami v účtovníctve, špekulatívnymi transakciami a majetkovými kauzami, ktoré evanjelickej cirkvi spôsobili sumárnu škodu vo výške niekoľko stotisíc eur!

Záver

Vyjadrenia Jána Brozmana v predmetnom článku vzbudzujú aj veľa ďalších otázok. Ak situáciu z 27. 2. 2015 vyhodnocuje ako neštandardnú, tak sa pýtame, prečo s otvorením tejto témy čakal až do týchto dní? Prečo ho to viac ako 5 rokov netrápilo, ale začalo ho to trápiť práve teraz? Slová “už nie je čas na ospravedlnenie”, napriek tomu, že pred pol rokom to nik nepožadoval, totiž vyznievajú nielen neskutočne manipulatívne a pokrytecky, ale Ján Brozman sa takýmto vyjadrením dopúšťa aj nedôstojného zneužívania pamiatky Anny Danišovej!

Ako hlboko ste, vážené predsedníctvo, klesli! Podvody pri voľbách, nečestné vyraďovanie vlastných protikandidátov, ignorovanie auditu, znaleckého posudku a daňového úradu, ohováranie a vedenie súdnych sporov voči členom vlastnej cirkvi, vyhadzovanie osôb z výborov za to, že poukazujú na zlyhania v ECAV a žiadajú ich dôsledné prešetrenie! Snaha o ovplyvňovanie súdnych sporov, hrubá emocionálna manipulácia a zavádzanie evanjelickej verejnosti, ignorovanie uznesení Synody, vyhrážanie sa cirkevným zborom rušením kňazských staníc a prepúšťaním, ak nezaplatia cirkevný príspevok! A dokonca aj zneužívanie pamiatky zosnulých so zámerom diskreditácie tých, ktorí na problémy v Reformate poukázali a ktorým na dobrom fungovaní tejto spoločnosti úprimne záleží!

Súčasné predsedníctvo ECAV sa týmto úplne diskvalifikovalo a prejavilo sa ako neschopné riešiť či už staré kauzy, ale aj nové projekty. Uplatňovaním protekcionizmu a rodinkárstva sa spreneverilo záujmom ECAV, ktorú svojím správaním výrazne poškodzuje.

Výzva k predsedníctvu ECAV

Sme presvedčení, že tento problém, ktorý je spojený so spoločnosťou Reformata, má svoj vecný základ, a teda ho vieme popísať, transparentne a dôsledne riešiť a uzavrieť. Sme presvedčení, že ani falošné emócie, ani manipulácia, ani zavádzanie skreslenými a nepravdivými informáciami tu nemajú miesto. A rovnako sme presvedčení, že každý veriaci evanjelik, ktorému na cirkvi záleží, si praje túto tému dôkladne prešetriť a uzavrieť. Aj preto chceme predsedníctvo cirkvi a konateľa Reformaty vyzvať, aby vymáhali sumu za sankcie vyrubené Daňovým úradom vo výške 31 164 eur od bývalých konateľov.

Ak to neurobia, znamená to, že ich konanie nespĺňa zákonnú požiadavku konania s odbornou starostlivosťou, čo sa týka Reformaty aj Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, za ktorú sú zodpovední.

Za týchto okolností nemá súčasné vedenie ECAV žiadne právo požadovať peniaze zo zborov, pretože ak si oni neplnia svoje zákonné povinnosti a plytvajú so zdrojmi, tak nemajú morálne právo žiadať ďalšie finančné zdroje zo zborov!

Jaroslav Mervart, bývalý člen Dozornej rady Reformata, spol. s r.o.
Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: