Novému vedeniu nestačia financie štátu. Chce zatlačiť na cirkevné zbory, aby od veriacich získalo viac eur na mzdy pre farárov

Cirkvi na Slovensku sú od 1. januára tohto roku financované podľa nových pravidiel. Viac než sedemdesiatročný zákon, podľa ktorého tok peňazí zo štátu do cirkví fungoval doposiaľ, sa totiž dočkal revízie. Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku sa so systémom financovania vyrovnáva svojsky – podľa všetkého hrozí, že cirkevné zbory budú zaťažené novými výdavkami. A rozhodne nejde o pár drobných…

Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví schválil parlament ešte na jeseň minulého roka. Predchádzajúce zákonné normy totiž podľa ministerstva kultúry už nezodpovedali aktuálnym potrebám. Nový zákon je podľa jeho predstaviteľov výsledkom diskusie expertov z ministerstva a zástupcov cirkví. Financovať na jeho základe budú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ktorých je na Slovensku aktuálne osemnásť. Zákonná úprava ponecháva systém priamej podpory cirkví zo štátneho rozpočtu s tým, že od 1. januára sa zvýšila doterajšia výška dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie.

Platové tabuľky sú zrušené, farári netušia, na čom sú
Financovanie zo štátu má na základe medializovaných informácií zohľadňovať aj kritérium počtu veriacich tej-ktorej cirkvi. Vychádza sa pritom z údajov, získaných pri sčítaní obyvateľstva. Štátu zároveň zostáva právo kontrolovať hospodárenie s peniazmi, ktoré poskytuje cirkvám. Tie mu ho musia každoročne preukazovať predloženou správou. V tomto kalendárnom roku majú cirkvi dokopy dostať 51 697 671 €, v ďalšom 54 106 782 – postupne by sa mal objem navyšovať aj v ďalších rokoch. Jednou zo zásadných noviniek tohto spôsobu financovania sú zmeny vo farárskych mzdách. Konkrétne ide o to, že tabuľky, ktoré doposiaľ určovali platy duchovných a ktoré boli každoročne zverejňované cez nariadenie vlády, sú zrušené, s cieľom, aby duchovní mohli mať väčší plat. Kým v predchádzajúcich rokoch si farár mohol na webe ministerstva pozrieť, aká bude výška jeho platu, dnes sa to konkrétne v našej evanjelickej cirkvi nemá šancu dozvedieť. Napriek tomu, že prvý mesiac roka je už takmer za nami, farári nedostali žiadne náhrady zverejnených tabuliek – napríklad vo forme platových výmerov, resp. iného oznámenia o výške mzdy, za ktorú už de facto mesiac pracujú. Niektorí z nich dokonca špekulujú, že takýto postup môže vedeniu cirkvi vyhovovať – tým, že vlastní kolegovia nebudú poznať výšku platov medzi sebou, môže vedenie „prihrať“ svojim vyvoleným eurá navyše – trebárs za „zásluhy“ a lojálnosť – a nikto sa o tom nedozvie. Už to totiž nie je štát, ale vedenie cirkvi, ktoré rozhoduje o výške mzdy pre toho-ktorého duchovného. Laicky povedané: cirkev dostane od štátu zvýšený balík peňazí a je na nej, ako ho použije a komu koľko pridelí.

Schvaľovať majú nový odvod – pre malé zbory môže byť likvidačný
Cirkvi by mali príspevok od štátu prioritne využiť len na mzdy farárov a prevádzkové náklady biskupských úradov. Financie však používajú aj na iné účely. Podľa informácií, ktoré začínajú prenikať na povrch, by evanjelickej cirkvi a. v. v súčasnosti malo chýbať už asi 2 mil. eur práve preto, že peniaze zo štátu určené na platy duchovných, míňa na iné aktivity. Lutherus má k dispozícii informácie, že na chýbajúce dva milióny by sa tak mali vyskladať veriaci. Na svete je už údajne aj návrh, podľa ktorého by sa mal výrazne zvýšiť odvod, ktorý posielajú jednotlivé cirkevné zbory vyššie – teda seniorátom, dištriktom a cez ne aj na ústredie cirkvi. Okrem povinného príspevku, časti cirkevnej dane, ktorá sa tam posiela doposiaľ a povinných ofier, by podľa novej schémy mali cirkevné zbory paušálne odvádzať i fixnú sumu 500 € navyše za každého farára (to znamená, že napr. zbor s troma farármi by platil 1 500 €). To ale nie je všetko. Posielať „vyššie“ by mali aj ďalšie tri eurá za každého člena cirkevného zboru. No ani to zrejme nebude stačiť. Návrh vraj počíta i s päťpercentným odvodom z akéhokoľvek príjmu, teda z milodarov, ofier alebo zisku z nájmov a podobne. Stredne veľkým cirkevným zborom sa tak výdavky navýšia až o niekoľko tisíc eur (1000-dušový zbor bude v takomto prípade do cirkevného rozpočtu posielať navyše 3500 eur a 5 % z príjmov k tomu). Pre malé zbory v chudobnejších regiónoch bude táto schéma odvodov v prípade schválenia pravdepodobne likvidačná. Je veľmi reálne, že v prípade odsúhlasenia sa nové výdavky premietnu do navýšenia cirkevného príspevku pre veriacich – tí zaplatia viac na tzv. cirkevnej dani. Niektorí farári sa nechali počuť, že ak vedenie cirkvi touto formou nezíska chýbajúce finančné prostriedky, môže sa to odzrkadliť v prepustení až tretiny duchovných. Paradoxom je, že návrh by mal pochádzať z dielne Združenia evanjelických duchovných (ZED), ktoré bolo ako občianske združenie zriadené na to, aby sa farárov zastávalo a pomáhalo im. Aj tento návrh údajne prezentujú ako formu pomoci farárom, aby sa ľudia v cirkevných zboroch vyzbierali na ich mzdy. Samotní farári, ktorých Lutherus oslovil, však navrhované zaťaženie zborov nazývajú výpalníctvom a poukazujú na neúmerné zaťaženie, ktoré by tým vzniklo. Podľa informácií týždenníka by sa o týchto odvodoch malo rokovať na najbližšom zasadnutí generálneho hospodárskeho výboru, kam má svoj návrh predložiť ZED, ktorý by si mala cirkev osvojiť. Následne to má ísť na generálne presbyterstvo a vo finále o tom má rozhodovať synoda.

O novom systéme bez debaty – prejde cez grémiá „potichu“?
Vedenie cirkvi, napriek tomu, že propaguje rôzne manažérske metódy a líderské modely z prostredia firiem, sa však samo manažérsky nespráva. Namiesto toho, aby chýbajúce peniaze zháňalo z iných zdrojov, dotácií a podobne, resp. aby zredukovalo počty nadbytočných referentov a pracovníkov na biskupských úradoch, podľa všetkého uvažuje nad tým, že by chýbajúce zdroje mohlo nepriamo „vytiahnuť“ od obetavých veriacich. I keď sa hrdí ideálmi transparentnosti a otvorenosti, v takejto dôležitej a pre farárov zásadnej veci neumožnilo žiadnu diskusiu. Na úrovni cirkevných zborov sa na názory doposiaľ nepýtalo – a tak je zrejmé, že ak sa potvrdia informácie o novom odvode zo zborov „hore“, farári ani laici do toho nebudú mať príležitosť prehovoriť. Podľa všetkého sa pod neúmerné ekonomické zaťaženie cirkevných zborov podpíše úzka skupina ľudí, ktorá ho – podobne ako v iných prípadoch – pravdepodobne schváli cez grémiá bez verejnej debaty. Paradoxne a prinajmenšom kontraproduktívne v tomto kontexte vyznieva fakt, že generálne presbyterstvo sa uznieslo na tom, že zamestnanci biskupských úradov budú platení mzdami vo vyššej platovej triede. Boli to však ľudia okolo súčasného vedenia, ktorí – pred prevzatím moci súčasným predsedníctvom – vyhlasovali, že napríklad generálny biskupský úrad a funkcia generálneho biskupa je zbytočná a treba ju zrušiť: vrátane celého administratívneho aparátu okolo nej. Teraz sa karta otočila a namiesto rušenia GBÚ dvíhajú úradníkom mzdy. Farári ale ostávajú – ako o tom už Lutherus informoval – zatiaľ v pôvodnej platovej triede, respektíve farári o zvyšovaní ešte nevedia. Zvyšujú sa teda platy tým, ktorí by bez farárov vlastne ani nemali čo robiť, no kňazi si v zmysle platových tried nepolepšia tak, ako úradníci. Problémy sú údajne aj s naplnením zákonnej normy o minimálnej mzde a koeficientoch, ktoré sa od nej odvíjajú. Cirkev podľa informácií Lutherusu zatiaľ nedokáže poskytnúť farárom mzdu, zohľadňujúcu koeficient 1,4 násobku terajšej mzdy, ktorý náleží príslušnej profesii. Kuloárne informácie k novému systému financovania cirkvi a platov duchovných naznačujú, že evanjelická cirkev sa pod novým vedením vydala skôr cestou kabinetnej politiky než transparentnosti. Na konci januára farári nevedia, za akú mzdu odrobili prvý mesiac. Nehovoriac o tom, že nedostali žiadny priestor na diskusiu – nielen o platoch, ale ani o peniazoch, ktorého majú byť v prípade schválenia výrazne odčerpávané z cirkevných zborov – vraj „na pomoc farárom“. Zdá sa, že vrcholní predstavitelia cirkvi v kontexte týchto zmien myslia na svoje úrady a svoje miestečká namiesto toho, aby sa koncentrovali na potreby zborov a duchovných v nich. Neschopnosť súčasných cirkevných mocipánov podčiarkuje fakt, že s riešeniami mali prísť už pred 1. januárom – o zmenách vo financovaní cirkví zo strany štátu predsa vedeli dlhodobo a vo funkciách nie sú – obrazne povedané – od včera. Ani po vyše roku vo vedení cirkvi nedokážu prísť s účinnými riešeniami a je zrejme otázkou času, kedy sa to dotkne cirkevných zborov, neraz hospodáriacich na hrane prežitia. Zbory pritom majú právnu subjektivitu, vďaka ktorej o svojich záležitostiach – aj ekonomických – rozhodujú sami. Je teda dosť možné, že aj keby im priamo uznesením ktosi zhora nariadil platiť, je na nich, ako sa zachovajú. V tejto súvislosti sa vynára i otázka administrovaných a neobsadených cirkevných zborov. Budú aj oni musieť platiť príspevok za kňazskú stanicu napriek tomu, že nie sú duchovne zaopatrení? Čo sa stane s ich zborom – zrušia ho? A kam potom pridelia veriacich? I to sú otázniky, ktorými sa treba zaoberať. Viac svetla do celej problematiky mohlo vniesť predsedníctvo cirkvi, ktoré jeho fanatickí prívrženci označujú za najtransparentnejšie, aké sme kedy mali. Práve v rámci transparentnosti ho redakcia Lutherusu požiadala, aby zverejnilo nové platové tabuľky farárov a zaujalo stanovisko k financovaniu. Naše otázky však „transparentne“ ignorovali a nevyužili tak priestor vysvetliť verejnosti a hlavne duchovným zmeny, ktoré sa ich priamo dotýkajú.

Redakcia

Poznámka redakcie: Zvýšenie platov farárov nebolo možné zistiť priamo z GBÚ Ev. a. v. cirkvi. Informácia v článku je uvedená na základe priameho oslovenia vybraných farárov. Tieto informácie budeme podľa možností priebežne upresňovať.

ilustračne foto: pixabay.com