1. nedeľa po Veľkej noci
„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci boli zatvorené zo strachu pred židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky a bok a zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec aj ja posielam vás. A keď to povedal, dýchol na nich a povedal prijmite moc Ducha Svätého, ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im, ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im.“ Amen.
J 20, 19 – 23
Milí bratia a sestry!
Z dvoch miest v evanjeliách sa dnes dozvedáme, že Ježiš po sobote, v deň svojho vzkriesenia prichádza k svojím učeníkom a prvýkrát sa im zjaví. Počuli sme krásny pozdrav Pokoj vám a Ježišov rozhovor s nimi. Ale v tom čase za tými zamknutými dverami neboli prítomní všetci učeníci. Náš text čítaný spred oltára hovorí o tom, že ten istý Ježiš prichádza na ôsmy deň znova, keď sú učeníci pospolu a robí to preto aby ho mohli vidieť všetci. Aby sa s ním mohli všetci osobne stretnúť. Aby aj tí, ktorí pochybovali, či neverili, mohli uveriť.
Tým excelentným príkladom je Tomáš, ktorí je ochotný uveriť až vtedy, keď uvidí Ježišove ruky, nohy a prebodnutý bok. Aby sa presvedčil, že môže veriť vo vzkrieseného a živého Krista.
Je pozoruhodné, že prví kresťania svätili veľkonočné sviatky celých osem dní. Začínali v deň vzkriesenia Pána Ježiša v nedeľu a pokračovali celý týždeň až do nasledujúcej nedele. Celý tento čas bol venovaný oslave vzkrieseného Krista i vďaky voči Bohu za to, že Ježiš žije.
Náš text hovorí o stretnutí Ježiša s učeníkmi. Z tohto stretnutia môžeme vidieť tri zásadné skutočnosti
- Ježiš sa dáva svojím učeníkom poznať
- Ježiš prináša pokoj
- Ježiš prináša poverenie, vyslanie do služby
Predstavme si situáciu, do ktorej Ježiš prichádza. Je to situácia plná sklamania, bolesti, smútku a strachu. Učeníci smútia za človekom, ktorý sa im stal blízkym, vzácnym, s ktorým niečo zažili. S ním spájali aj svoju budúcnosť. A ten človek je zrazu preč. Myslím, že všetci, ktorí ste v živote stratili a vyprevadili niekoho drahého a blízkeho, to viete pochopiť, lebo ste to zažili. Mali ste plány, premýšľali ste o spoločnej budúcnosti a ten človek tu zo dňa na deň nie je.
A navyše, učeníci nielen že stratili vzácneho človeka, ale zostala tu aj tá zlá moc v podobe farizejov a zákonníkov, zostal veľkňaz, Pilát i ľudia plní odporu voči všetkému, čo Ježiš stelesňoval a konal. Zostali tu tí, ktorí boli pripravení bojovať proti všetkým, ktorí by chceli ohrozovať židovské náboženstvo. Dôkazom toho sú zamknuté dvere zo strachu pred židmi.
Do tejto situácie príde Pán Ježiš a dá sa poznať svojim učeníkom. A my tam čítame, že učeníci sa zaradovali. Kto z nás by si to nevedel živo predstaviť. Predstaviť si to, že ten, kto tu nebol a s ním sa zrútili všetky nádeje, je zrazu tu a my ho vidíme stáť pred sebou. Viem si predstaviť, aká veľká radosť musela zavládnuť v ich srdciach.
Bratia a sestry, naše životné cesty sú často podobné tomu, čo tu prežívajú učeníci. Aj my poznáme sklamanie, smútok, bolesť, zrútené nádeje spájané s ľuďmi, či s našimi zlyhaniami. Často sa pýtame čo bude zajtra, keď vidíme v médiách opakujúce sa články o hrozbe tretej svetovej vojny. Ľuďom také informácie naháňajú strach, napĺňajú ich úzkosťou a obavami, aj keď sa pýtam, čo nám tá úzkosť a strach pomôžu? Tam, kde je živá viera by človek úzkosť a strach pred koncom života nemal mať. Inokedy sa nemôžeme domôcť práva a spravodlivosti.
Tento týždeň mi jeden známy povedal, že na súdy sa nechodí po spravodlivosť, ale po rozsudok. Ešte nikdy som to nepočul, ale žiaľ, sme neraz tejto pravdy svedkami. Máme v rukách rozsudok, ale nie spravodlivosť, ktorú sme čakali. Koľkokrát musíme žiť s pocitom krivdy, že nám niekto uškodil a my sa s tým nevieme vysporiadať, ani to zmeniť a to je pre nás ťažké.
Do toho všetkého prichádza aj k nám Kristus a hovorí Pokoj vám. Dáva sa nám poznať. Neprichádza tak fyzicky, ako za učeníkmi, ale prichádza v slove. Vo chvíľach sklamania, bolesti, strachu, úzkosti môžeš vždy otvoriť slovo Božie a nestretneš s v ňom s nikým iným, ak s tým istým vzkrieseným Kristom. Môžeš prísť do kostola, otvoriť spevník a z textu piesne k tebe hovorí ten istý živý a vzkriesený Kristus. Znova ťa chce presvedčiť: Ja som tu napriek tomu, čo prežívaš a cítiš. Možno si myslíš, že v danej chvíli už nič nemá budúcnosť.
Viera nie je záležitosť pocitu. Pocity sú premenlivé, často sa menia s počasím, s náladou, pod vplyvom stretnutí s druhými ľuďmi. Diabol rád využíva naše pocity nato, aby zneistil našu vieru. Blahoslavená viera naopak spolieha na zasľúbenia, na slovo živého a vzkrieseného Krista, ktorý je stále tu. Niekedy k tebe prehovorí cez svoje slovo, niekedy cez tvojho priateľa, brata, sestru zo zboru. Len vidieť a pochopiť, že to je On. Kristus stále prichádza, aby sa dával poznať tým, ktorí ho poznať chcú.
2.To druhé, čo Ježiš prináša je pokoj. Prorok Jeremeiáš hovorí vo svojom proroctve: Zmením znova ich bolesť na radosť, potešením ich obveselím. Ježiš príde a pozdraví slovami Pokoj vám. Tento pozdrav bol v tej dobe bežným pozdravom. Hebrejsky Šalom znamená, pokoj s tebou. Myslí sa prirodzene Boží pokoj. Tak bežný pozdrav, ako by sme možno my dnes povedali Pán Boh daj dobrý deň. Tiež myslíme pri tom pozdrave na Boha a na jeho požehnanie pre tvoj život. Ale v tej situácii to nebol bežný pozdrav. V tej chvíli prináša Ježiš skutočný pokoj. Ten pokoj, o ktorom Ježiš hovorí: Svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam.
V tom, čo si mi neraz predstavujeme pod slovom pokoj a pokojom, ktorý prináša Ježiš, je obrovský rozdiel. My prežívame pokoj vtedy, keď sa veci daria, keď je úspech, šťastie, keď nás nič nevyrušuje. Ale keď sa stane opak, máme nepokoj. Ježiš prináša iný pokoj, ktorý človek cíti vtedy, keď je okolo vás nepokoj. To je niečo, čo možno poznať a zažiť len v spoločenstve so živým, vzkrieseným Kristom. Pre človeka bez viery je to prázdna teória, ktorej človek nemôže rozumieť. Takýto pokoj je duchovným zážitkom, duchovnou skúsenosťou vo viere v Krista. Tam, kde Ježiš vstúpi do srdca človeka, tam potom prichádza ten stav ducha. Kto by ten pokoj nepotreboval?
Aj my sme neraz podobní tým učeníkom za zatvorenými dverami, ktorí sú tam zo strachu pred židmi. Mávame strach pred smrťou, ale ten pokoj nám vtedy pripomína, ale ty si Kristom vykúpené dieťa. Skrze neho máš istotu večného života. Inokedy sa bojíme budúcnosti a toho, čo prinesie. Kristus nám vtedy hovorí, ja som s tebou po všetky dni tvojho života. Tu prináša pokoj, ktorý tlačí do úzadia strach a obavy. Bojíme sa niekedy ľudí, ktorí nám vedomie škodia, či neprajú a my to nevieme zmeniť. Ježiš vtedy prináša pokoj a hovorí, všetko je v mojich rukách, dôveruj mi. Ja budem súdiť, ja odplatím každé zlo. Ty buď pokojný a nes s pokorou aj krivdu, ktorú ti niekto spôsobuje.
3.Napokon dáva Ježiš učeníkom poverenie. Po dvojnásobnom pozdrave Pokoj vám, hovorí Ježiš učeníkom: Ako mňa poslal Otec, tak aj ja posielam vás. Najprv je tu poukaz nato, že aj Ježiš prišiel s tým, že mal od Otca poverenie, vykúpiť a zachrániť hriešneho človeka. Toto dielo Ježiš naplnil a volá k tomuto dielu v prvom rade svojich učeníkov, aby aj oni šli a zvestovali evanjelium. Posielam vás, ako mňa poslal Otec. Potom čítame, že na nich dýchol a povedal: Prijmite Ducha Svätého. To je tá zásadná duchovná výzbroj, ktorú potrebujeme k naplneniu tejto vzácnej, jedinečnej úlohy.
Bez Ducha Svätého je naše svedectvo márne. Ako pôsobí táto moc Ducha Svätého, to môžete vidieť krásne vidieť na ľuďoch okolo Ježiša. Čo sa stalo s Petrom, ktorý najprv vyznal, že je pripravený za Ježiš aj zomrieť, následne na Zelený štvrtok trikrát zaprel Pána Ježiša, aby napokon vedený mocou Ducha Svätého trikrát vyznal, že Ježiša miluje a bol pripravený v živote vykonať všetko podľa Božej vôle, dokonca pre Krista aj zomrieť. Moc a pôsobenie tohto Ducha vidíme na Pavlovi. Z odporcu a prenasledovateľa viery sa stane človek, ktorý zakladá cirkevné zbory a my všetci sme potomkovia týchto prvých kresťanov. Čo pôsobila moc Ducha Svätého, to môžete vidieť v živote Husa, Luthera, všetkých našich predkov, ktorí vieru a Boha brali smrteľne vážne, mali v srdci bázeň pred Bohom a ktorých nič nezastavilo. Ani ten strach, ktorý pôsobil na apoštolov a oni sa zamkli. Lebo tá moc Ducha Svätého vždy rozptýlila ten strach, ktorý aj oni cítili a prežívali.
Kladiem si preto otázku v súvislosti zo stavom cirkvi dnešných čias, s úbytkom kresťanov hlavne tu v našich končinách, čím to je? Jedna z odpovedí je to, že máme problém práve s napĺňaním tejto úlohy, lebo to, čo v cirkvi robíme je často viac vecou nás ako toho Ducha. Niekedy je to naša duchovná nedôslednosť, že nám stačí vo viere málo. Potom je aj naše svedectvo málo dôveryhodné, nepresvedčivé a ľudia si povedia, ak mám byť taký kresťan a takto má vyzerať moja viera, radšej nebudem kresťanom.
V tejto po veľkonočnej radosti je tu pre nás, bratia a sestry, priestor na sebaskúmanie. Aká je moja viera? Je moja viera len vecou rodinnej tradície, zvyku, lebo je ona preniknutá mocou tohto Ducha a potom je aj moje svedectvo úprimné, živé a dôveryhodné, Je lákavé a zaujímavé aj pre iných? Premýšľajme nad tým. Je to veľmi dôležité, pretože Kristus sa nám zjavuje preto, aby nás získal pre to krásne poslanie, úlohu, byť jeho učeníkmi a prijať tú výzvu: Choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy. Na to nás chce Pán Ježiš použiť. Zomrel na kríži kvôli nášmu zmiereniu s Otcom, vstal z mŕtvych kvôli nášmu životu a ukázal sa nám, aby nás urobil súčasťou svojho diela. Diela záchrany v tomto svete, záchrany človeka.
Prijmime moc Ducha Svätého a kráčajme svetom nesúc lásku Kristovu. Buďme šíriteľmi jeho pokoja a nesme to najdrahšie, čo svet kedy mal, má a bude mať, evanjelium, ktorého stredobodom je živý a vzkriesený Ježiš Kristus. Amen.
Modlitba:
Pane náš drahý, vzkriesený, Otcom nebeským oslávený,
skloň sa k nám svojou milosťou,
odvráť svet z ciest hriešnych s jeho zlosťou,
odstráň bremená hriechov ťažké,
priveď nás k pokoju a k láske. Amen.
Mgr. Ondrej Koč
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Photo by Manuel Rheinschmidt on Unsplash
