Biblia nám prináša veľa zaujímavých myšlienok, zásad a múdrostí prostredníctvom podobenstiev. V nich môžeme vidieť nielen poučné príbehy, ale najmä Božiu vôľu a „pravdu v akcii“. Po ich prečítaní teda môžeme správne pochopiť zmysel posolstva, a zároveň aj to, ako ho vhodne aplikovať v praxi.

Jedno z najznámejších podobenstiev evanjelií je nepochybne podobenstvo o zlých vinohradníkoch (Mk 12, 1 − 12). Vzhľadom na to, že tento príbeh je založený na nájomných vzťahoch, ktoré sú v obchode veľmi rozšírené aj dnes, môžeme jednoznačne povedať, že toto podobenstvo je stále aktuálne. Určite viac než vážnym problémom sú napr. podmienky, za ktorých ECAV prostredníctvom Reformaty prenajíma svoje budovy, ale to nie je hlavná téma tohto článku.

Rovnako nie je zámerom zaoberať sa výkladom tohto známeho podobenstva v zmysle sľubu a zrady, resp. chamtivosti a vypočítavosti či násilia dotiahnutého do úplne extrémnej podoby. Témou článku je skôr poukázať na to, ako sa líši podnikanie so svojím vlastným majetkom, resp. s majetkom, ktorý máme v prenájme.

Správa vlastného, resp. zvereného majetku

Od skúsených a múdrych ľudí často počúvame, že človek by mal byť konzistentný, a to ako vo svojom osobnom, tak aj podnikateľskom živote. Zatiaľ čo v osobnom zmysle slova ide o názorovú stálosť, pevnosť či súdržnosť, vo vlastnom podnikaní to znamená, že berieme zodpovednosť za všetko, čo s podnikaním súvisí: za predmet podnikania, za rozhodnutia, definovanie stratégie aj za riadenie projektov. Vytvorený zisk je môj zisk, vytvorená strata je moja strata, keď rozhodujem, tak aj zodpovedám. Je to teda uzavretý kruh, kde jedna osoba je zodpovedná za všetky dôležité aspekty podnikania firmy.

Niečo úplne iné je však podnikanie s majetkom, ktorý vám bol dočasne zverený inou osobou, resp. skupinou osôb. V takom prípade je správca povinný dodržiavať stanovené pravidlá a podmienky, či už tie všeobecné (nepísané, resp. morálne), alebo zmluvné, zvyčajne vopred dohodnuté. Je to veľmi dôležité preto, aby nedošlo k podozrievaniu či nedôvere, ktorá ľahko vyústi do konfliktu a následného zrušenia nájomného vzťahu, čo je často spojené aj s narušením osobných vzťahov. Jedným z najbežnejších problémov je nedodržiavanie nájomnej zmluvy − či už z titulu zanedbania, alebo kvôli odpornému zámeru profitovať na úkor prenajímateľa, ako to môžeme vidieť aj v spomínanom podobenstve o vinohradníkoch.

Ak je na oboch stranách záujem takýmto problémom predísť, zvyčajne nie je problém to zabezpečiť. Je normálne, že prenajímateľ má záujem byť pravidelne informovaný o stave hospodárenia či o stave plnenia zmluvy. Zo strany nájomcu je preto potrebná plná transparentnosť, či už v zmysle vedenia účtovníctva, plnenia štátnych zákonov, ako aj poskytovania informácií o stave podnikania.

Tieto požiadavky vnímame ešte podstatne naliehavejšie, keď ide o správu organizácie, ktorá zastupuje desiatky, stovky či až tisíce osôb. Osoba, ktorá je za vedenie tejto organizácie, zodpovedná, by mala ísť príkladom a mala by si osoby, od ktorých dostala dôveru vážiť. V žiadnom prípade by nemala byť tým zlým, zvrhlým vinohradníkom, ktorý koná svojvoľne, bezohľadne a prospechársky! Títo falošní vinohradníci nerešpektujú to, že hospodária s majetkom, ktorý patrí iným, ale, ako keby si ho ukradli, tvária sa, že nie sú povinní sa nikomu zodpovedať, skladať účty a preukazovať informácie o stave podnikania! Podobenstvo o vinohradníkoch predstavuje takúto aroganciu vo svojej najodpornejšej podobe. Takýchto prípadov nájdeme však v Biblii viacero, napr. v podobenstve o zlom sluhovi:

„Ale ak by si ten zlý sluha pomylel: Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov.”
Mt 24, 48 − 51

Správa majetku inej osoby, resp. iných osôb, by teda mala byť zverená len osobám čestným, dôveryhodným a odborne schopným. To platí o štátnych inštitúciách, o cirkvi, ale aj o ľubovoľnej príspevkovej organizácii. Pretože ak je organizácia závislá od príspevkov iných osôb, o to viac ako ktokoľvek iný musí preukázať, že je týchto darov hodná a že si dôveru zaslúži, že so zverenými zdrojmi podniká transparentne, čestne a hospodárne. A to nie je iba formálnou vecou jedného vyhlásenia do roka, transparentný musí byť celý proces a aj priebežné výstupy z podnikania či riadenia organizácie.

Transparentnosť a úcta voči verejnosti v praxi

Ako sme však na tom my − v cirkvi? Ako evanjelici máme nepochybne právo byť informovaní o zámeroch, o aktuálnom stave riadenia a dosiahnutých výsledkoch, a tiež by sme mali mať právo vyžiadať si odpoveď na ľubovoľnú otázku týkajúcu sa fungovania cirkvi. Minimálne v takom rozsahu, v akom v spoločnosti funguje infozákon, ktorý sa síce oficiálne na cirkev nevzťahuje, lenže keď cirkev chce ísť spoločnosti vzorom, tak by mala ísť v tomto smere ešte ďalej a ukázať vyšší štandard. Teoreticky by to tak malo byť. Pozrime sa však, ako to vyzerá v praxi.

Veľmi slabé informácie o hospodárení účtovná závierka, vybrané údaje, previazanosť cirkevných inštitúcií; nedostatočné informácie o hospodárení Reformaty, Tranoscia

Ako príklad je možné uviesť informácie o hospodárskych výsledkoch určené na Synodu ECAV 2020. Zatiaľ čo niektoré všeobecné informácie boli dostupné, absentovali napr. údaje vo vzťahu k spoločnosti Reformata, ako je napr. príspevok pre ECAV a pod. Tie sme sa nedozvedeli ani zo správy konateľa, ktorý dokonca ani v októbri 2020 ešte nemal uzavreté účtovníctvo za rok 2019. Obhajoval to tým, že má ešte čas” a že nie je povinný tieto údaje predkladať na Synodu. Je neuveriteľné, že takúto drzú a arogantnú odpoveď si dovolil konateľ Reformaty povedať na zasadnutí najvyššieho orgánu ECAV, ktorej majetok Reformata spravuje! Tento stav by však nenastal, ak by si generálne predsedníctvo, ktoré je Valným zhromaždením Reformaty, riadne plnilo svoje úlohy!

Na verejnosť sa tak ani z ECAV, ani z Reformaty v danom čase nedostala informácia o tom, aké výsledky, resp. aké prepojenie (transfer) medzi Reformatou a ECAV existuje. Väčšine ľudí na tom zrejme ani nezáleží, čo je smutné. No oveľa horšie je to, že k týmto údajom sa nedostanú ani tí, ktorí by tieto informácie chceli poznať! Keď už je cirkev práve kvôli tejto téme taká polarizovaná, prečo takýmto pokútnym konaním vedenie ECAV a Reformaty tento stav ešte zhoršuje?! Svojím konaním nielenže nevysvetľuje minulé zlyhania, ale, naopak, svojím netransparentným konaním túto situáciu ešte viac zhoršuje!

Utajené rokovania, utajené zápisy z generálneho presbyterstva, z generálneho hospodárskeho výboru, resp. z iných výborov

K tomu asi nieto čo dodať. Stupeň utajenia pripomína tajnú vojenskú organizáciu, a nie cirkev Božiu. Prečo? Veď znova: takéto konanie vzbudzuje podozrenie  − a možno vo väčšine prípadov úplne zbytočne! Môžeme znova poukázať na infozákon ako na vyšší štandard vo svete, môžeme poukázať na verejné dostupné zápisnice zo samospráv, kde dokonca nájdeme aj audiovizuálne nahrávky z rokovaní zastupiteľstiev (aby občania poznali, koho nominovali a ako ich zastupuje)!

Keďže sme v cirkvi, chcel by som požiadať zodpovedných o zamyslenie sa nad citátom z Evanjelia podľa Jána:

Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.
J 3, 20 − 21

Tak sa teda zamyslite a prehodnoťte svoje správanie!

Samostatnú pozornosť v tejto oblasti si určite zaslúži aj klamanie či zavádzanie cirkvi nepravdivými informáciami o hospodárení Reformaty, ktorého sme boli svedkami v rokoch 2012 − 2013. Do dnešných dní cirkev k tomuto problému nezaujala žiadne stanovisko, hoci tento problém bol opakovane zdôraznený v správe synodálnej komisie, ktorá bola prijatá na Synode 2019!

Informovanosť evanjelickej verejnosti je teda taká nízka, a zrejme aj cielene utajovaná, že chýbajú relevantné informácie o stave hospodárenia, o zámeroch či priebežnom stave plnenia projektov. Vážení evanjelici, kto z vás vie, v akom stave je projekt prípravy na reštrukturalizáciu cirkvi? O pevnej štruktúre hospodárskych výkazov za jednotlivé cirkevné organizačné jednotky (COJ), aby ich bolo možné medziročne porovnať, ani nehovoriac. Niekto tu evidentne zabudol”, že nehospodári na vlastnom, ale na verejnom majetku, platenom z príspevkov štátu a cirkevných zborov!

 Nevysvetlené majetkové kauzy

Aj keď synodálna komisia poukázala na viacero nedostatkov, uvediem kvôli stručnosti iba jeden príklad za všetky. V správe komisie bolo konštatované, že byt na Panenskej prenajatý Evanjelickej diakonii za symbolický nájom, bol, naopak, zneužívaný na komerčné účely cez službu AirBnB! S tým, že (nepriznaný) zisk z tejto podnikateľskej činnosti mohol ročne dosiahnuť cca 50 000 eur.

Ako prvý odpovedal nový konateľ Rybnikár, ktorý podnikanie priznal, ale s tým, že príjem za rok 2018 bol údajne nižší, a to necelých 14 000 eur. Ivan Eľko to zas politicky zaobalil: “Strašne nám vraj všetkým vadí využívanie jedného priestoru cez AirBnB, ktorý Diakonia dáva svojim stážistom, a keď tam nie sú, tak ho vraj ponúka k prenajímaniu na inej báze”, aby aspoň niečo dostala.

Kto však bol konečným užívateľom výhod? Bolo toto podnikanie riadne ohlásené a zaúčtované? Na základe akých podkladov to konateľ tvrdí? Ivan Eľko si zas pomýlil strany, keď namiesto zastupovania Reformaty (ako člen Valného zhromaždenia), obhajoval druhú stranu, ktorá evidentne porušila zmluvu! Vôbec mu nevadí, že Reformata dostala od diakonie za byt symbolický nájom 1 850 eur ročne, zatiaľ čo na ňom po jeho “komerčnom zneužití” − v rozpore so zmluvou − niekto zarobil možno až 50 000 eur ročne (min. 14 000 eur)? A vôbec nerieši, kam tieto peniaze išli, koľko rokov to takto fungovalo”, o morálnom zlyhaní pracovníkov Diakonie ani nehovoriac?!

Nezodpovedný prístup vedenia ECAV k objasneniu majetkových káuz je možné ilustrovať aj na priamych finančných stratách, ktoré sú s nimi spojené. Pokiaľ je nám známe, vedenie ECAV a Reformaty doteraz nezačalo vymáhať sumu 31 164 eur od bývalých konateľov za sankcie vyrubené daňovým úradom za podvody v účtovníctve. Sami si teda svoje povinnosti neplnia, pričom chýbajúce finančné prostriedky sa chystajú zrejme kompenzovať zvýšeným výberom “daní” z cirkevných zborov. Zrejme tu ide o svojráznu aplikáciu príslovia Čo je dovolené pánovi, nie je dovolené volovi”!

Ďalšie nevysvetlené kauzy spojené s touto spoločnosťou nie je ani potrebné spomínať, keďže jedno z uznesení Synody 2020, týkajúce sa práve správy synodálnej komisie o Reformate, znie: Synoda ECAV vyjadruje nespokojnosť s odpočtom plnenia uznesení č. 20- 04 -05 -06.” To sa nedá hodnotiť ináč ako hrubé zanedbanie povinností generálneho predsedníctva ECAV a konateľa Reformaty!

Vyhrážanie sa súdmi

Nové vedenie teda evidentne vo vysvetľovaní starých káuz úspešné nie je a svojím konaním dokonca napomáha tomu, aby vznikali stále nové otázky a podozrenia. Morálne zlyhanie pri voľbách, ale aj pri správe majetku, ktoré je spojené s veľkými finančnými stratami, predstavuje záťaž, ktorá sa novému vedeniu ECAV vracia pri každom novom projekte, ktorý sami začínajú. Mohli by sme povedať, že ich zámery sú paralyzované starými, nevyznanými hriechmi, ktoré si so sebou ťahajú. Asi najvýraznejším príkladom je snaha o reformu financovania, resp. snaha o vytvorenie tzv. fondu zabezpečenia, ktorá však stojí a padá na nedôvere, netransparentnosti (neexistuje ani štatút) a na neefektívnosti, a najmä na nevyšetrení starých káuz, kvôli ktorým cirkev prišla za uplynulé roky o státisíce eur. Tie státisíce eur, ktoré teraz požaduje od cirkevných zborov. Takýto prístup spojený s evidentným zneužitím dôvery veriacich však  až príliš pripomína ľahkú a širokú cestu tohto sveta, pred ktorou nás evanjelium jasne varuje.

Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.
Mt 7, 13 − 14

Jedným z týchto novodobých hriechov nového vedenia je aj prenasledovanie tých, ktorí v kresťanskej láske a snahe očistiť cirkev na tieto hriechy poukazujú. Tých, ktorí vytrvalo požadujú objasnenie a riešenie uvedených problémov, ktoré cirkev paralyzujú a poškodzujú. Už sme v tomto smere videli súdne žaloby, trestné oznámenia, zneužitie pastierskych listov, vyhadzovanie nepohodlných ľudí z cirkevných výborov, snahu o zníženie platového ohodnotenia niektorých duchovných, verejnú dehonestáciu či na začiatku úplné odmietnutie v tejto veci vôbec komunikovať!

Tieto zúfalé pokusy nové vedenie ECAV nepochybne stáli veľa času, ale aj peňazí. Nie ich peňazí, ale peňazí, ktoré cirkev dostáva od štátu a od svojich veriacich (dá sa teda povedať, že sa súdia s nami za naše peniaze). Hriechom zatvrdené srdcia sa však k pokániu ani zďaleka nechystajú a tento zúfalý stav, v ktorom sa nachádzajú, idú riešiť ďalšími žalobami. Zo stručnej informácie z prvého zasadnutia generálneho presbyterstva v roku 2021 vyberáme:

Neutíchajúce verejné ataky skupiny ľudí viedli generálnych presbyterov ku zvoleniu jednotného postupu, v zmysle zaviazať predsedníctvo ECAV, aby prostredníctvom advokátskej kancelárie vykonalo potrebné právne úkony na ochranu cti, dobrého mena a dobrej povesti evanjelickej cirkvi a jej funkcionárov.

Členovia generálneho presbyterstva by urobili lepšie, keby sa (konečne) zasadili za dôsledné vyšetrenie majetkových káuz, vyvodenia zodpovednosti a prijatia nápravných opatrení. Pretože by tým vyriešili viacero problémov súčasne: problém ekonomický, problém morálny, problém dôveryhodnosti cirkvi, problém financovania a tiež by prispeli k náprave vzťahov s tými, ktorí na tieto problémy poukazujú. To by snáď stálo za to?

Namiesto toho, aby členovia generálneho presbyterstva napomenuli generálne predsedníctvo za zanedbanie ich povinností a žiadali nápravu tohto stavu, znova si vybrali falošnú a povrchnú cestu obhajoby týchto hriechov, tentoraz pod zámienkou, že chcú chrániť svoje dobré meno, povesť a česť”. Zámerne v tomto kontexte nespomíname snahu o dobré meno” Evanjelickej cirkvi, pretože takéto pomýlené a sebastredné konanie kompetentných” bude mať presne opačný účinok. Sme presvedčení, že ide len o osobné a zištné ciele ľudí, ktorí vo svojej funkcii zanedbali konanie a odbornú starostlivosť, a na úkor cirkvi a za cirkevné peniaze idú toto svoje zlyhanie zakrývať!

Z vyššie uvedených dôvodov preto chceme generálne predsedníctvo cirkvi vyzvať, aby sa prestalo skrývať za ECAV, keďže do svojich funkcií sa dostalo nečestným spôsobom cez zmanipulované voľby. Keď sa tak veľmi chcú súdiť, nech na to nemíňajú peniaze evanjelikov, ale nech sa obhája sami a súdia za vlastné! Pretože ako osoby, ktoré zlyhali pri objasňovaní káuz, nehospodárnosti či (ne)transparentnosti, nemajú morálne právo zakrývať sa ďalším súdnym sporom − znova plateným z cirkevných zdrojov − so zámerom vylepšenia svojho imidžu. Pretože evanjelickej cirkvi takýto súdny spor ešte viac ublíži, a to najmä kvôli prenasledovaniu vlastných, kvôli morálnemu a odbornému zlyhaniu a v konečnom dôsledku aj finančne!

Na toto sú potrebné peniaze z cirkevných zborov?!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com

 

%d blogerom sa páči toto: