Aby Jeho milosť nebola daromná
10. nedeľa po Svätej Trojici
„Ó Hospodine, netrestaj ma v svojom hneve a v prchlivosti svojej ma nekáraj. Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, veď som zomdlený; uzdrav ma, Hospodine, lebo strnuli mi kosti, i moja duša je preveľmi zdesená. Ty však, ó Hospodine, dokedy…? Navráť sa, Hospodine, vysloboď mi dušu; spomôž mi pre svoju milosť.“ Ž 6, 2 – 5
Nedeľa pokánia
„Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo ti je ku pokoju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami.“
L 19, 41 – 42
Bratia a sestry,
máme tu svätým Bohom dopriatu Nedeľu pokánia, keď si uvedomujeme dosah toho, čo znamená pre nás a pre našu budúcnosť prijatie alebo neprijatie Božej milosti.
Je to pre nás základ, na ktorom je postavený náš každodenný život. Veď všetko, čo konáme, robíme z nejakého dôvodu a Božia milosť ku mne, hriešnikovi, je základom vzťahu svätého Boha ku mne a mňa ku môjmu Bohu, ktorý sa mi prihovára svojim slovom.
Na príklade Izraela, aj mesta Jeruzalema vidíme, že prítomnosť a budúcnosť je spojená s Božím jednaním a s odpoveďou Bohom osloveného. Pán Ježiš osobne zasiahol do dejín ľudu aj mesta, a dosah je nesmierny. Ubiehajú dni, storočia, tisícročia, a nič sa nemení na slovách nášho Pána a ani na Jeho diele pre izraelský ľud či mesto Jeruzalem.
Môže nám byť smutno, že v akom stave vidíme Izraelcov, Jeruzalem, ale ešte smutnejší môže byť pohľad na nás, ktorý si žiaľ nemusíme uvedomovať. Jednoducho, keď na nás nie je vidieť to, kvôli čomu Pán Ježiš prišiel do tohto sveta, aby zasiahol do behu dejín života človeka bez Boha.
Aj tí, ktorí boli Bohom povolaní, nevedeli, nerozumeli, nechceli chápať, že svätý Boh má nárok na ľudskú zodpovednosť, a každý Bohom stvorený život sa zodpovedá svojmu Stvoriteľovi za to, ako žije. Nevedomosť, neznalosť, ľahostajnosť, ignorancia až arogancia, ktorá sa prejavuje na našich životoch a vo vzťahoch je hrozivá.
Pán Ježiš povedal jasne, ako má vyzerať ten, ktorý je kresťan, patriaci Kristovi. Svet má vidieť nielen jednotlivcov, ale aj spoločenstvo ľudí, ktorí sa milujú. Osobná zodpovednosť je neodškriepiteľná. Nevyžadovať od druhého, ale sám sa prejaviť ako ten, ktorý prijal Božiu milosť. Ísť, hovoriť, konať, byť vytrvalým, lebo sme prijali do svojich životov, čo nie je z nás, ale z Boha. Máme nevyčerpateľný prameň, z ktorého keď načierame, stále nanovo dostávame a prijímame, čo potrebujeme ku svojmu každodennému životu.
Iste aj nám to treba ku poznaniu, ku pokoju. Neobzerať sa, neporovnávať sa, nevyčítať iným, nedožadovať sa svojich domnelých práv, ale sám sa prejaviť ako ten, čo prijal, aby mohol dať a poslúžiť bratovi, sestre, priateľovi aj nepriateľovi.
Z Písma vieme, že pre kresťanov sú rozdelené dary milosti, ktorými pôsobí ten istý Duch svätý. Máme zálohu Ducha, ale aj zapečatenie Duchom pre Boha, aby naše telá boli Božími chrámami, ako aj všetky cirkevné spoločenstvá dohromady tvoria jednu Kristovu cirkev, povolanú a vyvolanú zo sveta kvôli Božej milosti.
Božia milosť je dobrá, požehnaná, krásna a milujúca. Je nenahraditeľná, jedinečná a neoddeliteľná od osoby a diela Božieho Syna, Pána Ježiša Krista. On kvôli Božej milosti prišiel do hriechom ničeného sveta, do svojho stvorenia, aby svoje stvorenie oslobodil, vykúpil z otroctva hriechu a diabla. On je Ten, ktorý má v sebe lásku, vie sa milostivo prejaviť ku hriešnikovi, a vie hriešnika zachrániť zo smrti pre život.
Dobrým príkladom je pre nás aj apoštol Pavol, ktorý nielen vedel o Božej milosti, ale ju aj prijal a hlásil sa k nej a vyznával z úprimného, kajúceho srdca, že je apoštolom z milosti Pána Ježiša. Svojim životom svedčil, že má účasť na Božej milosti a bolo to zjavné. Jeho svedectvá pre cirkevné zbory, pre celú Kristovu cirkev boli pravdivé a prinášajúce požehnanie tak pri vyučovaní, ako aj pri konaní a plánovaní ďalšej služby pre cirkev a svet.
Z Písma sa učíme, že sme úplne odkázaní na milostivého Pána Boha, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení, aby došli k pravému poznaniu skutočného Boha a pravého Jednorodeného Syna Božieho, Vykupiteľa sveta pre Božiu milosť. Z milosti Božej zaplatil za hriech vlastnou krvou a pretrpel smrť, aby sa stal dokázaným Víťazom nad hriechom, diablom a smrťou. Je Pánom, a cirkev to vyznáva na slávu Boha Otca.
Dnes, keď máme Nedeľu pokánia, utvrďme sa v tom, že Božia milosť je dopriata aj nám. Tešme sa z toho, že svätý Boh osobne koná s každým z nás, aby sme mali účasť na Jeho milosti.
Vyvarujme sa vlastnej domýšľavosti, pýchy a namyslenosti, ktorá je pripravená iných posudzovať a odsudzovať. Vedzme, že iní nemusia slúžiť nám, ale my, máme príležitosť, možnosť a potenciál slúžiť, slúžiť iným ako Pánovi a pri všetkom si byť vedomý toho, že z Neho a skrze Neho a pre Neho je všetko.
Pán nám doprial deň, aby sme konali pokánie, menili svoje uvažovanie a rozmýšľanie podľa Božieho slova. Máme rozumieť sebe i iným podľa vyjavenia pravdy. Stotožniť sa s tým, čo chce Boh s mojim životom urobiť, aby Jeho milosť nebola pri mne daromná.
Modlitba
Pane Ježiši, Tvoje slovo a dielo záchrany pre nás platí. Vzdávame Ti chválu, že si k nám milostivý. Prosíme, odpusť nám nepochopenie a nechcenie poznávať Tvoju milosť vo svojom živote. Veď nás svojim Duchom ku pokániu, odhaľ, čo je skryté a veď ku zmene podľa pravdy, aby sme sa tešili z prijatia Tvojej milosti, mali ochotu dať sa viesť do služby, boli vytrvalí a nachádzali svoj pokoj v Tebe. Prosíme za svojich, ďalších aj iných, aby sa diala Tvoja milostivá vôľa i skrze našu službu, amen.
Mgr. Marek Tomčik
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Alessandro from Pixabay
