Blízkosť
13. nedeľa po Trojici
Obeť chudobnej vdovy
„Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. Tu zavolal si učeníkov a povedal im: Vpravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok.“
Mk 12, 41 – 44
Ježiš sediaci pri pokladnici… Čo vlastne pozoruje, čo si všíma? Množstvo peňazí, veľkosť príspevkov, alebo ešte niečo iné? Množstvo peňazí bolo asi viditeľné, pretože pokladnica v chráme bola skôr otvorená truhla než uzavretá pokladnička s malou štrbinkou veľkosti mince. Veľkosť príspevkov videl zreteľne, pretože Marek priamo popisuje veľké dary bohatých i dva haliere – kodrant chudobnej vdovy. Ale Ježiš vidí to podstatné, fyzickým okom nezachytiteľné, mohli by sme povedať „dávajúce srdce“ prispievateľov. A práve preto vie povedať svojím učeníkom paradoxnú pravdu: „…táto chudobná vdova vhodila viac, ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice.“ Je to paradoxné – protirečivé. Tie „dva haliere“ neznamenalo na trhu žiadnu sumu vhodnú povšimnutia.
Povedané rečou našich dnešných cien: „Čo už len kúpim za dva centy?“ Ako teda mohla chudobná vdova dať viac v porovnaní s obdivuhodný príspevkami boháčov? Ide totiž o pomer. Pomer toho, čo mám a toho, čo z toho dám. Boháči dávali zlomok z toho, čo mali, vdova dala všetko. Im zostala väčšina ich financií pre vlastnú potrebu, jej nezostalo nič. Obetovať niečo a obetovať všetko je podstatný rozdiel. Ale Ježiš hovorí ešte o niečom hlbšom – hovorí o pohnútkach, o motivácii, o orientácii duše, o smerovaní srdca. Motiváciou bohatých prispievateľov do chrámovej pokladnice bolo predviesť sa pred ľuďmi, ukázať svoje bohatstvo, kúpiť si úctu pred ľuďmi a zaviazať si Boha, aby sa odmenil svojím požehnaním. Motiváciou vdovy bolo uctiť si Boha bez ohľadu na pohŕdavé pohľady ľudí. Dodnes to máme v našich spoločenstvách: úctivý úžas nad veľkou sumou daru a nevšímavosť voči „drobným“.
Dúfajme, že sa učeníci dali svojím Majstrom poučiť a porozumeli Mu. Inak by si ten príbeh neboli pripomínali a nebol by zapísaný v evanjeliu pre budúce pokolenia, a teda aj pre nás. Je smutné až tragické, keď po toľkom čítaní tohto i ďalších tematicky podobných príbehov evanjelia naša cirkev v súčasnosti prepadne finančnému ošiaľu a začne hodnotiť, posudzovať a zadlžovať cirkevné zbory na základe prepočítavania „duší na peniaze“, počty členov prevádzať na sumy, ktoré majú byť odvedené do „chrámový pokladníc“ generálnej cirkvi. Stredoveká odpustková prax v novom rúchu – inak zbor bude zrušený. Aká je orientácia duší a smerovanie sŕdc tých, ktorí takto uvažujú a počítajú? K Bohu, aby si Ho nezištne uctili, alebo aby si zabezpečili Jeho žehnanie? Chrámoví kňazi v Jeruzaleme si iste cenili hodnotné príspevky boháčov a prejavovali im patričnú úctu. Ježišova úcta patrila chudobnej vdove. Bola Bohu bližšie než všetci tí nábožensky uznávaní a v popredí stojaci. To nám hovorí Ježiš. A pozýva nás, hľadať túto blízkosť.
Amen
Mgr. Daniel Midriak
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto:Thomas Breher z Pixabay
