Podnet na Európsky súd pre ľudské práva
Bývalý osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete Ján Figeľ, podal podnet na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) o prešetrenie opodstatnenosti zákazu konania verejných bohoslužieb počas pandémie.
Slovensko bolo jednou s krajín, ktoré počas obdobia pandémie ochorenia COVID-19 úplne zakázalo konanie verejných bohoslužieb. Tieto obmedzenia platili dlhšie ako v iných krajinách Európskej únie. Slovenský politik a bývalý osobitý vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody, Ján Figeľ podal ešte v roku 2021 podnet o prešetrenie opodstatnenosti obmedzenia konania verejných bohoslužieb na Slovensku. Jeho prácou bolo zastupovať Európsku úniu pri presadzovaní náboženskej slobody v tretích krajinách.
Podľa Jána Figeľa európske krajiny v posledných v rokoch počas pandémie príliš obmedzili, praktizovanie verejnej viery: „Ako osobitnému vyslancovi mi bolo jasné, že EÚ nemôže vierohodne presadzovať náboženskú slobodu na celom svete, ak jej členské štáty doma nedodržiavajú základné slobody“.
Náboženská sloboda
„Náboženská sloboda ako základné ľudské právo musí byť chránená na najvyššej úrovni. Každý má právo žiť podľa svojho presvedčenia. Zakazovať to ľuďom je hlboko neliberálne a nedemokratické,“ uviedol Figeľ. „Zákazy uctievania sú nespravodlivým a neprimeraným zásahom do práva na náboženskú slobodu, čoho dôkazom je výrazne väčšia flexibilita a otvorenosť inde v Európe. Vnútroštátne súdne rozhodnutia v celej Európe (napríklad v Nemecku a Francúzsku) ukázali, že zákazy bohoslužieb sú porušením náboženskej slobody,“ dodal.
Európsky súd začiatkom apríla 2023 oficiálne zverejnil podnet a požiadal o odpoveď vládu SR, čím sťažnosť považuje za opodstatnenú a vynesie v tejto veci rozsudok, uviedla vo vyhlásení pro-náboženská organizácia pre obranu slobodu Alliance Defending Freedom (ADF).
Európsky dohovor o ľudských právach aj Ústava SR chránia slobodu náboženského vyznania ako základné právo. Len v „zriedkavých prípadoch“ môžu štáty obmedziť náboženskú slobodu svojich občanov. „Výnimky musia spĺňať prísne kritériá: musí existovať právny základ, opatrenie musí sledovať legitímny cieľ a musí byť nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Nebolo splnené ani jedno z troch kritérií.“ povedala Adina Portaru, zástupkyňa aliancie pre ochranu slobody (ADF).
„Zákazy konania bohoslužieb sú nespravodlivým a neprimeraným zásahom do práva na náboženskú slobodu, čoho dôkazom je výrazne väčšia flexibilita a otvorenosť inde v Európe. Vnútroštátne súdne rozhodnutia v celej Európe (napríklad v Nemecku a Francúzsku) ukázali, že zákazy konania bohoslužieb sú porušením náboženskej slobody,“ dodal. Ján Figeľ
Zdroj: ADF, evangelicalfocus.com
Ilustračné foto: pixabay.com
