Prečo sa vedenie ECAV bojí

„Cirkev tvoria cirkevné zbory ako jej základné jednotky. Z cirkevného zboru vychádza každá cirkevná moc. Krajové senioráty sú formou koordinácie a zlaďovania vnútromisijnej služby cirkevných zborov a jednotiek na území jednotlivého seniorátu.“ (Ústava SEAVC v Srbsku)

Vyššie uvedená formulácia je pre všetky evanjelické zbory augsburského vyznania úplne prirodzená – asi tak, ako je voda prirodzeným prostredím pre ryby. Tento princíp môžeme označiť aj ako samosprávny, demokratický a slobodný. Hovorí o silných, uvedomelých a samostatných zboroch, ktoré si na základe spoločnej dohody vytvorili koordinačné centrum na podporu spoločných aktivít a vzájomnej komunikácie.

Sú to samostatné zbory, ktoré nepotrebujú na svoju činnosť inštrukcie, pomoc či príkazy (zákazy) „zhora“. Zbory, ktoré sú dokonca odhodlané za svoju slobodu a kompetencie bojovať. Lebo ak raz niekto vytvorí centrálne riadené, drahé, neefektívne a sebastredné centrum, je len otázkou času, kedy títo na seba zameraní ľudia paralyzujú, znefunkčnia a zničia celú cirkev. Preto si musíme túto slobodu a samosprávny princíp riadenia evanjelickej cirkvi vážiť, a to najmä vo vzťahu k jej základným jednotkám – cirkevným zborom, na ktorých stojí celá cirkev a jej poslanie.

FFZ: O nás bez nás

Až príliš výstižným príkladom aktivity „od reality odtrhnutého centra“ v podmienkach ECAV je vytvorenie tzv. Fondu finančného zabezpečenia. S prípravou tohto fondu sa spája veľmi slabá a nedostatočná komunikácia, rýchle a chaotické kreovanie základnej legislatívy priamo na Covid-červenej Synode 2020 v Ružomberku, spojené s tesným schválením tzv. modelu ZED, ktorý už o rok neplatil.

Najväčším škandálom bolo to, že napriek tomu, že fond mal byť určený len na platy duchovných, už na spomínanej Synode 2020 v Ružomberku boli vymenované ďalšie finančne náročné investičné aktivity či podujatia, ktoré sa mali financovať práve z tohto fondu zabezpečenia. Štatút fondu, ktorý bol na základe sťažností a pripomienok dopracovaný až o rok, zámer použiť finančné zdroje aj na iné aktivity legalizoval.

To všetko bolo od začiatku spojené s nedostatočným a manipulatívnym poskytovaním údajov, čo sťažovalo objektívne posúdenie situácie a diskusiu o alternatívnych riešeniach. Akútny nedostatok komunikácie s cirkevnými zbormi bol nahradený zastrašovaním vyhrážkami o rušení zborov, kňazských staníc či pracovných miest.

Ako prvý, tak aj druhý „experimentálny“ model má vážne nedostatky, čo je dané paušálnym prístupom bez poznania a zohľadnenia lokálnych podmienok v cirkevných zboroch a seniorátoch. Takýto postup považujeme za nesprávny, pretože nastavenie centrálnej legislatívy a paušálnych kritérií by v praxi znamenalo „sformátovanie“ cirkevných zborov, resp. vytvorenie jednej obrovskej, centrálne riadenej štruktúry. Ale to by už znamenalo pravý opak vyjadrenia z Ústavy SEAVC o tom, že z cirkevných zborov vychádza všetka moc!

FFZ: Utajená synoda, resp. vedenie ECAV pýta viac, ako musí

Úplným úletom bola snaha zvolať mimoriadnu synodu, ktorá by sa uskutočnila formou on-line bez účasti verejnosti, kde mali byť riešené náležitosti práve spojené s financovaním. To poukazuje na to, že súčasné vedenie ECAV si vystačí aj samo – cirkevné zbory a veriacich potrebuje iba na to, aby prispievali na ich projekty. Vážnym, až kritickým nedostatkom celého fondu je to, že cirkev predtým neprešla žiadnym projektom so zámerom eliminovať plytvanie a zníženie nákladov.

Neprešla žiadnou zmenou alebo zjednodušením organizačnej štruktúry, pričom len zrušením dištriktov by bolo možné získať cca 1 milión eur! Nehospodárne fungujúce centrum odmietlo hľadať rezervy vo vlastných radoch a všetky – zbytočne vysoké – náklady sa rozhodlo preniesť na cirkevné zbory! To však predstavuje vysokú záťaž na cirkevné zbory s priamym dopadom na obmedzenie evanjelizácie a misijných aktivít cirkevných zborov, čo predstavuje spochybnenie základného poslania cirkvi!

FFZ: Motivácia strachom, resp. na evanjelizácii až tak nezáleží

Vrcholom drzosti a arogancie je už spomínané vyhrážanie sa cirkevným zborom, že ak nezaplatia, stratia svoju kňazskú stanicu, resp. farára. V situácii, keď cirkevný zbor nemá na rozhadzovanie, ale funguje, keď má farár zo štátneho príspevku zaplatený aspoň základný plat, vedenie cirkvi zboru oznámi, že keď neodvedie „extra príspevok do centrály“, tak o svoju kňazskú stanicu príde. To je nielen neprimerané, ale je to aj nelogické, cynické a znova v protiklade k poslaniu cirkvi, ktorou je evanjelizácia a misia!

FFZ: Konflikt záujmov, resp. ako ideme svetu príkladom

Napriek tomu, že pre mnohé cirkevné zbory bola predpísaná položka veľmi veľká a že ide o pravidelné platby, vedenie ECAV presadzovalo názor, že za zabezpečenie platby je zodpovedné predsedníctvo zboru, hoci podľa cirkevnoprávnych predpisov za ekonomické otázky zodpovedá presbyterstvo a konvent! Nehovoriac o tom, že vedenie ECAV touto požiadavkou dostalo farárov v zbore do pozície výpalníka, keďže časť peňazí, ktoré zo zboru získa, má ísť na jeho plat. To sa vo svete slušných ľudí volá konflikt záujmov. Tak prečo takéto nekalé metódy presadzuje vedenie cirkvi, ktoré vraj chce ísť tomuto svetu príkladom!!!

FFZ: Prečo (ne)platíme

Niektoré cirkevné zbory v strachu zaplatili len preto, lebo sa ľudia báli, že prídu o svojho farára. Niektoré zbory si zaplatením príspevku do fondu finančného zabezpečenia kúpili „pokoj“ od nátlakového a agresívneho prístupu súčasného vedenia ECAV. Dočasne sa „vykúpili“, aby mohli žiť vlastným životom a plniť svoje poslanie.

Niektorí možno zaplatili z presvedčenia, lebo napriek všetkým zlyhaniam tohto vedenia nielen v ekonomickej, ale aj morálnej oblasti si myslia, že niečo robiť treba. Lenže tu je potrebné sa zamyslieť nad efektivitou hospodárenia v cirkevnom zbore a na ústredí cirkvi. To prvé skoro všade funguje lepšie! A keďže to „prvé“ je zároveň nositeľom evanjelizácie a misie, tak prečo odvádzať zbytočne veľa peňazí do centra? Podľa dostupných informácií zbory, ktoré nezaplatili (okrem tých, ktoré peniaze ani nemali), chceli vyjadriť protest proti

nedostatočnej komunikácii a nedostatočnému vysvetleniu dôvodov pre túto zmenu,
netransparentnému a neefektívnemu hospodáreniu,
nevyšetreným kauzám, ktoré spôsobili cirkvi veľkú finančnú, ale aj morálnu škodu,
nesplneným uzneseniam Synody,
zlému nastavenie systému, ktoré nezohľadňuje situáciu v seniorátoch a zboroch,
agresívnemu a nátlakovému správaniu vedenia ECAV,
ignorovaniu základných princípov Augsburského vyznania!

Tieto zbory si odmietli kúpiť pokoj a otvorene sa postavili proti vyššie uvedeným praktikám, ktoré nemajú čo v evanjelickej cirkvi hľadať, pretože sú v rozpore s poslaním kresťanskej cirkvi, sú nemorálne a nesprávne. Z boja o zaplatenie „správneho poplatku“ sa tak stal boj o princíp fungovania Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku!

FFZ: Prečo sa to celé začalo?

Vyššie uvedené nedostatky pri príprave FFZ boli spomenuté už skôr. Citát z Ústavy SEAVC v Srbsku nás však vedie k tomu, aby sme postup vedenia ECAV na Slovensku podrobili ešte jednej skúške. Na otázku „o čo tu vlastne ide“, by sme zrejme najčastejšiu dostali odpoveď, že o platy farárov. Ak však ide o platy farárov, tak je to záležitosť zborov, kde pôsobia! Aj preto celá táto téma mala byť od začiatku iniciovaná a následne koordinovaná z cirkevných zborov. Jednoducho preto, aby riešenie, ktoré sa navrhne, spĺňalo požiadavky „objednávateľa“!

V praxi to však bolo celkom ináč. Začalo sa to zákulisnými rokovaniami a pokračovalo rokovaním v cirkevných grémiách (ako napr. generálne presbyterstvo), ktoré evanjelickej verejnosti nechcú sprístupniť ani zápisy z rokovaní. Informovanosť cirkevných zborov, ako sme spomenuli už skôr, bola nedostatočná, a keď prišli prvé oprávnené otázky, tak diskusia sa až príliš rýchlo skončila. Nasledovalo prijatie legislatívy, schválenie modelov a potom vymáhanie a zastrašovanie. Pretože to celé bolo od začiatku odtrhnuté od reality, odtrhnuté od zborov!!!

Za normálnych okolností by totiž zbor, ktorý povie, že si svojho farára dofinancuje sám, mal byť uvedený ako svetlý príklad pre ostatných! Je to predsa silný, samostatný, ale najmä slobodný zbor, a takých snáď chceme čím viac!

Alebo nie? Chceme radšej silné ústredie, a to také silné, že si presadí aj vyložene nesprávne rozhodnutia a zbabrané projekty (ktoré sa minuli cieľa), a na druhej strane nesamostatné, ale poslušné zbory? Ktoré, ako to už vo veľkých organizáciách chodí, kým nepríde rozkaz zhora, samy nič neurobia??? Naozaj nám záleží na efektivite evanjelizácie???

Je viac než pravdepodobné, že súčasné vedenie ECAV smeruje k centrálnemu a totalitnému riadeniu. Pretože to vyzerá tak, že zbory, ktoré si dokázali samy dofinancovať svojho duchovného, im nielenže nevyhovujú, ale dokonca prekážajú, keďže im nezaplatili požadovaný príspevok! Slúži ešte vedenie ECAV cirkevným zborom – alebo sa od nich už celkom odtrhlo a presadzuje si vlastnú politiku?! A cirkevné zbory sú dobré len na to, aby platili z roka na rok vyššie odvody, a to ako na dištrikt, tak aj na ústredie v Bratislave???

Už viete, čoho sa vedenie ECAV najviac bojí?! Bojí sa toho, že cirkevné zbory budú silné a samostatné a že ústredie stratí svoju dôležitosť! Vtedy sa ukáže, kto chce cirkevným zborom slúžiť a pomáhať a kto myslí iba na svoj vlastný, časný a finančný prospech!

„Ježiš ich však zavolal a riekol im: Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20, 25 – 28)

Na princípe záleží

Je čas vrátiť sa späť. Na príklade fondu finančného zabezpečenia vidíme, že najväčším problémom nie sú ani tak peniaze, ako nepochopenie základného princípu fungovania Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Ak tento proces bude pokračovať, dôjde k nezvratnej zmene fungovania ECAV, ktorá stratí svoj slobodný a demokratický charakter, ktorý nielen iné cirkvi, ale aj ľudia zo sveta vždy s rešpektom vyzdvihovali. Stratí sa zdravé a slobodné evanjelické prostredie, ktoré Slovensku v histórii prinieslo tak veľa úspešných a známych osobností!

Cirkevné zbory nepotrebujú viac riadenia, kontroly a odvodov. Cirkevné zbory potrebujú iba vzájomnú koordináciu, zlaďovanie a podporu – na to, aby čo najlepšie plnili svoje poslanie v oblasti evanjelizácie a misie!

Nepochybujeme o tom, že existuje priama súvislosť medzi odmietaním tohto princípu zo strany súčasného vedenia ECAV a tým, ako sa správa k cirkevným zborom. A to aj napriek k tomu, že ako signatári Charty 2017 sa ešte nedávno k tomuto princípu „hrdo“ (alebo zrejme skôr účelovo) hlásili: „aj v súčasnosti vidíme veľký potenciál v posilňovaní zvrchovanosti miestnych cirkevných zborov“, čo bolo spojené s výzvou „k takej zmene štruktúry ECAV na Slovensku, ktorá zodpovedá tomuto princípu decentralizácie“.

Napriek predvolebným sľubom sa v tomto smere za 3 roky nič neudialo, práve naopak, došlo k posilneniu centralizácie, a to v oblasti organizačnej, legislatívnej, tak aj finančnej. Preto určite nezaškodí, keď si citát z Ústavy SEAVC v Srbsku pripomenieme ešte raz. A dostaneme ho späť aj do Ústavy ECAV na Slovensku, ale najmä sa ním začneme riadiť v praxi!

Jaroslav Mervart
Imrich Lukáč
Miroslav Klima

ilustračné foto: unsplash.com

Prečo sa vedenie ECAV bojí