Pavol Országh Hviezdoslav
(2. 2. 1849 – 8. 11. 1921)
Dovoľte, aby sme vám predstavili osobnosť Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, ktorá je svojou tvorbou neodmysliteľnou súčasťou našej kultúrnej, duchovne a spoločenskej histórie. Básnika, ktorý svojím dielom odhaľuje svoj vnútorný duchovný svet, spojený s úprimnou vierou v Pána Boha. Duchovné hodnoty veriaceho básnika cítiť z každého jedného diela, básne či verša. Dnes si pripomíname 100 rokov od smrti Pavla Orságha Hviezdoslava.
Krátky životopis
Vlastným menom Pavol Országh, básnik, dramatik, prekladateľ a právnik sa narodil 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne v roľnícko-zemianskej rodine. Základné vzdelanie dostal v ľudovej škole vo Vyšnom Kubíne, Jasenovej a Leštinách. Študoval na gymnáziu v Miškovci, lýceu v Kežmarku a právo v Prešove. Ako koncipient pôsobil v Dolnom Kubíne, Martine a v Senici. Neskôr bol podsudcom v Dolnom Kubíne a samostatným advokátom v Námestove.
Prvotiny
Básnické nadanie sa u neho začalo prejavovať už na gymnáziu v Miškovci a jeho prvotiny pod názvom Básnické prviesenky vyšli počas jeho štúdií v Kežmarku. Počas pôsobenia v Martine sa zoznámil s národným životom a nadviazal kontakty s českými politikmi. V Dolnom Kubíne vystúpil na obranu slovenských gymnázií, za čo mu hrozilo prepustenie zo štátnych služieb. Oženil sa s dcérou oravského evanjelického seniora Ilonou Novákovou. Neskôr sa usadil v Námestove, kde vytvoril svoje vrcholné diela. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.
Tvorba
Hlavnými témami Hviezdoslavových diel sú otázky o zmysle ľudských hodnôt, o všeľudských problémoch, o dobre a zle, slobode a spravodlivosti a zložitej ceste k nej. V básnickej zbierke Sonety uvažuje o mieste človeka v dialektike časnosti a večnosti, o nesmrteľnosti tvorivého ľudského ducha. Prebieha tu večný boj v mene spravodlivosti a pravdy. Zbierka Letorosty je intímnou spoveďou o stavoch a svároch vlastnej duše.
Okrem iných diel napísal aj tri žalmy, ktoré sú ukážkou hlbokého osobného precítenia biblického textu, ktoré môžeme označiť ako súhlasné i polemické hovory s Bohom. Vrcholným dielo Pavla Orságha Hviezdoslava je básnický cyklus Stesky, v ktorom používa hlbokú ľudskú a pokornú poéziu, uvažujúcu o možnostiach ľudskej existencie, naplnenej skepsou i nádejou. V cykle je prezentovaná aj hlboká spätosť s tradíciu duchovnej piesne. Na vojnové vraždenie Hviezdoslav reagoval v básnickom cykle Krvavé sonety. Okrem lyrickej poézie vytvoril aj rozsiahle epické skladby, ako Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, a biblickú drámu Herodes a Herodias.
Starosti aj radosti
Hviezdoslav do svojich diel zakomponoval všetky svoje významné životné osudy. Dôležité udalosti, od svojich detských rokov až do doby svojej staroby zakódoval do svojho mnohostranného básnického diela. Doložiť a dokresliť veršami možno každý záhyb básnikovej mysle, radosť i bôľ srdca, putovanie a opojenie prírodou, úprimnú duchovnú vieru, tvorivé vytrženie, ale aj stavy depresie a prísnej sebakritiky.
Literárny kritik a historik Stanislav Šmatlák o ňom napísal:
„Vulkán slovenskej poézie nie je vyhasnutou sopkou, naopak, je v ňom stále počuť temné dunenie tvorivých síl zhmotnených do básnikovho slova. Len treba k nemu priložiť ucho a pozorne počúvať.“
Modlitba
(Hymna)
Nepraje svet nám, nepraje…
Tak Ty nám, Bože praj.
Tak veľmi svet ten nám kľaje –
Tak nás Ty požehnaj!
Zahaňbi – však ty môžeš –
Tú zlostnú perepúť,
Ktorá proti nám a Tebe
Smelí sa – kameň buď.
Pavol Orságh Hviezdoslav
Zdroj:
HVIEZDOSLAV, P. O. Pieseň prvá. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1999.
PARENIČKA, P., ZÁŇ, A. Rodom a srdcom z Oravy: Oravci v slovenskej kultúre, literatúre a vede. Dolný Kubín: Oravské kultúrne stredisko, 2011.
UHORSKAI, P., TKÁČIKOVÁ, E. Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1997.
MINÁČ. V. a kol. Slovenský biografický slovník, II. zväzok E – J. Martin: Matica slovenská, 1987.
Ivan Debnár
Foto: youtube.com
