Už skôr sme vás informovali o tom, že Synoda 2020 konštatovala neplnenie uznesení Synody 2019 vo vzťahu k spoločnosti Reformata. Toho, čo nebolo splnené, bolo však viac.
V tomto článku sa budeme venovať uzneseniu 20-03 zo Synody 2019, kde “Synoda ECAV na Slovensku zaväzuje predsedníctvo ECAV a generálne presbyterstvo zabezpečiť̌ vypracovanie zákona o nezlučiteľnosti funkcií, ktorý by presne špecifikoval závislé činnosti a zabezpečil nezávislú kontrolu v cirkvi a ňou zriadených spoločnostiach.” Uvedené uznesenie bolo prijaté komfortnou väčšinou 54 z 57 prítomných členov Synody (traja sa zdržali). Realizáciou úlohy bolo aj tu, podobne ako pri nesplnených uzneseniach o Reformate, poverené predsedníctvo ECAV, v tomto prípade spolu s generálnym presbyterstvom (GP).
Na úvod by som rád pripomenul situáciu, ktorú sme riešili vo firme niekedy okolo roku 2000. V danom čase vznikla štruktúra, v ktorej bola osoba A vo výkonnej pozícii podriadená osobe B, ale zas v orgánoch inej spoločnosti bola, naopak, osoba A poverená kontrolou osoby B. Poradenská firma, ktorá bola v tom čase poverená riešením iného projektu, nás upozornila na potenciálny konflikt, ktorý z takéhoto nastavenia vyplýva. Ak osoba B vo výkonnej štruktúre prijme (hoci oprávnené) nepopulárne opatrenie voči osobe A, je vysoko pravdepodobné, že osoba A bude hľadať dôvod, ako to na oplátku vrátiť osobe B v orgánoch spoločnosti. Takéto usporiadanie bolo teda považované za potenciálne rizikové, a teda nevhodné.
To úzko súvisí s definíciou vyššie uvedeného pojmu konflikt záujmov, ktorý sa podľa normy ISO 37001:2016 definuje ako „situácia, v ktorej by obchodné, finančné, rodinné, politické alebo osobné záujmy mohli ovplyvniť názor osôb vykonávajúcich svoje povinnosti pre organizáciu“. Za organizáciu v tomto prípade môžeme považovať Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku.
Ako sa (ne)plnia uznesenia
Na základe informácií, ktoré máme k dispozícii, právny výbor po zasadnutí Synody požadoval bližšiu špecifikáciu toho, o čo presne by sa malo jednať. Generálne presbyterstvo teda poverilo Mariána Damankoša, aby spolu s predsedníctvom právneho výboru viedol uvedené rokovanie. Uznesenie napokon nebolo splnené, pretože Marián Damankoš bol vraj od júla 2020 poverený riadením hospodárskych záležitostí v Generálnom hospodárskom výbore (GHV), po tom, čo sa tejto funkcie vzdal Martin Kováč. Hoci na to “nemal čas”, Marián Damankoš má vraj aj dnes stále pocit a ambíciu sa tejto téme venovať, aby “nedochádzalo ku konfliktným situáciám” a “je pripravený” na tomto uznesení pracovať v súlade s poverením generálneho presbyterstva. V danom termíne to vraj nebolo možné stihnúť a za vzniknutý stav sa ospravedlnil…
Podobne ako pri uzneseniach o Reformate musíme konštatovať, že je šokujúce, že uvedené uznesenie nebolo splnené ani po 16 mesiacoch od jeho prijatia! Ak by niekto chcel ako vysvetlenie použiť “koronu”, tak je potrebné uviesť, že od prijatia uznesenia po nástup “korony” uplynulo 8 mesiacov! Argumentácia, že v júli 2020 bol Marián Damankoš poverený inými úlohami v generálnom hospodárskom výbore (GHV) je taktiež úplne scestná, pretože pôvodný termín konania Synody 2020 (a teda aj plnenia úlohy) bol naplánovaný na jún 2020! Na Synode 2020 pritom nebol stanovený ani náhradný termín na plnenie tejto úlohy. Napriek uvedenému stačilo 16 mesiacov od prijatia uznesenia na Synode povedať, že on má “stále ambíciu stav riešiť”, a “ospravedlniť sa”. V skutočnosti je to však ďalšie nesplnené uznesenie, kde za tento stav je znova zodpovedné generálne predsedníctvo a generálne presbyterstvo!
Multifunkcia
Na tejto situácii je však okrem arogancie, resp. neschopnosti predsedníctva cirkvi plniť zverené uznesenia zaujímavé aj niečo iné. Je to práve osoba Mariána Damankoša, ktorá je zaujímavá nielen tým, čo všetko nestíha, ale aj tým, čím všetkým je poverená, čo podľa nášho názoru úzko súvisí s nezlučiteľnosťou funkcií, resp. so špecifikáciou závislých činností. Marián Damankoš je totiž (okrem vyššie uvedeného poverenia) aj
- riaditeľom Evanjelickej spojenej školy v Prešove, ktorej zriaďovateľom je Východný dištrikt ECAV,
- seniorálnym dozorcom Šarišsko-zemplínskeho seniorátu, a teda členom seniorálneho presbyterstva a zároveň členom disciplinárneho orgánu seniorátu,
- členom Školského výboru ECAV na Slovensku (donedávna jeho predsedom)
- členom Školského výboru Východného dištriktu,
- presbyterom cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku v Prešove,
- predsedom Generálneho hospodárskeho výboru ECAV na Slovensku,
- členom Generálneho presbyterstva Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku a
- členom Synody Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.
Zaujímavé sú v tomto smere najmä “prvé a posledné veci”, kde hlavnou pracovnou činnosťou Mariána Damankoša je nepochybne jeho riaditeľská pozícia v Evanjelickej spojenej škole v Prešove. Tam je v podriadenej pozícii voči predsedníctvu Východného dištriktu (VD), ktoré je štatutárnym orgánom zriaďovateľa, a tiež voči presbyterstvu VD, ktoré menuje a odvoláva riaditeľa školy. Predpokladáme, že pozícia riaditeľa je z pohľadu príjmu kľúčová, a teda to, čo potenciálne môže byť v tomto nastavení obetované, je skôr zásadový a principiálny postoj − či už na Synode, alebo na rokovaní Generálneho presbyterstva. V prípade zásadných, resp. dlhodobo rozdielnych názorov s predsedníctvom, resp. presbyterstvom VD by totiž riaditeľovi potenciálne mohla hroziť aj strata zamestnania, čo je nepochybne vážna vec. Marián Damankoš pritom v tejto pozícii nie je sám, ale členom Synody a generálneho presbyterstva je tiež Mgr. Miroslav Čurlík, ktorý je zároveň podriadenou osobou spomínaného riaditeľa… Stojí preto nepochybne za úvahu, či takéto nastavenie kompetencií a závislých činností je v poriadku.
(Ne)závislá kontrola
Druhým, pomerne čerstvým príkladom môže byť menovanie Mariána Damankoša za predsedu Generálneho hospodárskeho výboru. Ako sám vyššie uvádza, po odstúpení Martina Kováča sa v júli 2020 po rozhodnutí generálneho presbyterstva začal angažovať v Generálnom hospodárskom výbore. Hneďna prvom zasadnutí bol zvolený za podpredsedu GHV, a teda v skutočnosti ho viedol, keďže predseda abdikoval. Na Synode 2020 bol zvolený za “riadneho” predsedu GHV.
Generálny hospodársky výbor patrí medzi celocirkevné výbory a má dve hlavné úlohy: je to poradný orgán a zabezpečuje aj kontrolu hospodárenia organizácie. Nominácia Mariána Damankoša tak vyvoláva dve základné otázky. Prvá je, či už v ECAV nemáme dostatok ľudí, ktorí by s adekvátnym vzdelaním dokázali túto prácu odborne zabezpečiť? Kto iný bol oslovený? Sme cirkev, ktorá má cca 300 000 veriacich, a zvládnuť túto funkciu (funkcie) dokáže “len on”?
Druhá otázka priamo súvisí s nesplneným uznesením, ktorého zámerom je “zabezpečiť̌ vypracovanie zákona o nezlučiteľnosti funkcií, ktorý by presne špecifikoval závislé činnosti a zabezpečil nezávislú kontrolu v cirkvi”. Aká to je ale “nezávislá kontrola”, keď Marián Damankoš je členom Synody, Generálneho presbyterstva a zároveň i Generálneho hospodárskeho výboru? Aj športovci vedia, že potrebujú trénera, ktorý im stanovuje ciele a nezávisle od nich ich vyhodnocuje. Pretože externá kontrola je podstatne náročnejšia a dôslednejšia, a hlavne nie je subjektívna! A to je presne to, čo našej cirkvi chýba!
(Ne)závislé médiá
Ani tu sa však reťaz spojená s Mariánom Damankošom nekončí. V spoločnosti môžeme vidieť, že aj tam, kde polícia či orgány činné v trestnom konaní zlyhávajú, nastupujú novinári, často ako posledná inštancia demokracie. Avšak nie v ECAV. Vzhľadom na silnú akcionársku pozíciu vedenia cirkvi v Tranosciu je Evanjelický posol spod Tatier v podstate cirkvou ovládaným a jej oficiálnym médiom. Ak by ste tu teda čakali “tú poslednú baštu demokracie”, čakali by ste márne. Nedostane sa do neho nič, čo je v rozpore s oficiálnymi názormi ECAV, ani nič z názorov “opozície”. To je v našom prípade podporené aj tým, že jednou z redaktoriek tohto časopisu je Ivana Damankošová, ktorá je manželkou Mariána Damankoša.
Ani tento manželský pár však nie je v tejto pozícii osamotený. Podobne je na tom aj Peter Mihoč, ktorého manželka je šéfredaktorka Evanjelického východu, redaktorka Evanjelického posla spod Tatier a tiež tajomníčka pre misiu Biskupského úradu Východného dištriktu. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že tu je poradie obrátené, keďže Peter Mihoč sa stal dištriktuálnym biskupom iba nedávno.
Následky takýchto blízkych vzťahov vidíme potom viac než často. V Evanjelickom východe č. 11/2020 v reportáži zo Synody napr. Emília Mihočová uvádza, že “jeden zo synodálov v diskusii citoval anonymný príspevok zverejnený v tzv. časopise Lutherus, ktorý vyzýva na rozdelenie ECAV po vzore Sliezskej evanjelickej cirkvi”. Tu je potrebné dodať, že to nebol len taký obyčajný synodál, ale práve manžel pani Mihočovej a biskup VD Peter Mihoč. Tento výrok pritom uzatvára odsek s podtitulom “Odsúdenie deštrukčných snáh”, ktorý sa začína subjektívnym a nekorektným hodnotením generálneho biskupa Ivana Eľka na adresu Asociácie slobodných zborov (AsloZ). Pokračuje komentárom k uzneseniu Synody, ktorá vyjadruje “pohoršenie” nad konaním Jaroslava Mervarta, Miroslava Klimu a Imricha Lukáča a požaduje preskúmať v tomto prípade možnosť ich disciplinárneho stíhania. Odsek sa končí vyššie uvedeným komentárom k citátu z časopisu Lutherus. A to aj napriek tomu, že uvedení predstavitelia Asociácie slobodných zborov nikdy nechceli rozdelenie cirkvi, ale požadujú obnovu a očistenie Evanjelickej cirkvi, ktorej sú členmi, a naopak, vo svojich vyjadreniach sa otvorene dištancujú od zámeru rozdelenia cirkvi, ktorý Asociácii slobodných zborov v skutočnosti podsúvajú práve predstavitelia súčasného vedenia cirkvi.
Prejavy (ne)závislosti v praxi
Vo svojom vstupe k správe predsedníctva cirkvi, hoci to nasledovalo bezprostredne po vyjadrení “nespokojnosti” s plnením uznesení ohľadom Reformaty, Marián Damankoš veľmi pekne poďakoval predsedníctvu a osobitne Ivanovi Eľkovi za správu, ktorá je vraj veľmi dobrá, pretože patrične vystihuje, čo sa v cirkvi deje. Skonštatoval, že z tejto správy vyplýva, že posledných 12 − 15 rokov sa tu pestovalo rodinkárstvo, protekcionizmus a kamarátšafty, a to nás dostalo do stavu, v ktorom sa nachádzame.
V tomto kontexte sa Mariánom Damankošom navrhnuté a prijaté uznesenia o
- nespokojnosti s plnením uznesení ohľadom Reformaty a
- zrušení Reformaty a jej začlenenia pod Generálny biskupský úrad
ukazujú ako slabé a neadekvátne (až falošné), pretože neriešia plnenie nesplnených uznesení zo správy synodálnej komisie, a to finančné straty, vyvodenie zodpovednosti a ani nápravné opatrenia do budúcnosti! Marián Damankoš bol totiž členom generálneho presbyterstva (ktoré v tom čase bolo valným zhromaždením Reformaty) minimálne od roku 2011 (podobne ako Ján Brozman, Jaroslav Petro, Juraj Gáll, Vladimír Daniš, Slavomír Sabol a ďalší), a teda patril medzi tých, ktorí “prehliadli” falošné výkazy aj hrubé porušenia cirkevných a štátnych predpisov v rokoch 2012 − 2014, na ktoré poukázal následný audit, znalecký posudok aj daňový úrad.
Je iróniou, že práve Marián Damankoš hovorí o rodinkárstve, protekcionizme a kamarátšaftoch! To si dovolíme tvrdiť nielen na základe toho, čo uvádzame v tomto článku, ale aj vzhľadom na to, čo predviedol na dvoch kandidačných poradách v roku 2018 a v roku 2019, keď subjektívne, ale o to angažovanejšie prispel k vyradeniu politicky “nepohodlných” kandidátov. Osobitne je potrebné spomenúť aj nezmyselné disciplinárne konanie, ktoré spolu so seniorom Chalupkom viedli proti Jánovi Meňkymu, ktorý je známy svojou kritikou pomerov v cirkvi! Ale, naopak, poďakoval predsedníctvu za úplne tendenčnú správu po tom, čo sa v predchádzajúcom bode dozvedel, že
- neboli splnené skoro žiadne uznesenia o Reformate zo správy Komisie (ktorú na základe poverenia GP) “viedol”)!
- Branislav Rybnikár, osobný priateľ Vladimíra Daniša, bol prijatý za konateľa Reformaty bez výberového konania!
- Vladimír Daniš je s vedomím predsedníctva cirkvi (napriek “tanečkom” Jána Brozmana) znova zamestnaný v Reformate (napriek tomu, že sa s ním cirkev súdi)!
Marián Damankoš snáď nevie o tom, že Vladimír Daniš je blízky priateľ nielen Branislava Rybnikára, ale najmä Jána Brozmana, čo viac než dobre vidno nielen na cirkevných, ale aj súkromných spoločenských stretnutiach? Komu potom adresoval tie slová o rodinkárstve, protekcionizme a kamarátšaftoch?! Iba sa pomýlil, alebo vedome manipuloval a zavádzal?!
Toto povie človek, ktorý sa na smutne známej kandidačnej porade vo Zvolene v roku 2018 vyjadril: “Sme v cirkvi, ktorá má fungovať na dôvere. Aj v politike padajú hlavy, keď je podozrenie, nie až keď sa niečo dokáže…”! Vtedy týmto vyjadrením prispel k vyradeniu čestného človeka, ktorý kandidoval na generálneho biskupa, Milana Krivdu, ktorý spĺňal všetky podmienky na kandidatúru. Žiadne “podozrenie” však nevidí v tom, ako sa do volieb dostal Ján Brozman, a ani v tom, ako v tomto prípade postupovala kandidačná porada. Za posledných 16 mesiacov si ako člen Synody, člen GP a podpredseda GHV nevyžiadal relevantné údaje k bytu na Panenskej, a tak ani táto kauza nebola doteraz dôsledne vyšetrená. Tu má k dispozícii nepochybne viac ako podozrenie, ale nekoná, podobne, ako nekonal vtedy, keď sa vedenie cirkvi rozhodlo zmeniť poskytovateľa HVPS, a to aj bez toho, aby vôbec rokovalo s používateľmi tejto služby. Zrejme sa mu ako podozrivé nejaví ani konanie Mgr. Mareka Cingeľa, ktoré bolo v súvislosti s kauzou Heliantus-Sigord prešetrované políciou, keďže nič nenamieta proti tomu, že iba nedávno obsadil funkciu tajomníka biskupa Východného dištriktu. A nemá problém obviniť Jána Meňkyho z toho, čo sám nedodržuje!
Je to prejav nekompetentnosti, dvojitého metra (pokrytectva) − alebo práve absencie zákona o “nezlučiteľnosti funkcií, ktorý by presne špecifikoval závislé činnosti a zabezpečil nezávislú kontrolu v cirkvi a ňou zriadených spoločnostiach”?
Záver
Vo svojej oslavnej reči na adresu predsedníctva cirkvi a “správy”, ktorú vypracovali, tiež uviedol, že ako vyštudovaný historik si myslí, že o 20 − 30 rokov bude táto správa pre ľudí hodnotiacich toto obdobie naozaj prínosom…
My v Asociácii slobodných zborov ECAV na Slovensku si zas myslíme, že o 20 − 30 rokov bude toto obdobie hodnotené ako obdobie hodnotového úpadku Evanjelickej cirkvi, a to bez ohľadu na to, čo bude v týchto pochybných “oficiálnych” zápisniciach uvedené! Táto “situačná komédia” či “politická korektnosť” totiž možno “zaberá v priamom prenose”, ale s odstupom času “dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, pretože sa zjaví v ohni, a sám oheň preskúša dielo každého, aké je” (1Kor 3,13).
V tomto smere považujeme konanie, kde sa formálne niečo propaguje, podpisuje či prijíma, ale v skutočnosti nekoná, za farizejské a pre evanjelickú cirkev veľmi nebezpečné. Aj po tejto Synode mohli veriaci nadobudnúť dojem, že “veci sa riešia”, ale v skutočnosti po obsahovej stránke ostali uznesenia synodálnej komisie zabudnuté v minulosti, so všetkým, čo k tomu patrí. Podobne ako otázka jedného zo synodálov, kde “zmizlo” 100 000 eur, ktoré chýbajú na účte Beckovskej Viesky…
Vyvoláva sa tu teda skôr zdanie, že sa koná. Až s odstupom času vidíme, že veci sa v skutočnosti vôbec neriešia, resp. nedoťahujú, že nie je vyvodená žiadna zodpovednosť a ani zrealizovaná náprava. Úplne iný prístup v konaní toho istého človeka vidíme voči tým, ktorí požadujú reálne opatrenia a riešenie skutočných príčin problémov, ktoré trápia Evanjelickú cirkev!
Vyradenie piatich kandidátov na troch kandidačných poradách, rovnako ako disciplinárne stíhanie Jána Meňkyho poukazujú na úplne iný prístup!
Ak teda má Marián Damankoš stále “pocit a ambíciu” sa tejto téme venovať, tak mu odporúčame, aby začal najskôr sám od seba, a aby v prospech Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku zatočil s rodinkárstvom, protekcionizmom a kamarátšaftami v Spojenej škole, vo Východnom dištrikte, v ECAV aj v spoločnostiach, ktoré cirkev priamo či nepriamo ovláda!
Jaroslav Mervart
Ján Meňky
ilustračné foto: pixabay.com
