Juraj Tranovský
17. 3. 1592 – 29. 5. 1637
Autor duchovných piesní a modlitieb sa narodil v českom Těšíne. Učiteľ, prekladateľ, svedomitý duchovný pastier, luteránsky kazateľ, milovník piesní a znalec duchovnej piesne študoval v Gubene, Kolbrzegu a na univerzite vo Wittenbergu. Niekoľko krát počas svojho života musel utekať pred prenasledovaním, aby nakoniec našiel svoj pokoj ako farár v Liptovskom Sv. Mikuláši, odkiaľ si ho Pán Boh povolal do večnosti. Počas svojho života vytvoril niekoľko významných diel trvalej hodnoty. Najvýznamnejšími a najpotrebnejšími na prehĺbenie náboženského života u nás boli kniha modlitieb a kniha piesní.
Významnú úlohu v duchovnom živote evanjelických veriacich plnila duchovná – nábožná pieseň, ktorá bola podľa reformačnej zásady jazykovo dostupná veriacim bez ohľadu na vzdelanie. Najvýznamnejším krokom pre vybudovanie pevného základu poriadku slovenských evanjelických služieb Božích po Žilinskej synode bolo vydanie prvého evanjelického kancionálu pod titulom „Cithara sanctorum“ v roku 1636 Jurajom Tranovským (1592, Český Těšín – 1637, Liptovský Mikuláš), ktorý nadviazal na úsilie prvých superintendentov o jednotu služieb Božích v seniorátoch v Uhorsku. Záväznosť wittenberského smeru v službách Božích kodifikovala aj Žilinská synoda v roku 1610, keď zdôraznila potrebu zachovávať v cirkevných zboroch rovnaké obrady a bohoslužobné úkony. Kancionál bol vyvrcholením tvorby evanjelického farára Juraja Tranovského, náboženského spisovateľa a učiteľa. Pri jeho zostavovaní sa Tranovský opieral o Trenčianske liturgické zákony z roku 1580, ktoré pred Žilinskou synodou čiastočne zjednocovali liturgickú pestrosť na území dnešného Slovenska.
Naplno prijal záväznosť synodálnych zákonov z roku 1610 a v ich duchu ukotvil poriadok služieb Božích evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na území dnešného Slovenska. V tejto prvej vzorovej zbierke evanjelických piesní bolo uverejnených 411 duchovných piesní; z toho sám Juraj Tranovský napísal viac než 90 piesní. Jeho piesne obsahujú minimálnu mieru subjektívnej lyriky a ľudovosti. Pri výbere piesní sa orientoval hlavne na českú a nemeckú piesňovú tvorbu.
Tranovský rozdelil kancionál na dve hlavné časti: hlavné a večerné (nešporné) služby Božie. V kancionáli pri zatriedení piesní a liturgie akceptoval slávnostnú a bezslávnostnú polovicu cirkevného roka a na iné príležitosti. Tranovský zostavil poriadok služieb Božích, ktorý umiestnil v záverečnej časti Cithary. Ich podstata sa do dnešných čias nezmenila. Služby Božie sa začínali introitom, za ktorým nasledovalo kyrie. Tranovský miesto starokresťanského „Kyrie eleison“ podľa vplyvu Husovej reformácie zaviedol piesne vytvorené na kyrie. Sám Tranovský bol autorom viacerých takýchto piesní, do ktorých zahrnul základnú myšlienku kyrie, a to volanie k Bohu o zmilovanie a odpustenie hriechov (napr. Cithara sanctorum, č. 94, 242, 257).1
Služby Božie pokračovali glóriou. Tranovský je autorom známej glórie „Sláva Bohu na výsostiach“ (Cithara sanctorum, č. 77). Za salutáciou, antifónou (prechod ku kolekte), kolektou a epištolou nasledovala pieseň „de tempore“. Po nej kňaz spred oltára spieval evanjelium. Zásluhou Juraja Tranovského sa pevnou súčasťou slovenských evanjelických služieb Božích stalo krédo. Vo svojich krédach vyjadril Všeobecnú vieru kresťanskú v duchu príslušného ročného obdobia (adventného, vianočného, svätodušného, trojičného). Tranovský písal svoje kréda, ako aj ostatné piesne v súlade s Písmom svätým, apoštolským vyznaním a cirkevným učením.
Piesne spievané po kréde nazval Tranovský „modlitebné pred kázaním slova Božího“. Po kázni nasledovala modlitba, oznamy, ohlášky a spievala sa pieseň po kázni. Záverečnú časť služieb Božích tvorili antifóna, kolekta a Áronovské požehnanie za pokoj.
Pri zostavovaní poriadku evanjelických služieb Božích Juraj Tranovský dôsledne vychádzal z reformačných zásad. Tým položil pevný základ, ktorý odolal rôznym smerom (pietizmus, racionalizmus) zameriavajúcim sa na zmenu charakteru služieb Božích.2
doc. PhDr. Miloš Klátik, PhD.
bývalý generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
zborový farár CZ ECAV Dunajská Lužná
1Ďurovič, J.: Evanjelická literatúra do tolerancie, c. d., s. 76.
2Petrík, J.: Dejiny slovenských evanjelických a. v. služieb Božích, c. d., s. 131.
Ilustračné obrázky: wikipedia.org
Spätné odkazy