Štúrova evanjelická spoločnosť združovala evanjelickú inteligenciu. Vznikla z iniciatívy profesora a biskupa Samuela Štefana Osuského, ktorý sa stal aj jej predsedom pri príležitosti 300. výročia vydania Cithary Sanctorum (1636) a 100. výročia výletu slovenskej mládeže na Devín. (1836).
Valné zhromaždenie, ktoré ustanovilo spoločnosť, bolo v Bratislave 21. mája 1936. Konalo sa v cirkevnej sieni v Bratislave na Konventnej ulici. Spomínané tri roky boli i na pečiatke spoločnosti. 16. 8. 1936 oznámili Generálnej cirkvi založenie spoločnosti a tá ju prijala pod svoju ochranu. Štúrova evanjelická spoločnosť stála pod záštitou Generálneho konventu, ktorému podávala správu o svojej činnosti. Samuel Štefan Osuský sa vyjadril na Valnom zhromaždení nadväzujúc na Heglovu filozofiu a dva významné medzníky, v ktorých videl odzrkadlenie nábožensko- cirkevnej idey a národnej idey: „Radi by sme vyvolali a spôsobili syntetický stupeň charakterizovaný slovami: cirkevná práca v službe národa.“ [1]
Prvý výlet Štúrovej evanjelickej spoločnosti sa konal 29. 6. 1937 na staroslávny Devín po vzore štúrovcov. Jeho iniciátorom bol Jur Janoška.
Štúrova evanjelická spoločnosť vznikala v čase, keď ideológia národného socializmu prenikala do celej Európy. Na Slovensku nastali okrem sociálnych zápasov aj zápasy národno-emancipačné. Vyvrcholili dohodou medzi Andrejom Hlinkom a Martinom Rázusom vo Zvolene v roku 1932. Tento program bol odmietnutý centralistickou politikou Milana Hodžu. Na Slovensku nastali ideologické zápasy, ktoré mali ohlas aj v našej cirkvi.
Samuel Štefan Osuský si uvedomil, že evanjelictvo aj samotnej Bratislavy potrebuje fórum, kde by bolo možné zaoberať sa a diskutovať o kultúrnych, politických a cirkevno-spoločenských otázkach. Videl, že mladá evanjelická generácia, tzv. tridsiatnikov, je početne a intelektuálne dostatočne silná a angažovaná. Pokúšal sa teda o jej získanie pre dobro cirkvi a národa. Jeden z angažovaných vysokoškolákov napísal: „Už dávno sme pociťovali, ale opravdu sme nevyslovili potrebu vytvoriť nejaké stredisko pevnejšieho, organizovanejšieho, cirkevno-náboženského a kultúrneho evanjelického života, ktoré by vedelo sústrediť zvlášť našu inteligenciu. Mládež i pospolitý ľud má svoje náboženské spolky, ale dorastajúca inteligencia nemala sa kde uchýliť… Celý problém mladých a cirkvi ukazoval sa v najskutočnejších formách zvlášť v Bratislave, kde je nadostač dosť mladých síl generácie tzv. tridsiatnikov.“[2]
Biskup Dr. Osuský povolal v jedno nedeľné odpoludnie do svojho príbytku skupinu mladých bratislavských vzdelancov. Takéto stretnutia pokračovali. Uvažovalo sa na nich o otázkach verejno- spoločenského a politického života, ktoré sa dotýkali cirkvi, ale diskutovalo sa aj ako čo najlepšie zasvätiť jubileá cirkvi, národa i jednotlivých osobností.
Prvé oficiálne stretnutie, ktorého úlohou bolo zvoliť prípravný výbor, bolo 19. apríla 1936 v sále Cirkevného zboru na Konventnej ulici. Za predsedu 12 členného prípravného výboru bol zvolený právny zástupca Tatra Banky Dr. Ján Spišiak. Podpredsedami sa stali: Iľja Paulíny Tóth, Dr. Dušan Úradníček, Dr. Ing. Peter Zaťko a gen. tajomníkom sa stal Ján Pagáč. Stanovy spoločnosti vypracoval Ján Spišiak. Členmi výboru Štúrovej evanjelickej spoločnosti boli aj E. Okályi a dr. E. Stodola. Gen. tajomníkom sa od roku 1939 stal namiesto Dr. Bojnu stáva prof. Pavel Obrcian. [3]
Cieľom bolo sústrediť príslušníkov evanjelickej cirkvi k hájeniu cirkevných a kultúrnych práv, k prehĺbeniu náboženskej a mravnej výchovy a výskumu zástoja, aké evanjelictvo hralo v slovenskej minulosti. Spoločnosť tvorili štyri odbory: historicko- muzeálny, cirkevno-právny, literárno-umelecký a sociálno-charitatívny.[4]
Štúrova spoločnosť sa snažila v 1. roku sústrediť najskôr mladú inteligenciu v Bratislave a len v druhom roku organizovať miestne zbory mimo Bratislavy. Jej miestne odbory vznikli na Myjave, v Trenčíne, Martine, Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a v Prešove.
Vedenie cirkvi sa stavalo k činnosti Štúrovej evanjelickej spoločnosti veľmi priaznivo. Považovalo ju za vhodný prostriedok zapájania sa evanjelických intelektuálov do aktívnej činnosti v záujme cirkvi a národa. Na generálnych konventoch sa referovalo aj o činnosti tejto spoločnosti. O jej cieľoch sa dozvedáme aj z prednesených správ: Evanjelictvo ako v minulosti i v budúcnosti bude slúžiť svojmu národu. Potrebujeme spoločnosť evanjelických tvorivých osobností. Evanjelictvo potrebuje fórum, kde by bolo možné rozoberať kultúrne, politické a cirkevnoprávne otázky.[5]
Senior Ján Hamar v roku 1935 podal návrh na Generálnom konvente na zriadenie cirkevno-politických výborov, ktoré by každý rok zostavili rezolúciu, ktorá by poukazovala na nedostatky a potreby spoločnosti, a to na poli kultúrnom, mravnom, hospodárskom, sociálnom i politickom. Generálny biskupský úrad dal záležitosť preskúmať práve cirkevno-právnemu odboru Štúrovej evanjelickej spoločnosti. Ten 1. apríla 1937 zaujal stanovisko, ktorým neodporúčal cirkvi ustanoviť cirkevno-politické výbory úradného charakteru. Nevylúčil však súčasne možnosť, aby sa cirkev venovala cirkevno-politickým otázkam na úrovni dištriktuálnych cirkevno-právnych odborov a Štúrovej evanjelickej spoločnosti. [6]
Literárno umelecký odbor si vytvoril plán na vydávanie časopisu Služba. Mal umožniť básnikom, spisovateľom, mysliteľom, politikom i kňazom uverejňovať svoje práce i názory. Pripravil vypísanie súťaže na napísanie dramatického diela o Hurbanovi. Vydal bibliografické dielo: Naši spisovatelia, obsahujúce súpis slovenskej literatúry od roku 1920- 1940. [7] Usporiadal i večierky oslavné i spomienkové (50. narodeniny biskupa Osuského, smrť spisovateľky E. M. Šoltésovej) a vypracoval plán pre cyklus prednášok o Štúrovi, Vajanskom, Štefánikovi a Rázusovi. Odbor pokračoval vo vydávaní edície Naša galéria, v ktorej boli uverejnené literárne portréty Eleny Maróthy Šoltésovej, gen. Milana Rastislava Štefánika, Samuela Zocha a Jozefa Miloslava Hurbana. Spolupracoval na vydaní veľkého zborníka: „Služba národu“
Sociálno- charitatívny odbor zaoberal sa otázkou úbytku pôrodov v evanjelických krajoch. Stanovil plán postupu na odstránenie tohto zjavu po stránke propagačnej, výchovnej, hospodárskej… Zastával názor, že: „Úpadkové zjavy populácie evanjelikov a. v. na Slovensku nemožno oddeliť od mravno- náboženského úpadku, lebo on je základnou nemocou k ostatným chorobným znakom života.“ [8] Zaoberal sa tiež otázkou alkoholizmu, podvýživy, chorôb, trachómu. Zohnal ošatenie pre slovenských utečencov v zahraničí, udelil podporu evanjelickej diakonii a podporil aj evanjelický sirotinec v Modre. Ing. Dohnány navrhol, aby odbor si vzal do programu sprostredkovanie ubytovania evanjelickej mládeži v evanjelických rodinách v Bratislave.[9]
Historicko- muzeálny odbor pripravil vydanie pamätníka: Účasť evanjelikov na zahraničnom odboji a v prevrate. Jeho predsedom bol Branislav Varsík. Vyzval tiež darovať pamiatky a odovzdať ich Štúrovej evanjelickej spoločnosti. Cieľom Štúrovej evanjelickej spoločnosti bolo celkovo zozbierať a zhromaždiť pamiatky, vzťahujúce sa na minulosť Evanjelickej cirkvi a evanjelického života. Podarilo sa im zohnať aj pozostalosť po Hurbanovi, zaopatriť si korešpondenciu významných slovenských národovcov a dejateľov i staré vydania Biblie. [10] Pripravovali skompletizovať aj zbierku korenšpondencie M. R. Štefánika.
Štúrova evanjelická spoločnosť mala sympatie aj u významných osobností verejného a kultúrneho života. Zaujímal sa o ňu aj Dr. Milan Hodža, o ktorom sa písalo ako o významnom evanjelikovi aj v časopise Služba. Tento spolok podporovala aj Elena Maróthy Šoltésová, podobne ako Zväz evanjelickej mládeže. Vyslovila potešenie zo založenia Štúrovej evanjelickej spoločnosti a vyjadrila jej podporu: „Ona azda oživí náš umierajúci evanjelický život, tým radostnejšie je, že vzpruha ide od mládeže. S celým ustanoveným programom spolku súhlasím. Stane sa nám požehnaním, ako pre evanjelictvo, tak pre národ. Teplé ovzdušie svojskosti by malo vládnuť v ňom. Do Štúrovej evanjelickej spoločnosti chcem vstúpiť i jej časopis chcem držať.“ [11]
Predseda Dr. Samuel Štefan Osuský vo svojej správe povedal: „Tešíme sa pravej národnej práci aj iných spoločností, spolkov, jednôt, organizácii, nech každý šafári so svojimi hrivnami, čo najlepšie v prospech slovenského národa. Chceme pracovať za národ prostredníctvom evanjelictva, jeho tradícií, názorov a hodnôt. Potrebujeme spoločnosť evanjelických tvorivých osobností, spisovateľov, literátov, umelcov, historikov, vedeckých pracovníkov, právnikov, sociálnych činiteľov a tých chceme vidieť v plánovitej, sústavnej práci ,v Štúrovej evanjelickej spoločnosti.“[12]
O tom, že táto spoločnosť chcela nielen zhromažďovať pamiatky z minulosti, ale i naďalej napomáhať rozkvetu evanjelictva svedčí výrok: „Evanjelictvo, ak sa má vzmáhať, musí dávať svetu také hodnoty, ktoré sa nikde inde nenachádzajú. Evanjelictvo musí i ďalej vychovávať národu nielen dobrých kňazov, ale aj prvotriednych spisovateľov, vzdelaných ekonómov a politikov.“[13] Nechcela byť spoločnosťou, ktorá by organizovala len bezvýznamné stretnutia sa priateľov: „Úlohou Štúrovej spoločnosti nie je spolkárenie, ale práce, ktorým chce venovať všetok svoj voľný čas a energiu.[14]
Mala vrelý vzťah aj k Evanjelickej cirkvi a chcela byť pre ňu užitočná: „Naša Štúrova evanjelická spoločnosť má budiť, rozširovať nielen učenosť, vzdelanosť, ale aj nový lepší život. Ako Štúrova družina pred sto rokmi prebudila, obživila celý národ, vzbudila národné povedomie, tak nech teraz Štúrova evanjelická spoločnosť vzbudí v celej cirkvi aj náboženské povedomie, nový náboženský život. Táto práca nie je tak ťažká, ako bola práca Štúrovej družiny, lebo dnes nie sme vystavení prenasledovaniu, ako bola Štúrova družina. Ak chceme vykonať na cirkevno- náboženskom poli to, čo ona vykonala na národnom poli, musíme byť tiež hotoví prinášať také obete za cirkev, ako ona prinášala za národ.“[15]
Alexander Barica požadoval aj u evanjelickej inteligencie väčšiu znalosť dogiem a vierouky. Inteligencia podľa neho nemôže zabudnúť na lutherovský princíp reformácie, že viera je i vec vnútornej skúsenosti [16]
O tom, že sa Štúrova evanjelická spoločnosť pokladala skutočne za evanjelický spolok bolo vyjadrené aj v stanovisku: „Temer každý mesiac sa predlžuje rad spolkov a spoločností, ktoré majú slúžiť tým najrôznejším cieľom, tým viacej sme pociťovali nedostatok celoslovenskej evanjelickej spoločnosti, ktorá by združovala všetkých hlavne mladých evanjelikov k spoločnej práci.“[17]
Táto spoločnosť mala mať dosahy tiež až do zahraničia. Ján Vladimír Hroboň navrhoval, aby Štúrova evanjelická spoločnosť nadviazala styky so slovenskou americkou študujúcou mládežou a umožnila im spoznať sa s našou cirkevnou a národnou kultúrou. Tiež sa snažil aj o sociálny rozmer a podporu slovenských študentov : „Treba jednať s Ministerstvom školstva, koľko tunajších tried zaráta sa tým študentom.“ [18]
Štúrova evanjelická spoločnosť prejavovala záujem aj o mladú evanjelickú inteligenciu: „Mladá slovenská inteligencia sa nemôže, ani nesmie odcudziť našej evanjelickej tradícii a musí sa aktívne zúčastniť pri tvorení nových myšlienkových prúdov a usmerňovať ich.“[19] Keďže Štúrova evanjelická spoločnosť bola aktívna aj na poli cirkevnom, zaujímala sa aj o činnosť poslucháčov evanjelickej teológie. Naše evanjelické teologické fakulty usporiadali tzv. ekumenický seminár, aby informovali poslucháčov o nastávajúcich konferenciách. V Bratislave sa tejto práce zúčastnila aj Štúrova evanjelická spoločnosť.[20]
Politické udalosti a vplyv oficiálnych ideológii zastihol aj tento spolok. Samuel Š. Osuský povedal, že vo februári 1939 mal poslednú prednášku, v ktorej mohol slobodne poukázať na zmysel a filozofiu dejín národa.[21] Po skončení II. svetovej vojny Štúrova evanjelická spoločnosť naďalej vyvíjala aktívne svoju činnosť. V roku 1946 dostal pozvánku Peter Zaťko, aby si pripravil návrhy na znovuoživenie činnosti. Ale 2. 4. 1949 bolo vydávanie Služby, orgánu spoločnosti, pre nedostatok papiera úradne zastavené. 29. 1. 1952 bol predsedovi Štúrovej spoločnosti datovaný výmer Povereníctva vnútra o zrušení spoločnosti.
Spomíname si, ako po Nežnej revolúcii sa schádzala v Bratislave spoločnosť združujúca evanjelickú inteligenciu (Spoločnosť pre Tvorbu T), ktorej prednášok sa zúčastňovali aj niekoľkí poslucháči evanjelickej teológie, ale prevažne seniori Bratislavského cirkevného zboru. Otázka znie: „Do akej miery dnes Spoločenstvá evanjelickej mládeže, ak ich ešte máme, pestujú konfesionálne a zároveň národné povedomie, ochotu angažovať sa v spoločnosti, ktorá by bola ovocím viery plynúceho z počúvania Božieho slova. Štúrova evanjelická spoločnosť nám môže byť aj pre dnešok inšpiráciou a výzvou!
[1] OSUSKÝ, S. Š. Predsednícka správa prednesená biskupom Dr. Osuským na Valnom zhromaždení Štúrovej spoločnosti v Bratislave 31. V. 1939. In Služba, jún 1939, č. 6 s. 183.
[2] HRONEC, P. In Cirkevné listy, 1936, č.12, s.260.
[3] Z činnosti Štúrovej evanjelickej spoločnosti. In Služba, jún 1939, č. 6. s. 191.
[4] Stanovy Štúrovej evanjelickej spoločnosti In Služba, január 1937, č.1,s. 29 – 32.
[5] OSUSKÝ, S. Š. Z činnosti Štúrovej evanjelickej spoločnosti. In Služba, jún 1939, č. 6,s. 182 – 184.
[6] SOKOLOVÁ, M. Martin Rázus a otázka politickej angažovanosti evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v medzivojnovom období. In Sláva šľachetným II, s. 48.
[7] Druhé riadne valné zhromaždenie Štúrovej evanjelickej spoločnosti. In Služba, marec 1938, č. 3, s. 94 – 96.
[8] CIBULKA, J. Úpadkové zjavy populácie evanj. a. v. na Slovensku z hľadiska mravno-náboženského. In Služba, september- október 1938, č. 7 – 8, s. 234.
[9] ÚA ECAV, GBÚ, Štúr. ev. spoločnosť, správa o činnosti spoločnosti.
[10] OSUSKÝ, S. Š. Z činnosti Štúrovej evanjelickej spoločnosti. In Služba, jún 1939, č. 6, s. 182 – 184.
[11] List spisovateľky Eleny Maróthy Šoltésovej zodpovednému redaktorovi Služby zo dňa 27. 1. 1937. In Služba, február 1937, č. 2, s. 33.
[12] Predsednícka správa prednesená biskupom Dr. Osuským na Valnom zhromaždení Štúrovej ev. spoločnosti v Bratislave 31. V. 1939. In Služba, jún 1939, č. 6. s. 182 – 184.
[13] Jan Wantula: Ks. Martin Rázus. In Služba, marec 1938, č. 3, s. 91.
[14] Druhé riadne valné zhromaždenie Štúrovej evanjelickej spoločnosti. In Služba, marec 1938, č. 3, s. 94.
[15] BEBLAVÝ, J. Nový život. In Služba, január 1937, č. 1, s. 9.
[16] BARICA, A. Poslanie inteligencie v našej cirkvi. In Služba, 1939, s. 312 – 313.
[17] Štúrova evanjelická spoločnosť. In Služba ,január 1937, č. 1, s. 29.
[18] HROBOŇ, J. V. Štúrovej spoločnosti. In Služba, február 1937, č.2, s. 46 – 48.
[19] Valné zhromaždenie Štúr. slov. ev. spoločnosti. In Služba, jún 1937, č. 6, s. 190.
[20] BEBLAVÝ, J. Ekumenické kresťanské hnutia v minulosti a prítomnosti. In Služba, sept. – okt. 1937, s. 226.
[21] ÚA ECAV, GBÚ, Štúrova evanjelická spoločnosť, správa o činnosti Štúrovej evanjelickej spoločnosti.
