15. júla 2021 si pripomíname 70 rokov od od ordinácie prvej ženy farárky v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku.
15. júla 1951 bola ordinovaná evanjelická farárka Darina Bancíková. Ordinoval ju biskup Východného dištriktu V. P. Čobrda napriek veľkej nevôli svojich nadriadených.
„Po skončení štúdia cítila veľkú nespokojnosť so svojimi možnosťami a začala bojovať za presadenie myšlienky zrovnoprávnenia žien v kňazskej službe. V rokoch 1945 – 1946, po získaní titulu z teológie učila na na svojom prvom mieste v Banskej Bystrici náboženstvo. Neustále myslela na to, že by raz chcela byť ordinovaná a sledovala dianie ohľadom tejto témy vo svete. Ako kulisa na pozadí jej osobného snaženia sa v tom období začínala rozpínať KSČ. V roku 1946 pracovala ako katechétka v Tranosciu a učila náboženstvo aj na stredných školách. Pracovala medzi diakonisami, v roku 1948 sa venovala mládeži v Liptovskom Mikuláši, jej aktivity však siahali aj mimo cirkvi. Ako tajomníčka miestneho odboru Matice slovenskej organizovala koncerty klasickej hudby, patrila k aktívnym členkám Telovýchovnej jednoty Sokol, venovala sa lyžovaniu, či turistike. Napriek veľkému pracovnému vypätiu sa jej podarilo zložiť profesorskú skúšku. V roku 1948 sa zúčastnila ako cvičenka Všesokolského sletu v Prahe.
Na pastorálnej konferencii v Komárne Darina referovala o problematike žien farárok v európskych ako aj mimoeurópskych protestantských cirkvách, čo pomohlo v boji za presadenie myšlienky ordinácie žien aj na Slovensku. Vo svojich prácach sa vysporiadala aj s biblickými námietkami voči ordinácii. “Pri zmienke o onom Pavlovom výroku (že žena má v zhromaždení mlčať) zdá sa, že je tu reč o rozhovore, pri ktorom sa Korintské ženy nevedeli disciplinovať, čím bol narušený poriadok v zhromaždení… Pavel zakazuje im hovoriť v zhromaždení ako niečo, čo je neslušné podľa všeobecného zvyku a mravu. V tej dobe nebolo slušné, aby žena hovorila vo verejnom zhromaždení, dnes to však už neplatí.”
Problémom sa intenzívne zaoberali najvýznamnejšie cirkevné fóra, vrátane generálneho konventu a synody. Generálny konvent prijal v roku 1951 Štatút o ordinovaní žien a ich ustanovovaní do kňazskej služby. Nešlo však o úplné zrovnoprávnenie. Štatút obsahuje celý rad obmedzení. Biskup Čobrda, prívrženec Darininho snaženia ju vyzval, aby si podala žiadosť o ordináciu, čo aj urobila. Novozvolený generálny biskup Chabada jej však navrhol, aby sa s ordináciou neponáhľala. Presviedčal ju, aby ordináciu z rúk biskupa Čobrdu odmietla a nechala, aby ju vykonal on sám, ako prvý samostatný generálny biskup. Hoci sa ju usiloval zlákať zvýšenou popularitou, “pri takej ordinácii sa zapojí rozhlas, film, aj novinári,” Darina odmietla. Uvedomovala si určité nezhody a pnutia v cirkvi, rozhodla sa však na základe silného emocionálneho vzťahu k biskupovi Čobrdovi a jeho manželke, ktorí ju podľa jej vlastných slov mali ako dcéru. Darinu teda 15. júla 1951 ordinoval biskup Čobrda, jedna z najväčších duchovných a morálnych autorít evanjelickej cirkvi.“
Zdroj úryvku: http://prvezeny.sk/bancikova
Foto: wikipedia.org
