1. nedeľa po Veľkej noci
„Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku. Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal. Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora. Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil. A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš. Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob. Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si. Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal. Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo – tak hovoril – videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive.“
1M 32, 23 – 31
Drahí bratia a milé sestry,
doznieva v nás Veľkonočná zvesť . Už druhý rok sme slávili posolstvo Veľkonočných sviatkov bez účasti veriacich na službách Božích. Ako nás to ovplyvnilo? Vďaka Pánu Bohu za to, že sme z Božej milosti mohli rôznym spôsobom nanovo prežívať ich hĺbku a význam pre každého jedného z nás. S akými očakávaniami vstupujeme do ďalších dní ? Myslím si, že každý z nás má svoje osobné plány a zároveň s netrpezlivosťou čakáme ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, čo sa v najbližších dňoch zmení, ako opatrenia a ich uvoľňovanie ovplyvnia naše životy. Možno povedať, že sme v akomsi neustálom zápase a v neistotách, vyplývajúcich z momentálnych okolností. Pripomína nám to určitým spôsobom biblického Jákoba. Prečítané slová hovoria o udalosti, ktorá sa odohrala pred jeho stretnutím s bratom Ézavom. Určite nám je tento príbeh veľmi dobre známy. Jákob musí doslova ujsť pred hnevom svojho brata, ktorého pripravil o otcovo požehnanie patriace prvorodenému. Útočisko nachádza v ďalekom Chárane u strýka Lábana. Na ceste k nemu zažije prostredníctvom sna tajomné, nečakané stretnutie s Hospodinom, ktoré ním otrasie. Dostáva sa mu milosti , uistenia o Božej pomoci , blízkosti a ochrane, na ktoré si ani len nedovolil pomyslieť. Ten, ktorý je štvancom na úteku dostáva zasľúbenie o tom , že ho Hospodin dovedie späť . Jákob sľubuje Hospodinovi poddanosť, poslušnosť a vďačnosť. Vie, že nech by sa dialo čokoľvek, Boží prísľub je platný, Boh bude s ním. Učí sa pokore a vytrvalosti, keď ho Lában oklame a namiesto sľúbenej Rebeky za ženu dostáva staršiu Leu. Po 14rokoch sa vyplní jeho túžba a ožení sa s Ráchel. Po čase odchádza od Lábana. Zasľúbenie, ktoré dostal pred rokmi v Bételi sa postupne stáva skutočnosťou. Predtým však sledujeme Jákobov boj. Prechod cez potok Jabbok nie je jednoduchý. V noci všetko preplaví cez potok s hlbokým úvalom, čo je veľmi náročné a napokon zostáva sám. Tam zápasí s Hospodinom až kým nevyjde ranná zora. Prechádza do nového života a je potrebné, aby bola preskúšaná jeho viera. Dôveruje Hospodinovi , alebo príliš počíta so svojimi vlastnými silami? Na svitaní zaznieva: „ Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob odpovedá: „Nepustím Ťa, iba ak ma požehnáš.“ To nie je Božia nemohúcnosť, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Je to skúška, v ktorej napokon Jákob obstojí až do konca. Ani otázka týkajúca sa mena, neznamená, že by Jákobovo meno Boh nepoznal. Jákob má totiž vyslovením svojho mena verejne vyznať svoju porušenosť. Od tohto zápasu má byť novým človekom. To je vyjadrené i novým menom. „Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si.“ Jákob je posilnený vo viere a nezahanbujúcej nádeji, že Hospodin bude bojovať za neho. Na začiatku nového dňa môže práve s touto nádejou vyjsť v ústrety Ézavovi. Je to nádej nielen pre neho, ale i pre celý ľud.
Žijeme Veľkonočnou vierou. Počas uplynulých dní sme sledovali Boží zápas o človeka, svedectvo veľkosti Božej lásky. Nanovo sme prežívali zápas Božieho Syna, Jeho bolesť, utrpenie, smrť na kríži. To všetko Pán Ježiš podstúpil z lásky k nám. S Veľkonočným ránom prichádza zvesť o vzkriesení. Kristus žije a viac neumiera! Pán Ježiš premohol moc a temnotu hriechu, diabla, smrti. V ňom máme pevnú istotu a nádej. Ten najdôležitejší boj Boží Syn raz a navždy za nás vybojoval, tento boj vyhral. V Krste svätom sme sa stali Božími deťmi, dostali sme nové meno, ktoré hovorí o tom, komu patríme. Sme Kristovi. V ňom je naša nádej, istota, útočisko. Pripomíname si slová, ktoré Pán Ježiš hovorí po stretnutí s Tomášom: „blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.“ Drahí bratia a sestry, nežijeme jednoduché časy. Cítime sa možno unavení z obmedzení, z čakania čo sa bude diať, ako sa situácia bude vyvíjať, prežívame mnohé osobné zápasy. Prechádzame skúškami. Je potrebné zápasiť a bojovať individuálne boje , ale aj boje spoločenstva, cirkvi. V Zjavení Jánovom čítame: „Neboj sa toho, čo máš trpieť! Ajhľa, diabol hodlá niektorých z vás vrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní, a budete 10dní v súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života! Áno, je pravdou, že radosť a potešenie často striedajú aj mnohé ťažké chvíle. Skúšky, ktoré nás majú upevniť vo viere, posilniť v dôvere, že sme v Božích rukách. Boh o nás vie. Nikto z nás nie je tak ďaleko alebo tak hlboko, aby ho Boh nemohol počuť, aby ho nemohla zasiahnuť radostná správa o Božej milosti , slávnej moci vzkriesenia a pozvania k Veľkonočnej viere.
Prosme o to, aby nás Pán Boh upevnil vo viere v Neho, prosme o pomoc , silu zvládať všetky boje a skúšky života. Na jeho mocné konanie zjavené v Ježišovi Kristovi odpovedzme dôverou a poslušným a vďačným srdcom. Amen
Modlitba
Nebeský náš Bože, ďakujeme za mocné uistenie o Tvojej láske a milosti, ktorého sa nám dostalo i počas uplynulých Veľkonočných sviatkov. Ďakujeme za záchranu v našom Pánovi a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Ty nechceš, aby naša viera mala iba sviatočný charakter. Pozývaš nás ku každodennému osobnému vzťahu viery. Ty vieš, že prechádzame mnohými skúškami, zápasmi, neraz sa cítime plní neistoty. Odpusti nám, ak často pochybujeme, alebo sa príliš spoliehame na svoje sily a schopnosti. Prosíme, upevni a posilni nás vo viere v Teba . Pomôž nám, aby sme v skúškach obstáli a žili život dôvery, poslušnosti a vďačnosti. Amen
Mgr. Lívia Lichancová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
