1.slávnosť veľkonočná
Víťazný Kriste náš, slovom, čo rozsievaš, obnov nás, vierou vzbuď a veď jak svoj verný ľud! Pomáhaj v pravde žiť a s Tebou víťaziť daj sily k dielu a niekedy osláv nás v tú večnú nedeľu. (M.Rázus- suspíriá)
A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili. Potom zjavil sa v inej podobe dvom z nich na prechádzke, keď išli do poľa. Aj títo šli oznámiť to ostatným; ale ani im neuverili. Konečne ukázal sa jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného. Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. Amen.
Evanjelium podľa Marka 16,9 – 16
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi,
dnešná nedeľa nám prináša veľkolepé Božie posolstvo nádeje pre človeka. Do priestoru naplneného strachom a beznádejou zaznieva radostné: „ Ježiš žije“. Svet odsúdil Krista na smrť. Boh Krista kriesi k životu. Svet hovorí o láske ale lásku zabíja. Boh lásku oživuje, aby ďalej vládla v srdciach Jeho detí. Nedeľné ráno prináša radosť smutným srdciam. Kriesi nové nádeje tam, kde smrť a následná bezmocnosť umlčala lásku v srdci tých, ktorí Krista milovali.
Ježiš je víťaz nad smrťou, my to už vieme, ale tí prví učeníci sa nemodlia pri hrobe, neočakávajú zmŕtvychvstanie. Mária Magdaléna ako prvá sa stretáva so vzkrieseným Pánom. Písmo nám hovorí, že komu sa málo odpúšťa, málo miluje. Mária Magdaléna zbavená démonov bola zaiste Ježišovi za svoje oslobodenie vďačná. A nielen to, ona v Ježiša uverila ako svojho Spasiteľa.
Aj to jej putovanie k hrobu je obrazom jej lásky k Spasiteľovi. Či aj my po pohrebe nám blízkej duše nenavštevujeme častejšie hroby, aby sme sa modlili? V tom tichu cintorínov hľadáme upokojenie, stíšenie a nový pohľad na život, ktorý nás čaká. Zaiste aj Mária Magdaléna bola plná emócii a smútku z toho, čo sa udialo s Ježišom. Ten, ktorý nikomu zle neučinil je mŕtvy. Potupne bol odsúdený a potupne ukrižovaný s hriešnikmi. Tak ako to jeden spolu s Kristom ukrižovaný vyznal o svojom odsúdení: A my spravodlivé, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme popáchali, ale Tento neurobil nič zlého. L23,41
Aj Mária Magdaléna prežívala bolesť nad touto nespravodlivosťou, no neplače spolu s učeníkmi ale kráča k hrobu. Veď slzy mŕtveho nevzbudia. Ani ľudská nespravodlivosť neudrží Ježiša v hrobe. My vieme, že On dobrovoľne obetoval svoj život ako výkupná obeť za ľudstvo. Musel umrieť, aby sme my mohli žiť a neboli odsúdení Pánom Bohom na konci vekov.
V smutných myšlienkach ponorená Mária Magdaléna sa náhle stretáva s Kristom.
Pán Ježiš už pri smrti Lazarovej povedal: kto verí vo Mňa bude žiť aj keby umrel. To naše vzkriesenie je však podmienené tým, že Kristus bol vzkriesený ako prvý.
Máriu Magdalénu nik nemohol obrať o tú istotu stretnutia sa so vzkrieseným Kristom.
No učeníci neveria. Musíme žasnúť nad Božou láskou a milosťou. Pán Boh vždy rúca tie naše ľudské predstavy. Tak ako sa Ježiš narodil v chudobnej maštaľke a nie v kráľovskom paláci. Tak ako sa vyjavil pastierom na Betlehemských stráňach. Cez hviezdu priviedol mudrcov od východu, tak aj teraz Pán Boh dáva na vedomie všetkým, že žiadne zásluhy, žiadne uprednostňovanie u Boha neexistuje.
Učeníci sa zachovali skutočne po ľudsky. Zbožne smútia a plačú a do tohto smútku im radostne vbehne Mária Magdaléna a volá. On žije. Srdcia smútkom unavené niekedy nechcú vidieť a počuť. Stanovujú si svoje predstavy ako správne. A preto je nám odporúčane aj pri smrti blízkych Božie slovo čítať, a poslúchať ho, aby sme nezmalátneli až tak, že nebudeme schopní počuť Božie volanie a potešenie.
Mária Magdaléna v okamihu zbavuje sa smútku, veď niet dôvod na smútok, On žije. A učeníci? Neveria. Prečo? Preto že je žena? Že ju mal diabol viac vo svojej moci, dokiaľ ju Pán Ježiš neuzdravil? Či preto, že neverili, že žene a nie im by sa najprv Kristus ukázal?
Nevieme prečo. Biblia len stručne hovorí: neverili. Ak sa my pýtame ľudí. Prečo neveríte v Pána Boha? Dostaneme aj my niekedy takúto strohú bez vysvetlenia odpoveď: Neverím.
To, že ty milý brat, sestra neveríš to neznamená, že Pán Boh si nemôže niekoho použiť pre svoju službu ohlasovania evanjelia, že Pán Boh by nemohol niekomu odpustiť, či zmeniť život od základu.
Mária Magdaléna plná radosti asi nechápavo pozerala na učeníkov. No Mária Magdaléna sa nemusela cítiť urazeno, učeníci totiž neverili ani ďalším dvom, ktorí boli na prechádzke a aj im sa Ježiš ukázal. Oznámili to učeníkom ale tí: ale ani im neuverili. Tu vidíme, že plakať s plačúcimi nás nemá obrať o pohľad na večnosť. Nemá nás obrať o našu vieru, našu nádej a lásku, ktorou nás Pán Boh vychováva v dobrých časoch, aby keď prídu tie zlé a smutné vedeli sme veriť pravde. Učeníci pravde o vzkriesenom Ježišovi neverili. No my vieme z ďalších evanjelií, že napokon tá zvesť o vzkriesenom v nich nahlodala (u dvoch učeníkov) zatvrdilosť a aj utekali k hrobu.
Mária Magdaléna má pravdu. O tom sa presvedčili tí jedenásti učeníci, ktorí toľko znamení, divov, zázrakov, videli keď chodili s Kristom. Toľko dobrého prežili a teraz po smrti Pánovej tak málo verili slovám o vzkriesení. Milí bratia, milé sestry byť v spoločenstve cirkvi nám nezaručuje neomylnosť, ani našu pravdu.
My potrebujeme žiť z Božieho slova, aby sme nezmýlili cestu, ktorou nás Boh chce viesť. To sa museli naučiť aj tí jedenásti, že Pán Boh chodí aj po cestách ľudského života všade a na každom mieste. A On je pripravený zjavovať svoju slávu aj pri tom koho my neuznávame, alebo podceňujeme. Pán Ježiš prichádza medzi jedenástich a napomína ich. Napomína ich pre nedôveru a tvrdosť srdca. Oni totiž neskúmali, či Mária Magdaléna má pravdu. Nepremýšľali, o tom, či im to Ježiš nepovedal pred smrťou. A on im predsa hovoril: , že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. Mk 8,31
Nezatvrdzovať srdce a neprestať dôverovať Bohu nás naučí byť aj ľuďmi viery, ktorí vedia, že Božie slovo putuje týmto svetom a v Ježišovi Kristovi zjavuje sa tej duši, ktorá Boha miluje.
Možno dnes ťa tvoje dieťa, či manžel, manželka, rodičia, alebo ten tichý človek z kostola oslovia slovami, ktoré ohlasujú Božiu slávu. Možno to bude cez „ hriešnika“, ktorého nemusíš. A predsa len, uvedom si, že Boh potrebuje ohlasovateľov a nie mlčiace a prestrašené ovečky.
Ježiš žije! Veríš tomu? Teší sa tvoje srdce? Mária Magdaléna sa radovala. Kto by sa netešil, keď miluje Božieho Syna. Smrť je snom, život realitou. Hriechy uvrhnuté v mori. Nový život pred nami. Nepokaz si to. Vidí Ten, ktorý žije na veky vekov.
Choďte a kážte – to je slovo platné aj pre nás kresťanov, ktorí žijeme dnes. Máme to robiť preto, aby sa každý stretol s Kristom, dosiahol zmierenie s Bohom v odpustení hriechov, uveril v Krista a mal tak večný život. Nebuďme povrchní ,ale aj my osobne v cirkvi svojou láskou ku Kristovi vytrvajme priestor pre radostné prežívanie spasenia, ktoré nám Kristus ponúka. On žije. Z toho sa radujme a veseľme. Niet sa čoho báť. Náš život je v Jeho láskavých rukách.
Modlitba
Naše srdce sa raduje milý náš Pane Ježiši Kriste. Nezostal si v hrobe, nezomrela nádej, ktorú si dal veriacim do sŕdc. Po smútku a veľkom žiali prišlo potešenie. Ty žiješ. V tom je aj naša nádej, že každé Božie slovo sa vyplní, preto chceme aj my žiť s pomocou Ducha Svätého tu na zemi Tebe ku cti a sláve. Nech sa každé hriechom utrápene srdce raduje z Teba a u Teba aj dnes nachádza odpustenie svojich previnení, a nájde uzdravenie pod Tvojimi krídlami ako Mária Magdaléna. Nech aj naše srdcia vidia Pane viac ako len po hrob. Tvoje vzkriesenie je nám svetlom budúcnosti a silou bojovať dobrý boj viery. Požehnaj Pane svojmu ľudu, ktorý Ťa ctí a oslavuje vďačne. Amen
Vypočuj nás, keď spoločne s celou cirkvou k Tebe Otče voláme… Otčenáš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. (Amen) Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
