100. výročie Svetového luteránskeho dohovoru
V týchto dňoch si pripomíname 100. výročie prvého celosvetového stretnutia predstaviteľov luteránskych cirkví. Stretnutie sa uskutočnilo v roku 1923, pre nutnosť riešenia spoločenskej situácie po prvej svetovej vojne a pre potrebu spolupráce a spolupatričnosti medzi luteránskymi cirkvami.
Svetový luteránsky dohovor bol založený pred 100 rokmi. Vzniklo tak fórum pre stretnutia a výmeny názorov, ktoré podporovali zmysel pre spolupatričnosť v luteránstve na celom svete.
Ako miesto stretnutia bol vybraný Eisenach – miesto plné histórie luteránskeho sveta. V Eisenachu sa Martin Luther po Wormskom sneme ukryl na hrade Wartburg a preložil Novú zmluvu.
Od 19. do 24. augusta 1923 sa na stretnutí Svetového luteránskeho dohovoru zišlo 144 účastníkov. Zastúpené boli cirkvi a misijné spoločnosti z 22 krajín, predovšetkým zo Severnej Ameriky, Európy a niektoré takzvané mladé cirkvi. Týmto spôsobom chceli zhromaždení upevniť puto v rámci globálneho luteranizmu a hľadať spoločné odpovede na otázky o úlohe luteránskeho vyznania, ekumenickom charaktere luteranizmu a vzájomnej podpore v diaspóre a misii. Riešenie týchto tém bolo kľúčové a viedlo k založeniu Svetového luteránskeho zväzu.
Celosvetové stretnutie v Eisenachu bolo pôvodne plánované ako jednorazové zhromaždenie, ale prezentácie, bohoslužby a diskusie dávali najavo, potrebu ďalšieho stretnutia. V súlade s tým bol menovaný výkonný výbor. Okrem toho bol zriadený väčší výbor na spojenie medzi výkonným výborom a všetkými zúčastnenými cirkvami. S týmito orgánmi by sa mohli pripraviť a uskutočniť ďalšie dva svetové zjazdy.
Ďalšie stretnutia
V roku 1929 v Kodani boli ďalej špecifikované pracovné princípy Svetového luteránskeho dohovoru. Mnohé z hlavných princípov, ktoré sa tam prijali pre spoluprácu v celosvetovom luteranizme (napr. princíp federácie, princíp autonómie zainteresovaných cirkví, pomoc luteránskym cirkvám v núdzi), sa neskôr stali dôležitými pre založenie Svetovej luteránskeho zväzu.
Tretie stretnutie Svetového luteránskeho dohovoru v Paríži v roku 1936 bolo ovplyvnené dôsledkami globálnej hospodárskej krízy a nacionálno-socialistického totalitarizmu v Nemecku. Celkovo z histórie Svetového luteránskeho konventu vyplýva, že už od prvého stretnutia museli prítomní zápasiť s otázkou, aký štatút a akú záväznosť by malo mať toto a budúce stretnutia.
Vývoj po roku 1923 ukazuje, že zvíťazila vôľa posilniť spoluprácu a angažovanosť. Jedným z rozhodnutí prijatých v Paríži bolo zriadenie generálneho sekretariátu. Výkonný výbor, novovytvorený v Paríži, začal pripravovať ústavu, ktorá mala byť predložená na prijatie na zasadnutí v roku 1940. Nestalo sa tak kvôli druhej svetovej vojne. Vývoj teda smeroval k medzinárodnej cirkevnej federácii v zmysle konfesionálneho, pracovného a bremena zdieľajúceho spoločenstva.
V roku 1947 bol ako nástupca založený Svetový luteránsky zväz, ako voľné združenie cirkví a neskôr sa pretransformovalo na spoločenstvo cirkví. Dnes zahŕňa 149 cirkví z 99 krajín, ku ktorým patrí viac ako 77 miliónov kresťanov.
Zdroj: elk-wue.de
Ilustračné foto: pixabay.com
