Už len niekoľko čísel, kým… no, veď viete čo. Bude sa rozbíjať zrkadlo, ktoré pár statočných držalo pred tvárou pokrivenej spoločnosti – a za to, že neukazovalo „pekne“, budú ho ničiť. Čo ešte povedať? Ako ešte apelovať? O čo sa ešte pokúsiť? Väčšina mojich známych mi rozumne radí, aby som „Posol“ nechal tak, že to i tak nemá význam, že tam už bolo napísané všetko a pokiaľ vecné argumenty o objektívnom zlodejstve väčšinu cirkvi nepresvedčia, už ich nepresvedčí nič… Ale ja nechcem tak lacno odpísať evanjelickú cirkev, nechcem tak ľahko odpísať Posol a pritakávať tomu, ako sa bude kastrovať, normalizovať a meniť z „Posla“ na „Posluhovača“. Možno si nik ani nevšimne výmenu osadenstva v Posle a Tranosciu, ale nezmenia sa len mená v tiráži. Poklesne charakter investigatívnej žurnalistiky, ktorej hlavnou úlohou je strážiť odkaz Augsburského vyznania na úroveň… – veď viete čoho…? A bude vám to stačiť? Et si Deus non daretur (žiť akoby Boha nebolo) je humanistické heslo, ktoré vyslovil holandský právnik Hugo Grotius v 17. storočí, aby potvrdil autonómiu prirodzeného zákona od Boha. Tento princíp, ku ktorému sa hlásil i Bonhoeffer, pozdvihol právne vedomie a kresťanskú vieru na novú, zodpovednejšiu úroveň. Naša súčasnosť však toto heslo skarikovala a prekrútila na celkom opačnú úroveň. „Žiť akoby Posla nebolo…“ – to predvádzajú súčasné elity ako stratégiu svojho prežitia už dlhú dobu. Možno ste si všimli, že od istého času s Poslom nekomunikujú ani nepolemizujú. Jednoducho sa tvária „akoby Posla nebolo“, akoby Posol neprinášal zásadné fakty, zistenia, argumenty, všetko ignorujú, aby mohli stále tvrdiť že 1 plus 1 sú 3… Toto je ten najnižší stupeň argumentačnej zúfalosti – tváriť sa, že diskusný partner neexistuje, na všetky otázky a fakty odpovedať mlčaním a namiesto toho si na kolene spraviť vlastné „noviny“, kde sa píše iba pekne… Na druhej strane, je to ľudsky pochopiteľné – veď ako by ste odkomunikovali svoj názor, že v Reformate sa nekradlo, keď opak tvrdia tri expertízne skupiny z Ekonomickej univerzity i daňového úradu? Argumentujú víťazstvom vo voľbách. A odkazujú nám známym heslom: „Je po voľbách, zvykajte si…“ Tieto slová predniesol sebavedomý víťaz volieb Mečiar zhrozenej demokratickej opozícii, ktorá mohla len oči (a ústa) otvárať nad tým, čo sa v tomto štáte začalo diať… Mal Mečiar v Zlatej Idke v roku 1994 pravdu? Mal. Ale nemal Pravdu! A to sa ukázalo o štyri roky. Koľko to bude trvať nám? Je to pohodlné a lákavé žiť ďalej akoby Posla nebolo, nebolo kritických otázok, zistení a morálnych výziev… Ale verím, že „pod vozovou plachtou“ ešte sedia ľudia, ktorí tak žiť nechcú. Čo im povedať na záver? Nemám iných slov ako tých, čo povedal Jan Hus v roku 1412: „Verný kresťan, hľadaj pravdu, počuj pravdu a uč sa pravde, miluj pravdu, hovor ju a bráň až do smrti, lebo pravda ťa vyslobodí od hriechu, diabla i smrti duše i smrti večnej, ktorou je odlúčenie od milosti Božej…“ A ešte: „Ak nemôže byť pravda vyjavená bez pohoršenia, lepšie je prijať pohoršenie, ako zaprieť pravdu!“ Pamätáte ešte?

Ján Ľachký

Asloz
Všeobecné podmienky cookies

Táto webová lokalita používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť najlepšiu možnú používateľskú skúsenosť. Informácie o súboroch cookie sú uložené vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako napríklad rozpoznanie vás pri návrate na našu webovú stránku a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.

Všetky nastavenia súborov cookie môžete upraviť tak, že prejdete na záložky na ľavej strane.