Už len niekoľko čísel, kým… no, veď viete čo. Bude sa rozbíjať zrkadlo, ktoré pár statočných držalo pred tvárou pokrivenej spoločnosti – a za to, že neukazovalo „pekne“, budú ho ničiť. Čo ešte povedať? Ako ešte apelovať? O čo sa ešte pokúsiť? Väčšina mojich známych mi rozumne radí, aby som „Posol“ nechal tak, že to i tak nemá význam, že tam už bolo napísané všetko a pokiaľ vecné argumenty o objektívnom zlodejstve väčšinu cirkvi nepresvedčia, už ich nepresvedčí nič… Ale ja nechcem tak lacno odpísať evanjelickú cirkev, nechcem tak ľahko odpísať Posol a pritakávať tomu, ako sa bude kastrovať, normalizovať a meniť z „Posla“ na „Posluhovača“. Možno si nik ani nevšimne výmenu osadenstva v Posle a Tranosciu, ale nezmenia sa len mená v tiráži. Poklesne charakter investigatívnej žurnalistiky, ktorej hlavnou úlohou je strážiť odkaz Augsburského vyznania na úroveň… – veď viete čoho…? A bude vám to stačiť? Et si Deus non daretur (žiť akoby Boha nebolo) je humanistické heslo, ktoré vyslovil holandský právnik Hugo Grotius v 17. storočí, aby potvrdil autonómiu prirodzeného zákona od Boha. Tento princíp, ku ktorému sa hlásil i Bonhoeffer, pozdvihol právne vedomie a kresťanskú vieru na novú, zodpovednejšiu úroveň. Naša súčasnosť však toto heslo skarikovala a prekrútila na celkom opačnú úroveň. „Žiť akoby Posla nebolo…“ – to predvádzajú súčasné elity ako stratégiu svojho prežitia už dlhú dobu. Možno ste si všimli, že od istého času s Poslom nekomunikujú ani nepolemizujú. Jednoducho sa tvária „akoby Posla nebolo“, akoby Posol neprinášal zásadné fakty, zistenia, argumenty, všetko ignorujú, aby mohli stále tvrdiť že 1 plus 1 sú 3… Toto je ten najnižší stupeň argumentačnej zúfalosti – tváriť sa, že diskusný partner neexistuje, na všetky otázky a fakty odpovedať mlčaním a namiesto toho si na kolene spraviť vlastné „noviny“, kde sa píše iba pekne… Na druhej strane, je to ľudsky pochopiteľné – veď ako by ste odkomunikovali svoj názor, že v Reformate sa nekradlo, keď opak tvrdia tri expertízne skupiny z Ekonomickej univerzity i daňového úradu? Argumentujú víťazstvom vo voľbách. A odkazujú nám známym heslom: „Je po voľbách, zvykajte si…“ Tieto slová predniesol sebavedomý víťaz volieb Mečiar zhrozenej demokratickej opozícii, ktorá mohla len oči (a ústa) otvárať nad tým, čo sa v tomto štáte začalo diať… Mal Mečiar v Zlatej Idke v roku 1994 pravdu? Mal. Ale nemal Pravdu! A to sa ukázalo o štyri roky. Koľko to bude trvať nám? Je to pohodlné a lákavé žiť ďalej akoby Posla nebolo, nebolo kritických otázok, zistení a morálnych výziev… Ale verím, že „pod vozovou plachtou“ ešte sedia ľudia, ktorí tak žiť nechcú. Čo im povedať na záver? Nemám iných slov ako tých, čo povedal Jan Hus v roku 1412: „Verný kresťan, hľadaj pravdu, počuj pravdu a uč sa pravde, miluj pravdu, hovor ju a bráň až do smrti, lebo pravda ťa vyslobodí od hriechu, diabla i smrti duše i smrti večnej, ktorou je odlúčenie od milosti Božej…“ A ešte: „Ak nemôže byť pravda vyjavená bez pohoršenia, lepšie je prijať pohoršenie, ako zaprieť pravdu!“ Pamätáte ešte?
Ján Ľachký
