1. slávnosť svätodušná
„Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“
J 14, 26
Kto z nás by sa nepotešil povzbudivým sľubom, ktoré človeka upokoja a potešia? Asi niet takého človeka. Pravdepodobne každý človek má rád takéto sľuby a ešte šťastnejší je vtedy, keď sa aj splnia. Nájdu sa i takí ľudia, ktorí vedia krásne sľubovať, čo všetko oni urobia pre druhého človeka, pre dobrú vec, ale nakoniec nič z ich sľubov sa neuskutoční. Takýchto ľudí by sme mohli nazvať sľubotechna. Existuje vôbec taký človek na zemi, ktorý vždy svoje slovo dodržal a jeho sľuby sa naplnili – stali sa skutočnosťou? Áno, bol to Boží Syn – Pán Ježiš Kristus. Svojim učeníkom sľúbil poslať Radcu: Ducha Svätého. Možno vtedy, keď im to Ježiš hovoril, učeníci ani poriadne nechápali, o čom je reč, lebo si to ani nevedeli predstaviť. Napriek tomu učeníci verili Pánovi Ježišovi a na Letnice na päťdesiaty deň po Jeho vzkriesení – prišli do Jeruzalema. Učeníci boli spolu na jednom mieste v dvorane, keď zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. Pán Ježiš svoj sľub – zasľúbenie – skutočne dodržal a učeníci boli toho jasným dôkazom. Prečo učeníci vlastne potrebovali Radcu – Ducha Svätého? Veď oni nasledovali Pána Ježiša, chodili všade s Ním, počúvali Jeho slová, videli Jeho veľké divy a dobré skutky. Lenže Pán Ježiš veľmi dobre poznal ľudské srdce a vedel aj to, čo Jeho učeníci prežívali, keď sa im ukázal vzkriesený. Videl ich radosť, ale zároveň aj smútok a strach, ktorý im ovládol srdce. Preto im zasľúbil Radcu, ktorý im pripomenie úplne všetko, čo im hovoril, a naučí ich všetkému. Duch Svätý zapálil učeníkov úprimnou, nebojácnou, živou vierou v Pána Ježiša Krista. Prejavilo sa to hneď v Petrovej kázni, v ktorej začal smelo zvestovať evanjelium, a pod vplyvom jeho reči uverilo tritisíc ľudí.
Úlohou učeníkov bola misia niesť evanjelium všetkým ľuďom do sveta, aby sa Ježišove slová a činy dostali do uší a sŕdc čím viacerých ľudí. Podarilo sa učeníkom splniť túto úlohu? My môžeme teraz skonštatovať, že v podstate áno. Evanjelium sa hlása na každom kontinente. Ako sa to vôbec mohlo stať skutočnosťou? Stalo sa to preto, že Pán Ježiš im zasľúbil a aj skutočne poslal Radcu: Ducha Svätého. Ten učeníkom pripomínal slová a skutky Pána Ježiša a dával im aj odvahu o nich smelo svedčiť ostatným ľuďom. Učeníci a nasledovníci Pána Ježiša očakávali v krátkom čase Jeho druhý príchod. Ten však nenastal a čas plynul ďalej. Očití svedkovia – nasledovníci Pána Ježiša – zomreli a vtedy sa niektorí možno aj pýtali, ako to bude s evanjeliom. Budú ľudia ochotní prijímať túto radostnú zvesť aj od tých, ktorí ju len počuli od očitých svedkov Pána Ježiša? Môžeme povedať, že áno. Evanjelium sa šírilo nielen ústnou tradíciou, ale bolo aj zapísané. Bol to Duch Svätý, ktorý zostúpil na úprimne veriacich ľudí a viedol ich k tomu, aby evanjelium zapísali. Práve Duch Svätý podnecoval a podnecuje šíriť evanjelium ďalej do sveta, a to aj na miesta, kde o ňom ešte nepočuli. Môžeme s istotou povedať, že v našej krajine sa môže evanjelium Ježiša Krista slobodne hlásať a aj sa hlása, čo je veľmi dobré. Ale buďme k sebe úprimní. Napriek tomu, že sa považujeme za kresťanskú krajinu, na životoch mnohých našich kresťanov nevidno to kresťanské, tie Kristove myšlienky. Prečo? Čo to spôsobilo? Na tieto otázky by sme dostali určite veľa rôznych odpovedí. Čo teda robiť, aby sa to zmenilo? Potrebné je v prvom rade zastaviť sa, zamyslieť sa nad svojím spôsobom života. Možno sa neraz stáva, že človek sa snaží veriť Pánu Bohu aj riadiť sa Božou vôľou, ale či to, čo človek hovorí a koná, je v súlade s Božou vôľou? Nie je tá jeho vlastná vôľa iba preklasifikovaná ako Božia? Kde nájdeme odpoveď na túto otázku? V Božom slove – Biblii. Každodennou modlitbou a čítaním Božieho slova prichádzame k občerstvujúcemu prameňu, ktorým je Pán Ježiš Kristus. Božie slovo je živé a mocné, ono nám poukazuje na naše nedostatky a hriechy. Ak sa ich dopustíme, máme ich úprimne oľutovať, vyznať a vystríhať sa ich. Duch Svätý, keď Ho o to budeme prosiť v modlitbách, nám skrze Pána Ježiša Krista odpustí a naplní naše srdcia pokojom, radosťou, láskou, nebojácnosťou a živou vierou, ochotnou vydávať smelé svedectvo ostatným ľuďom, a pripomenie nám aj slová Pána Ježiša. Duch Svätý môže spôsobiť aj to, aby slová Pána Ježiša vnikli hlboko nielen do nášho srdca, ale aj do sŕdc tých, za ktorých sa modlíme. On nás vie nasmerovať na tú správnu cestu. Lenže nájdu sa i takí ľudia, ktorí sa protivia pôsobeniu Ducha Svätého. Zatvrdzujú si svoje srdce. Nechcú počuť za žiadnych okolností pravdu, lebo si myslia, že oni majú pravdu, ale tá je v rozpore s tým, čo hlása Božie slovo. Títo ľudia nikdy nenájdu svoj pokoj, lebo svet im ho nikdy nedá. Nositeľom pravého pokoja je Pán Ježiš Kristus. On hovoril v podobenstvách – v príbehoch zo života ľudí – a na ich základe im poukazoval na Pána Boha, na to, ako Mu záleží na každom človeku. Z každého Jeho slova sa človek mohol a môže aj dnes poučiť.
Pán Ježiš nezasľúbil toho Radcu– Ducha Svätého – len učeníkom, ale dá Ho aj nám, ak budeme o to stáť, ak Mu budeme veriť a prosiť za to v každodenných modlitbách. Veď koľko nepokoja denne zažívame, keď sa mnohí boja o svoju prácu, o svoje zdravie, o svojich blízkych! Skoro každý človek prežíva nejaký nepokoj. Dôverujme Pánovi Ježišovi ako Jeho učeníci, verme Jeho zasľúbeniam aj tomu, že zomrel za naše hriechy na golgotskom kríži. Jedine On je náš Spasiteľ, On nás môže zachrániť pred peklom, keď svoje hriechy úprimne oľutujeme. On zoberie náš nepokoj a strach a naplní naše srdcia pokojom, radosťou a nebojácnosťou. Pošle aj nám Ducha Svätého, ktorý bude pre nás najlepším radcom a pomôže nám aj v tých najťažších situáciách. Naša živá viera v Pána Ježiša sa potom prejaví v nezištnom konaní dobrých skutkov nielen v cirkevnom zbore a cirkvi, ale aj v konaní dobra voči všetkým ľuďom bez rozdielu národnosti či farby pleti. Prosme vo svojich v modlitbách, aby nás Duch Svätý zapálil a naplnil takouto živou, nebojácnou vierou. Amen.
Martina Krivdová
duchovná správkyňa
Evanjelická základná škola Zlatice Oravcovej
ilustračné foto: pixabay.com
