Vyšší princíp
Ak by som mal vymenovať päť filmov, ktoré stojí za to vidieť, jednoznačne by sa medzi nimi nachádzal československý film Vyšší princíp (1960, r. Jiří Krejčík). Ten zaujal nielen verným stvárnením príbehu a dobrými hereckými výkonmi, ale najmä obsahom. Film bol nakrútený podľa skutočných udalostí, ktoré sa odohrali bezprostredne po atentáte na zastupujúceho protektora Reinharda Heydricha, a hovorí o neľudskosti a hrozných činoch nacistov.
„V dobe protektorátu a heydrichiády sú za nevinný žartík a kvôli zlomyseľnému udaniu popravení traja študenti maturitného ročníka. Starý profesor latinčiny prejaví verejne nesúhlas s týmto neľudským činom a musí tiež niesť následky. Dej filmu sleduje, ako sa so surovou skutočnosťou politického teroru vyrovnávajú spolužiaci odsúdených a formujú si morálny pohľad na svet; v ranom veku sú nútení zaujímať etické stanoviská a podľa nich často i nebezpečne konať. Vďaka skvelo vystavanému príbehu a hereckým výkonom je film dodnes jedným z najpopulárnejších českých titulov vyrovnávajúcich sa s nacizmom.“
Prezývku „Vyšší princíp” mal v tomto filme triedny profesor Málek, ktorý do poslednej chvíle bojoval za záchranu životov svojich študentov. V tejto vypätej situácii mu už nezáležalo ani na vlastnom živote. Na druhý deň dostal profesor Málek za úlohu odsúdiť pred svojimi študentami správanie ich popravených spolužiakov. Jeho svedomie mu to však nedovolí a pred celou triedou sa vyjadrí: „Z hľadiska vyššieho princípu mravného vražda tyrana nie je zločinom!“ Trieda mlčky povstane.
Kresťanské hodnoty ako najvyšší princíp
Tento film som spomenul zámerne preto, lebo na jednej strane poukazuje na dôležitosť morálnych a etických hodnôt v spoločnosti a na druhej strane nám ukazuje, s akým nasadením máme za tieto hodnoty bojovať. V podstate hovorí aj o tom, že boj za tieto hodnoty sa nikdy nekončí. Hlboký morálny, ale aj emocionálny odkaz tohto filmu je postavený práve na boji o hodnoty a ľudskosť v dobe poznačenej zvrhlou, odľudštenou nacistickou ideológiou.
Viacero duchovných, ale aj filozofov presvedčivo a pravdivo tvrdí, že hodnoty, na ktorých bola postavená naša západná civilizácia, sú hodnoty kresťanské, resp. sú od kresťanského náboženstva odvodené. Hovoríme teda o odkaze a posolstve Starej a Novej zmluvy, a najmä evanjelia a učenia Pána Ježiša Krista. Práve v osobe Ježiša Krista sa spája kresťanské učenie aj s praktickým príkladom, ako ho každodenne žiť v praxi, a preto je vzorom pre všetkých kresťanov. Aj vyššie uvedený film je silne inšpirovaný práve kresťanským učením, pretože tu vidíme dôraz na morálku a ľudskosť nielen v teórii, ale aj v praxi. Hovorí o dôležitosti tých pravých hodnôt, ktoré nám ako vtedy, tak aj dnes pripomína známy biblický citát: „Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ, ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6, 20 – 21)
Odkaz tohto filmu je zároveň v súlade aj s ďalším známym citátom z podobenstva o rozsievačovi, kde je uvedené: „Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.“ Skutočným bohatstvom kresťanov sú len tie poklady, ktoré si uchovávame vo svojom srdci – ako je túžba po pravde, spravodlivosti a láske, túžba po poznaní Boha, ktorý je láska, a s tým neoddeliteľne spojené druhé najvyššie prikázanie, aby sme milovali svojho blížneho ako seba samého (Mt 22, 39).
Vyšší princíp v ECAV
Ak by sme hovorili o „vyššom princípe“ vo veci organizácie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, tak nepochybne budeme (okrem iného) hovoriť aj o princípe, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. Žiadne rozsiahle teórie ani analýzy na dokázanie pravdivosti tohto citátu nepotrebujeme, pretože je úplne zrejmé, že cirkevný zbor bude existovať aj bez vedenia ECAV, čo sa na druhej strane o samotnom vedení ECAV povedať nedá.
Evanjelizácia a misia, ktorá je základným poslaním cirkvi, sa každodenne uskutočňuje práve v cirkevných zboroch. V evanjelickej cirkvi je táto skutočnosť potvrdená aj tým, že zbory majú vlastnú právnu subjektivitu, vlastné orgány a konateľov, nie iba akúsi „odvodenú“ právnu subjektivitu od vedenia ECAV, ako to tvrdia niektorí dezorientovaní evanjelici. Odvodenú právnu subjektivitu má, naopak, práve vedenie ECAV, pretože je odvodené od vôle cirkevných zborov, ktoré má vedenie ECAV podporovať a zastupovať!!!
Akékoľvek štruktúry, ktoré boli na základe vôle cirkevných zborov vytvorené, majú iba tú úlohu, ktorú im cirkevné zbory zverili. Tam patrí napríklad koordinácia a podpora práce v cirkevných zboroch aj reprezentácia a zastupovanie cirkvi navonok. Spochybňovanie tohto „vyššieho princípu“ organizácie ECAV nie je nič iné ako snaha obrátiť veci na hlavu, zmeniť prirodzené poradie vecí a je to tiež prejav uzurpácie moci tými, ktorým cirkevné zbory túto úlohu zverili. Ekvivalentom takejto „zmeny“ vo svete je napr. vojenský prevrat, resp. zrušenie demokratických volieb a zavedenie diktatúry – vlády jednej osoby alebo jednej strany.
Vedenie ECAV už neslúži záujmom cirkevných zborov, ale sleduje svoje vlastné záujmy, a to často práve na úkor cirkevných zborov, resp. na úkor poslania, ktoré bolo cirkvi zverené.
Je to zároveň úplné popretie evanjelia Pána Ježiša Krista, kde čítame:
- „Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom.“ Mk 10, 42 – 43
- „Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom.“ Mt 23, 8 – 11
- „Paste Božie stádo, ktoré je u vás, nie s nevôľou, ale dobrovoľne, ako Boh chce; nie pre nečistý zisk, ale ochotne. Ani nie, ako by ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu…“ 1 Pt 5, 2 – 3
- „Povstal medzi nimi spor, kto z nich je asi najväčší. On im povedal: Kráľovia panujú nad svojimi národmi, a tí, čo majú moc nad nimi, volajú sa dobrodincami. Vy však nie tak! Ale najväčší medzi vami nech je ako najmenší; a vodca ako slúžiaci.“ L 22, 24 – 26
- „V tú hodinu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa: Kto je najväčší v kráľovstve nebeskom? On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom.“ Mt 18, 1 – 4
Tieto vyjadrenia sú v príkrom rozpore so správaním súčasného vedenia ECAV, ktoré
- sa z morálneho, ale aj vieroučného hľadiska spreneveruje kresťanskej vierouke a Augsburskému vyznaniu,
- verejne a nepravdivo ohovára svojich bratov a sestry len preto, že majú iný názor a že netolerujú morálne a hospodárske zlyhania,
- vedie proti vlastným členom súdne spory, resp. ich núti kvôli ohováraniu brániť si dobré meno pred súdom,
- zastrašuje členov ECAV, vylučuje ich z výborov, disciplinárne ich stíha, resp. sa im vyhráža disciplinárnym konaním,
- hovorí o rušení (resp. o zlučovaní) kňazských staníc – zborov, ktoré sú základom pre evanjelizáciu a misiu!!! – a to len preto, lebo zbory odmietajú prispievať na netransparentný fond vytvorený vedením ECAV, ktoré nepožíva ich dôveru,
- toleruje klamstvá generálneho biskupa pred Synodou ECAV ako najvyšším orgánom ECAV či jeho snahu zakryť, resp. obhájiť majetkové podvody na majetku, ktorý patrí všetkým evanjelikom.
Tu vidíme, že konanie týchto cirkevných predstaviteľov je v zásadnom rozpore so záujmami cirkvi a s úlohou, ktorá im bola z cirkevných zborov zverená. Nečudo, že im tak veľmi prekáža nielen diskusia, ale už aj akákoľvek zmienka o vyššom princípe, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov!
Keď vtáčka lapajú…
Je zaujímavé, že veľa členov súčasného vedenia pred tým, ako sa dostali do funkcií, mali úplne iný názor. Hovorili aj o princípe, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. Napr. v preambule tzv. Charty 2017 je uvedené: „Ako spoločenstvo, hlásiace sa k ťažkej skúsenosti evanjelikov počas protireformácie, vidíme aj v súčasnosti veľký potenciál v posilňovaní zvrchovanosti miestnych cirkevných zborov, od ktorých sa v evanjelickej cirkvi odvodzuje všetka moc.“
Ivan Eľko v kázni z roku 2015 hovorí: „Boh zriadil cirkev. A Boh ju na tieto miesta dal, a dal ju tam úplne celú a kompletnú. Nič tej cirkvi nechýba. Tak, ako je, môže ďalej fungovať, aj keby nejestvovali žiadne nadriadené cirkevné orgány… Najjednoduchšie vyjadrené: chýba im (cirkevným zborom) povedomie, že ony sú celou cirkvou, že ony sú kompletnou a svojbytnou cirkvou… My o sebe hovoríme, že sme cirkevné zbory, ale naši prastarí otcovia ešte hovorili, že my sme cirkev. My sme úplne celá, svojbytná a kompletná cirkev, ktorú Boh dal medzi nás.“
Táto zmena názorov, kde sa „otočili o 180 stupňov“ – úplne naopak, je zvyčajne v predvolebnej kampani označovaná sloganom „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“. V skutočnosti je však prejavom morálnej a názorovej nekonzistentnosti signatárov tzv. Charty 2017, pretože dnes sa týmto myšlienkam na celej čiare spreneverili! Títo ľudia zlyhali a nemajú vo svojich funkciách čo robiť! Svoje zámery, s ktorými išli do volieb, nenaplnili, a tak nemajú žiadne morálne právo na druhý pokus, resp. na presadzovanie inej agendy, ktorá je v priamom rozpore s ich predvolebnými sľubmi!
Práve morálna a hodnotová integrita je základným predpokladom dobrého kandidáta. Tú však nezabezpečí dobrý marketing ani žiadne mediálne či manipulačné techniky a programy. Tá je daná pevným zakotvením v slove Božom, v jeho praktizovaní aj v životných skúškach, a to často práve v tých najnáročnejších a najťažších situáciách – pozri vyššie spomenutý film.
To, či človek verí tomu, čo hovorí, alebo len tak tára, vidíme najmä na tom, či vyžaduje plnenie verbálne vyjadreného princípu len od iných, alebo aj sám od seba. Či o pravidlách a princípoch len horlivo hovorí, alebo je schopný a odhodlaný ísť pri ich presadzovaní príkladom – takým príkladom, aký nám ukázal náš Pán Ježiš Kristus. Ale už zo slova Božieho vieme, že takých ľudí, žiaľ, nie je veľa: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Mt 7, 13 – 14
Aplikácia v praxi
Správne pochopenie významu a dôležitosti princípu, že všetka moc v cirkvi pochádza z cirkevných zborov, nám umožní zaujať správny postoj aj k ďalším zásadným otázkam fungovania cirkvi. To sa týka napr. už spomínaného „popisu práce“ centra, ktorému by mali cirkevné zbory delegovať činnosti, ktoré je kvôli efektívnosti vhodné zabezpečovať centrálne. S tým úzko súvisí aj otázka financovania, kde by všetky zdroje zo štátu mali byť najskôr rozdelené medzi cirkevné zbory, a až následne, na základe ekonomickej analýzy, by sa časť zdrojov vyčlenila na spoločne zabezpečované činnosti. Tým sa obháji nielen ich potreba či opodstatnenosť, ale zároveň sa zabezpečí efektívne riadenie celého procesu.
Správnosť aplikácie tohto samosprávneho princípu riadenia cirkvi na Synode 2021 nepriamo svojou praktickou poznámkou podporil aj senior Tatranského seniorátu Jaroslav Matys: „Zbory vedú svoje majetky v poriadku, čo sa seniorátov týka, neviem o nejakej kauze, dištrikty sa môžu pohádať, kam dať peniaze, ale snažia sa čestne, a my tu na oficialite cirkvi nemôžeme, v Reformate nemôžeme?“ Dalo by sa to povedať aj tak, že čím komplikovanejšie a od reálneho života vzdialenejšie štruktúry, tým menšia transparentnosť, tým horšia kontrola – a väčšie pokušenie – a s tým spojené problémy!
Tento princíp sa týka aj ochrany osobných údajov v zbore (GDPR), ktoré patria zboru, a to ako z pohľadu práv, tak aj z pohľadu zodpovednosti. A ak hovoríme o spracovaní údajov, adekvátne musí byť nastavená aj softvérová podpora, ktorá má byť primárne zameraná na činnosť, resp. aktivity zboru. Vzťah k vedeniu ECAV, resp. k iných zborom, by mal byť upravený samostatným rozhraním s tým, že zbor poskytne len tie dáta a v takej forme, ktoré sú pre daný účel nevyhnutné (štatistické prehľady, koordinácia aktivít a podobne).
Aj preto je veľmi dôležité tomuto základnému princípu organizácie ECAV dobre rozumieť. Pretože potom vieme definovať pravidlá, nastaviť procesy – a to je základ nielen pre efektívne a transparentné hospodárenie, ale aj pre dobré vzťahy.
Potom môže byť cirkev dôveryhodná, a to nielen vo vyjadreniach, ale aj v praxi.
Potom môže efektívne plniť svoje poslanie, a to ako v evanjelizácii, tak aj v misii.
Pretože na hodnotách a princípoch záleží! Na tom, aby sme ich poznali, aby sme im rozumeli a aby sme sa podľa nich aj správali!
Jaroslav Mervart
