16. nedeľa po Svätej Trojici
Vzdych:
„On poslal svoje slovo a uzdravil ich a z ich hrobových jám ich vyslobodil. Nech ďakujú Hospodinu za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch; nech obetujú obete vďaky a rozhlasujú Jeho skutky s plesaním.“ Žalm 107, 20 – 22
„Zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti.“
R 8, 2
Život otroka, nech už žil v ktorejkoľvek dobe a v ktoromkoľvek národe, nebol a nie je pre nikoho príťažlivým. Nemať vo vlastnej moci svoj život je pokorujúce. Robiť len to, čo treba, čo mám, čo musím… Nikto sa nepýta na to, čo si myslím, nikoho to nezaujíma. Som len ako stroj bez vlastnej vôle, ktorý treba nakŕmiť a udržiavať v stave fungovania. Mám plniť svoj účel tak, ako sa to odo mňa očakáva, a potom je všetko v poriadku.
Pripravený o vlastnú vôľu, zbavený osobnej zodpovednosti, vlastných túžob, očakávaní, plánov, zápasov, výhier i zlyhaní. Možnože niekomu by zbavenie sa vlastnej zodpovednosti aj vyhovovalo, lebo vtedy by nemohol za to, v akom je stave, čo robí či nerobí. Ale, predsa len, nemôcť slobodne sa rozhodovať a byť obmedzeným vo vlastnom konaní vôľou iného je všeobecne neprijateľné, aj keď je to bežnou realitou. Byť zaslepeným a ani o tom nevedieť, že som otrokom, ba niekedy sa aj dobrovoľne dať zotročiť, lebo som bol oklamaný a nevedel som dopredu, čo ma čaká, je tiež smutnou skutočnosťou.
Veľa okolností je možných, ale realita človeka je buď v tom, že som otrokom hriechu, či už o tom viem alebo nie, alebo som bol vyslobodený z otroctva hriechu a smrti, do novej reality môjho osobného života. Človek môže z hĺbky srdca v úprimnosti vyznať, že je otrokom nejakého iného človeka, vzťahov, závislostí,… hriechu, smrti; ale taktiež, vstúpiť do novej reality, kde prichádza poznanie od Boha skrze Jeho slovo. Dozvedieť sa o slobode, ktorá nie je bežnou ľudskou skúsenosťou sa dá, ale len za určitých podmienok. Rozhodujúcim tu je Boh, ktorý konal a koná, aby sa z otroka naviazaného na hriech a tak teda na smrť, sa stalo nové stvorenie, ktoré bude Ním splodené skrze slovo, ktoré poslal do tohto sveta.
Človek rodiaci sa v hriechu, človek žijúci v hriechu a užívajúci si život v hriechu, ako otrok hriechu, však potrebuje milosť od Boha, počuť a prijať Božie konanie do svojho života, aby otrok hriechu a smrti bol vytrhnutý z tak tragickej reality svojho života. Otrok hriechu a smrti potrebuje vyslobodenie. Pán Boh požehnal do tohto sveta Vysloboditeľa, Spasiteľa, svojho Syna, Ježiša Krista. Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal ten, kto verí v Neho. Božia láska pre svet je skutočnou, dosvedčená životom a dielom Pána Ježiša Krista.
Boh sa dokázal ako milostivý Stvoriteľ, ktorý nechce, aby niekto zahynul, nechce, aby život človeka bol o otroctve hriechu a smrti, ale chce, aby Jeho milosť bola účinnou na vytvorenie možnosti vyslobodenia. Pán Ježiš sa svojim životom na zemi dokázal ako Ten, ktorý je od Boha, ktorý je sám Božím Synom a napĺňal Otcovu vôľu o záchrane človeka, otroka hriechu a smrti. Svojim poznaním dával poznanie aj človeku žijúcemu v otroctve, že Boh je jeho milujúci Stvoriteľ, ktorému záleží na človeku. Preto prišiel, preto miloval slovom i skutkom, preto trpel a pretrpel smrť, aby sám platil a zaplatil svojou krvou Božieho Syna za vyslobodenie otroka.
Otrok má za seba zaplatené, aby mohol byť vyslobodený. Otrok už nemá dôvod zotrvávať v otroctve. Je tu Vysloboditeľ, Ježiš Kristus. Správa o Ňom je dobrou správou- evanjeliom pre otroka. Nemusím už patriť hriechu a smrti, lebo mám Spasiteľa. Presnejšie povedané, Ježiš Kristus má mňa, lebo ma vykúpil, som Jeho.
Čo teraz? K čomu ma vedie takéto poznanie od Boha? Je to niečo nové, čo ešte nepočuli moje uši a potrebujem v Ježiša Krista uveriť, alebo je to pre mňa už dávno známou správou, ale s mojou osobnou skutočnosťou to nič neurobilo? Mám dôvod žiť ďalej vo vlastných hriechoch rovnako, ako to so mnou išlo od narodenia na tento svet? Mám žiť ďalej tak, ako by som nepoznal evanjelium, alebo vzhľadom na to, že ide o moju záchranu pre večnosť, ba záchranu aj ďalších, zanechám staré spôsoby otroka hriechu a budem voliť novú cestu pre môj nový život?
Viera v Krista prináša do života oslobodeného otroka nové skutočnosti a pravý nový život, nového Božieho stvorenia, ktoré je teraz nanovo narodené, splodené samotným Bohom skrze slovo, pre život z viery. Teraz žiť, znamená žiť z viery, byť Bohu poslušným vo viere, tešiť sa z Božej milosti, z Božieho prijatia, z Jeho lásky, z účasti na nej a nesenie požehnania do svojho osobného života, požehnania do rodiny, do rodiny Božích detí, bratov a sestier, ktorí tiež boli otrokmi hriechu a smrti, ale boli rovnako ako ja, vyslobodení Ježišom Kristom pre nový život.
Aby ten nový život bol skutočne žitý, uplatňuje sa zákon životodarného Ducha vo viere v Pána Ježiša Krista, keď nás oslobodil od zákona hriechu a smrti. Teda, aby ten nový život tu bol, uskutočňuje sa mocou a dielom Ducha svätého, ktorý pôsobí, ako chce. Otázkou nie je či Boh chce, ale či my chceme konať Božiu vôľu. Je ľahko možné pomýliť si svoju vôľu s Božou. Tá moja je o mne, tá Božia je o záchrane mňa a ďalších z otroctva hriechu a smrti.
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste; v Tebe k nám prišlo potrebné vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Na Teba sa obraciame vo vedomí toho, že Ty nás máš vo svojej moci, Tebe patríme, aby sme Ti mohli slúžiť. Vyznávame, že potrebujeme nanovo očistiť, odpustiť, že sme zanedbali svoj život vo viere a zostali vo svojich hriechoch, namiesto vykročenia do nového života. Prosíme o odpustenie a uspôsobenie Tvojím svätým Duchom ku životu, ktorý bude zjavný pre všetkých, že žijeme ako nové stvorenia.
Požehnaj nám žiť zákon životodarného Ducha, kde z otrokov hriechu a smrti dáš povstať ľudu, ktorý je vyslobodený z otroctva a túži teraz napĺňať Tvoju vôľu aj pri svojich slovách, aj skutkoch, aj službe, aj vo vzťahoch, aj v očakávaní na Teba. Amen.
Mgr. Marek Tomčík
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
