Sme v zásade optimisti. Nemali sme žiadne pozitívne očakávania pred voľbami v ECAV a nie sme teda významne sklamaní ani po nich. Necítime sa byť podvedení výsledkom, prekvapení „nevyzretosťou“ voličov (farárov), šokovaní zmenou. Pripúšťame, že to síce trochu pripomína masaker motorovou pílou (kde kandidačné porady zoťali hlavy hneď trom „nevýhodným“ kandidátom – persónam, a po nástupe k moci budú ťať ďalším), ale to len na prvý pohľad.

K zmene totiž nedošlo náhle a prekvapivo. Naopak, bola evolučná a predpokladateľná. Opozičné štvanie proti vedeniu ECAV, ktoré chcelo poriadok, túžba po moci a majetku, snaha o zvrhnutie predsedníctva cirkvi, zrušenie volieb dozorcu ZD v roku 2016, puč proti oficiálnym cirkevným médiám, vyčíňanie predstaviteľov Evanjelickej jednoty, občianskeho združenia H.E.L.P., Reformačných listov… Tomuto nerozumejú ani priami zúčastnení. Nečakajme to teda od verejnosti. Charta 2017 na ochranu hodnôt reformácie a obnovu ECAV na Slovensku, za ktorou stáli tí, čo sa dnes snažia dostať k moci, a ktorej cieľmi mali byť: „podpora transparentných volieb nových cirkevných predstaviteľov na úrovni dištriktov a súčasne s tým na celocirkevnej úrovni (ktoré budú odvodené od zastúpenia v orgánoch dištriktov a seniorátov), do novej zjednodušenej organizačnej štruktúry cirkvi, zastaviť prenasledovanie a rehabilitovať poškodených členov ECAV, ktorým bolo konaním ECAV na Slovensku a jeho ústredných orgánov a predstaviteľov poškodené dobré meno a boli poškodené ich práva, tak civilné ako aj cirkevné, zastaviť zneužívanie týždenníka Evanjelický posol spod Tatier, mesačníka Cirkevné listy, vydavateľstva Tranoscius, a. s. ako aj stránky www.ecav.sk na jednostrannú propagáciu názorov, poškodzovanie dobrého mena cirkvi i práv iných osôb a zabezpečiť vyvážené zastúpenie dištriktov v redakčných radách týchto médií, prinášať tomuto svetu evanjelium Ježiša Krista o Božej milosti a láske, žiť v láske k Bohu a ľuďom, slúžiť ľuďom bez rozdielu,“ boli navyše veľmi dobrými a uveriteľnými kulisami, ktoré postavili v svojej „hre o moc“. Populizmus bol tiež dominantnou stratégiou. Nástup Jána Brozmana, Jána Hroboňa a možného Filovho kandidáta Mariána Kaňucha či I. Eľku, bol všetkými týmito priaznivými okolnosťami a túžbou po zmene relatívne jednoduchý.

Ak pristúpime na hlúpu teóriu o dobe postfaktickej (čo je pekné vyjadrenie toho, ako sa v relatívnom blahobyte nechce ľuďom premýšľať a vzdelávať sa…) v dobe posthanby a pridáme mix vplyvu sociálnych sietí a nechuti ľudí čokoľvek dočítať a premýšľať o tom, nemôžeme sa súčasnému výsledku čudovať. Voliči (farári) jednoducho chceli zmenu. No, majú ju mať. Demokracia predsa pravidelne zlyháva vtedy, keď voliči dostanú to, čo chcú.

Maličký zvyšok by bol konzervatívne volil staré, dobré, odskúšané. A veľa, veľmi veľa ľudí zostalo radšej doma a pri sledovaní televízie sa napchávalo bôčikom, alebo s blahosklonným pocitom, že sa ich to netýka, odišlo do Chorvátska.

Aké je teda povolebné resumé očami optimistov?

• Vo voľbách na post generálneho dozorcu hlasovalo 18 667 voličov z 360 000 tisíc evanjelikov. Kandidát Ján Brozman získal 61,57 % (11 493 hlasov). 3 percentá z 360 000 bez prirodzeného koaličného partnera – to nie je žiadne drvivé víťazstvo, všakže? Ak navyše farári (voliči) ovplyvňovali voľby – zakazovali veriacim slobodne vyjadriť svoj názor.
• Naozaj sa niekto čuduje, že nikto slušný (aj tí traja, ktorí sa našli boli bezcharakterne odstavení) nechce ísť do koalície s človekom, ktorý svojich koaličných partnerov nazýva hnojom? A správa sa, ako by s nimi nemal nič spoločné, po tom, čo sedel dlhé roky v najvyšších grémiách ECAV, kde neurobil nič iné, len kládol čestným polená pod nohy? V minulých dobách bolo štandardom slušnosti každého funkcionára odstúpiť už vo fáze podozrenia. Ako je kruto videné dnešnou optikou. Ján Brozman mohol oklamať svojich voličov už 6-krát, keď vo svojom životopise pri kandidatúrach neuviedol pravdu (zamlčal, že je členom rímskokatolíckej cirkvi a že bol v minulosti trestne stíhaný). A napriek tomu môže zastávať najvyšší post v cirkvi a byť uvedený do funkcie generálneho dozorcu ECAV. Optimista by sa teraz spýtal: Vráti sa docent Imrich Lukáč?
• Výsledok nemusí byť druhým rokom 1946 – tentokrát v cirkvi (aj keď táto paralela je fakt mrazivé déjà vu). Môže byť naopak zlomovým momentom a výzvou, minimálne pre nové voľby. Ak teraz nezafunguje pud sebazáchovy, tak vám už nič nepomôže.
• Ak sa stane generálnym biskupom Marián Kaňuch, vierouka podľa Augsburského vyznania v cirkvi vážne utrpí. Otvorí priestor pre cudzie učenie. Infiltruje učenia, ktoré sú v rozpore s Augsburským vyznaním. Nechá našu cirkev hanobiť a rozbíjať. Spolu s novozvoleným biskupom ZD Jánom Hroboňom pôjdu cestou k bezbrehej ekuméne, podliezaniu jedných – spravidla menších, tým druhým – väčším, nejasnej vierouke k podpore LGBTI agendy a Istanbulského dohovoru. Ak sa stane generálnym biskupom Ivan Eľko, bude to zasa cesta chaosu, neporiadku a beznádeje, podobne ako v Dunajsko-nitrianskom senioráte, kde dochádzalo k mnohým kauzám, predovšetkým korupčného charakteru. Treba v ECAV nové voľby. Pravda a Láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.

Pokúsili sme sa nájsť pár čriepkov, perličku na dne, niečo, čo nám všetkým, ktorí majú oprávnený pocit, že prehrali, dodá odvahu, motiváciu, trpezlivosť, sebadôveru a pokoru k obrane hodnôt, ktoré (možno na rozdiel od väčšiny voličov, čo im odpúšťame), pokladáme za ohrozené, pretože sú krehké. Chyby však hľadajme pri sebe (farári), nie u voličov (veriacich evanjelikov).

JP