Voľby ukázali potrebu sebareflexie
Výsledky sčítania obyvateľstva v roku 2021 ukázali, že k evanjelickému náboženskému vyznaniu a. v. sa prihlásilo 5,3%, čo je 286 907 osôb. V čase náboženskej slobody sa neustále počet evanjelikov znižuje. Ak by sme hľadali príčinu tohto stavu, tak pre objektívnosť je potrebné uviesť, že dôveryhodnosť cirkvi klesá. Prirodzený úbytok, zameranie sa na materiálne veci v živote človeka sú stálym javom v každej dobe. Do akej miery sa o rastúci nezáujem o kresťanskú vieru a odpor k cirkvi, ako k inštitúcii pričinili náboženskí predstavitelia je nepríjemnou, ale aktuálnou a potrebnou otázkou k sebareflexii cirkvi, ktorú si musia položiť všetci, ktorí sú vo funkciách.
Opakujúce sa problémy, nevyriešené kauzy, rovnaké scenáre nekorektného správania sa. Vnášanie neevanjelických prvkov do náboženského života evanjelikov.
Vytváranie samoúčelných predpisov a zákonov bez súhlasu cirkevných zborov.
Mocenské presadzovanie svojvôle na cirkevných zboroch. „Okrádanie cirkevných zborov” vytvorením zákona, ktorý porušuje ich svojprávnosť.
Osobovanie si práva funkcionárov vo vedení cirkvi nakladať s cirkevným majetkom a financiami cirkevných zborov, na ktorý nemajú nárok. Obmedzovanie právomoci cirkevných orgánov a neoprávnené zasahovanie do ich rozhodnutí.
Sústavné provokovanie úkonmi nestotožňujúcimi sa s evanjelickou vieroukou. Pohŕdanie členmi cirkvi a obdivovanie cudzích, je len malým spektrom toho, čo veriacich evanjelikov vedie k ľahostajnosti a nezáujmu, čoho dôsledkom bola malá účasť na voľbách. Evanjelici majú záujem o zveľaďovanie cirkvi, ale netužia po devastácii evanjelického vyznania a neláske vedenia cirkvi. Predvolebná kampaň generálneho biskupa zreteľne poukazovala na neochotu komunikovať s evanjelikmi.
Potvrdila trend pokračovať v klamstvách a umelom vytváraní nepriateľa. Biskup, ktorého túžbou je trestať pravdu vyrieknutú bratmi a sestrami, evanjelikmi. Túžba dožiť dôchodok vo funkcii bola lákavejšou, ako snaha o jednotu evanjelikov na základe pravdy a nápravy zlého stavu v cirkvi. Jednota v hriechu nie je cestou pre rast cirkvi. Ožobračovanie cirkevných zborov nie je procesom stabilizácie misijného pôsobenia cirkvi v 21. storočí. Proces zlučovania presadzujú firmy a štát, keď chce šetriť. Ale ak sa cirkev ľahkovážne zrieka poslania pôsobiť aj tam, kde líšky dávajú dobrú noc. Potom si musí klásť otázku; kde chce pôsobiť? A či s touto ľudskou politikou, by súhlasil Pán Ježiš Kristus, ktorý povedal: čiňte mi učeníkmi….
Zlučovanie cirkevných zborov, by malo byť rozhodnutím zdola a nie zhora. Vedenie cirkvi robí „nechcené sobáše.“ Ľahšie sa ničí ako buduje. Poslanie cirkvi nie je o sláve, ale o záchrane človeka pre večnosť. Staronový generálny biskup nie je zárukou napĺňania tohto poslania. Arogancia, vyhrážanie sa, klamstvá, odchody duchovných zo služby sú zlou vizitkou smerovania cirkvi. Nezachránia to ani mediálne šoty, kávičky ani „kúpené“ presbyterstvá, kde sú niektorí členovia, ako korytnačky dlhé roky vo funkciách. Ich pričinením je cirkev v tomto stave. Boli to oni, kto schvaľovali nekorektný volebný zákon s podivnou vsuvkou o námietke, čím padá sloboda voľby kandidátov a v podstate, tak ani zákonné podmienky nie sú potrebné nakoľko svojvoľnou námietkou kandidačná porada zahodí za hlavu splnené podmienky kandidáta. Tvrdiac, že si kandidát nezískal dôveru kandidačnej komisie.
Kandidát si nemá, čo získavať dôveru (Nedoniesol polovicu prasaťa? Preto nemá dôveru? Alebo nedokázal klamať?), lebo potom tu ide o korupciu, rodinkárstvo, špekulácie, a nie o voľby v cirkvi. A tak právo voliť a byť volený sa stalo neskutočnou fraškou, kde si poniektorí svetácky namýšľajú, že sú jediní hodní funkcii a služby.
A túto frašku o volebnom zákone idú vylepšiť znova tí presbyteri z generálneho presbyterstva, ktorí tento nenormálny precedens pretlačili. Pre neúctu k životu, k duchovnej službe, pre mocenské a ŠTB-ácke praktiky cirkev zažíva krízu evanjelickej identity. Evanjelikálne a neevanjelické výklady Biblie a prax spôsobuje, že sa ľudia sťahujú so svojou vierou do domovou, ako za čias totality. Lebo už nechce vidieť namiesto evanjelickej viery v cirkvi činnosť, akú vykonávajú centra voľného času.
Lebo o život človeka ide a nie o schopnosť zabávať bezbožných. Kristus prišiel, aby nás oslobodil od neprávosti. V cirkvi vidíme stupňujúce sa neprávosti a potláčanie slobody a demokracie. Zostali len prázdne slová bez života. Výsledky volieb ukázali, že sa niet čomu tešiť. Ani 10% členov cirkvi s právom voliť, neprišlo k voľbám. Nie z nezáujmu, ale zo znechutenia pôsobenia rovnakých ľudí, ktorí nič dobré evanjelickej a. v. cirkvi neprinášajú.
Nie k budovám, ale k ľuďom Kristus posiela. Keď ľuďmi pohŕdajú mocipáni v cirkvi, potom im nezáleží ani na duchovných ani na evanjelickom majetku a cirkevných zboroch.
Ale život viery evanjelika nie je žitý na biskupských úradoch, ale v konkrétnom cirkevnom zbore, ktorý sa stará o rast viery svojich členov. Aby nik nestratil večný život tým, že sa stane neúrodnou pôdou.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Gulnaz Sh. on Unsplash
