Pripravili sme pre Vás rozhovor s predsedom Asociácie slobodných zborov ECAV na Slovensku
Ako vnímate voľby generálneho dozorcu po zverejnení videorozhovoru dvoch kandidátov na túto funkciu?
Ak by v našej cirkvi bolo všetko v poriadku, tak by to nebol rozhovor s dvomi, ale s tromi kandidátmi. Vyradenie Imricha Lukáča považujem za nezákonné, nečestné a neférové. Prvýkrát nebolo Imrichovi Lukáčovi umožnené kandidovať v roku 2018, keď na kandidačnej porade sedel Ján Brozman, ktorý následne ostal jediným kandidátom na generálneho dozorcu. A teraz tu máme déjà vu, keď dvaja kandidáti na funkciu generálneho dozorcu a „zhodou okolností“ znova členovia kandidačnej porady „prispeli“ k vyradeniu svojho protikandidáta Imricha Lukáča. To sa tak boja inej osoby, iného názoru? Boja sa, že by za normálnych podmienok v štandardných voľbách neobstáli?
V tomto kontexte nemôžem slová Ivana Trepáča, že „tie voľby sú také Božie, také dobré, tak by to v tej cirkvi malo byť“ interpretovať ináč ako výsmech nielen cirkevným zákonom, ale aj celej evanjelickej verejnosti. Podobne je zrejme potrebné chápať i jeho výrok pre EPsT, že s Mariánom Damankošom nie sú protikandidáti, ale spolukandidáti. Jediného reálneho protikandidáta vyradili už na kandidačnej porade, a tak ostali už len tí „politicky korektní“…
Marián Damankoš si je zrejme týchto prechmatov veľmi dobre vedomý, keď v závere diskusie, prepáčte za výraz, niečo „motal“ o tom, že sme demokratická cirkev, síce nie taká demokratická ako vo svete, ale sme. Prirovnanie, že v cirkvi fungujeme na „masarykovsko-demokratickom“ princípe, je hrubým prekrútením reality, keď Marián Damankoš buď vedome zneužíva tento pojem, alebo nevie, o čom hovorí.
Pre mňa sa tieto voľby skončili už na kandidačnej porade. Po takomto zneužití volieb by malo byť hlavným zámerom všetkých verných a oddaných evanjelikov vyjadriť protest a dať vedeniu tejto cirkvi najavo, že v slušnej a demokratickej spoločnosti sú takéto praktiky neprijateľné!
Veľa otázok po Synode ECAV 2021 smeruje k súdnym sporom medzi ASloZ a ECAV. Viete nám k tejto otázke za Asociáciu slobodných zborov povedať viac?
Z nášho pohľadu sa vedenie cirkvi bezprostredne po vzniku Asociácie rozhodlo Asociáciu mediálne zdiskreditovať. Na konferenciách, Synode a dokonca aj v pastierskych listoch sme počúvali klamstvá, že Asociácia je nová cirkev, že chce rozdeliť evanjelickú cirkev, resp. urážali jej predstaviteľov a členov. Členovia Asociácie boli ohováraní, vyhadzovaní z výborov a zastrašovaní, pričom vieme preukázať aj to, že vedenie ECAV sa osobne angažovalo na destabilizácii zborov, ktoré vstúpili do Asociácie. Na Synode, ZED-e a rôznych iných poradách boli prijímané jednostranné uznesenia „o nás bez nás”… Tak veľmi samozvanému vedeniu ECAV prekážala snaha o nápravu zmanipulovaných volieb, resp. snaha o vyšetrenie majetkových káuz. To sme ešte trpezlivo znášali, avšak tieto praktiky pokračovali ďalej.
Prekročením pomyslenej čiary však už bolo nepravdivé a podľa nášho názoru účelové spájanie Asociácie s bombovou hrozbou pred inštaláciou nového vedenia ECAV, podobne ako aj obvinenie z údajného uplácania duchovných, uvedené v liste pre nemeckého partnera. V obidvoch týchto kauzách sme preto podali najskôr predžalobnú výzvu, a keď vedenie ECAV či ZED-u nereagovalo (resp. nereagovalo súhlasne a neospravedlnilo sa), tak aj žalobu.
Samostatný, a pre nás veľmi dôležitý súdny spor je obhajoba Jána Meňkyho, ktorý bol za neskoré odovzdanie jednej zápisnice potrestaný jedným z najsilnejších možných trestov, a to podmienečným vyzdvihnutím z úradu. V tomto prípade ide o antidiskriminačný spor, pretože sme presvedčení, že tu nejde o žiadnu zápisnicu, ale že Ján Meňky, ako aj ďalší odvážni farári sú v skutočnosti postihovaní a zastrašovaní za svoj názor, resp. za oznamovanie protispoločenskej činnosti v cirkvi.
Vedenie cirkvi a Tranoscia vedie proti Asociácii slobodných zborov, Spolku Lutherus a niektorým fyzickým osobám spor o nejaké ochranné známky, pričom v boji proti vlastným evanjelikom angažovali jednu z najlepších právnických kancelárií na Slovensku. Predstavitelia cirkvi radi hovoria, že oni iba reagovali na žalobu o neplatnosť Valného zhromaždenia Tranoscia 2019 (link na článok), lenže tú pôvodne podali tri fyzické osoby: Jaroslav Mervart, Miroslav Klima a Ľubomír Turčan, dokonca bez pomoci externej právnej kancelárie. Bolo to teda práve vedenie ECAV, ktoré roztočilo drahú komerčnú špirálu (ako ináč, za cirkevné peniaze), na ktorú Asociácia následne adekvátne reagovala.
Okrem troch vyššie uvedených sporov, kde žaloby podala a zastrešuje ich Asociácia slobodných zborov, niektoré fyzické osoby (Mervart, Turčan…) podali na Tranoscius žalobu o možnosť uverejnenia odpovede na správu predsedníctva Tranoscia. Sme presvedčení, že táto správa je zavádzajúca a tendenčná, pričom k žalobe sme pristúpili až po tom, keď nám zverejnenie odpovede nebolo umožnené štandardnou cestou cez EPsT. Poradenstvom aj finančne podporujeme i ďalších farárov, ktorí sa s cirkvou súdia o svoje oprávnené požiadavky v prípade, keď boli porušené ich práva.
Z uvedeného vyplýva, že Asociácia je v jednom prípade žalovaná a v troch prípadoch žaluje ECAV za nepravdivé vyjadrenia, resp. za prenasledovanie duchovných. Chcem v tejto súvislosti poďakovať všetkým sympatizantom a podporovateľom Asociácie za ich podporu, pretože bez nej by táto podpora duchovných a obhajoby dobrého mena a cieľov Asociácie nebola možná. Zároveň sa im chcem poďakovať aj za trpezlivosť, pretože počas pandémie väčšina týchto sporov jednoducho „stála“.
Marián Damankoš sa v rozhovore kandidátov na generálneho dozorcu vyjadril aj k svojmu vnímaniu káuz okolo spoločnosti Reformata a Sigord.
Jedným z mála pozitívnych aspektov tohto rozhovoru bolo vyjadrenie Mariána Damankoša, že Asociáciu tvoria dobrí luteráni, ktorí oprávnene poukazujú na neefektívne hospodárenie v minulosti, požadujú vyšetrenie majetkových káuz a vo všeobecnej rovine „poriadok v cirkvi“.
Nemôžem však súhlasiť s jeho tvrdením, že naše hodnotenie niektorých káuz je prehnané. Ako už skôr reagoval Miroslav Klima, s ktorým sme patrili medzi členov synodálnej komisie ohľadom Reformaty, komisia jasne definovala problémové kauzy a kvantifikovala aj finančné straty pre cirkev! A tie doteraz nie sú vyšetrené, hoci už prešli viac ako dva roky! Taktiež by som chcel zvýrazniť, že preložená správa na Synodu bola výsledkom tímovej práce všetkých členov komisie a s jej závermi sa stotožnili všetci – vrátane jej predsedu Damankoša!
Do tejto kategórie patrí aj argument Mariána Damankoša, že „vyššie nájmy nemáme preto, lebo budovy sú v zlom stave”. Znova je potrebné zopakovať, že v správe synodálnej komisie je všetko zohľadnené, aj stav budov. O nájme sa konkrétne hovorilo najmä v súvislosti s budovou na Svoradovej, resp. na Panenskej. V prvom prípade bol aj kvôli kompletnej rekonštrukcii budovy nájom predĺžený o ďalších 20 rokov v roku 2008 (sumárne teda 28 rokov). V druhom prípade išlo o zneužitie symbolického nájmu z Reformaty Evanjelickou diakoniou, ktorá do dnešných dní nevie, či nechce povedať, koľko podnájomníkov v rozpore so zmluvou ubytovala cez AirBnB, koľko ročne zarobila a koľko rokov takto „podnikala“.
Marián Damankoš sa tiež pýta, či vydávanie kníh a organizovanie konferencií Asociáciou je tá správna forma. Lenže akú inú možnosť majú kresťania, s ktorými vedenie cirkvi odmieta komunikovať, ktorých ohovára, s ktorými sa súdi a ktorých povyhadzovalo zo všetkých výborov, keď sa chcú dovolať pravdy? Jednoducho, využívame všetky dostupné prostriedky, aby sme Evanjelickej cirkvi pomohli.
Poslednou spomínanou kauzou je Sigord, kde Marián Damankoš v podstate tvrdí, že všetko o tejto kauze vie a že ju mal celý čas pod kontrolou. Spochybňuje tak najmä prínos bývalého generálneho dozorcu Imricha Lukáča k jej vyšetreniu, čo sa však nezakladá na pravde. Nepochybujem o tom, že Imrich Lukáč to vie v prípadnej konfrontácii aj dokázať.
Marián Damankoš spochybnil aj význam a legitimitu daňovej kontroly.
Tu sa ukazuje, že Marián Damankoš má veľmi krátku pamäť, resp. viac podlieha „politickým“ tlakom ako odbornosti či váhe argumentov. Nepochybujem o tom, že aj v prípade oznámenia daňovému úradu Štefan Sabol postupoval po zrelej úvahe a zvážení všetkých možností, pričom chránil najmä spoločnosť, ktorú riadil, vrátane jej jediného spoločníka, ktorou je Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku.
Pomohol spoločnosti Reformata vysporiadať sa s temnou minulosťou, ktorá by sa ináč stala časovanou bombou, ktorá mohla kedykoľvek vybuchnúť. Je viac než zvláštne, že na prvom mieste pre niektorých súčasných predstaviteľov ECAV sú peniaze, a nie pokánie, vyznanie hriechov či ich náprava! To nie je kresťanský, ale pragmatický prístup! Keby Marián Damankoš použil hodnotiaci prístup založený na kresťanských hodnotách, tak by určite nespochybnil konanie Štefana Sabola, ale, naopak, odsúdil by nezákonné a špekulatívne konanie bývalých konateľov Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára!
Marián Damankoš veľa hovorí o potrebe transparentnosti a efektívnosti podnikania v cirkvi, avšak práve v tomto smere šiel príkladom práve Štefan Sabol, keď všetky potrebné informácie o hospodárení Reformaty malo k dispozícii nielen predsedníctvo, ale aj presbyterstvo cirkvi a všetci členovia Synody. A iba pár mesiacov po jeho odvolaní z funkcie konateľa a menovaní Branislava Rybnikára sme tam, kde sme boli predtým: o Reformate v podstate zas nič konzistentné nevieme. To potvrdzujú aj vyjadrenia Mariána Damankoša ako predsedu Generálneho hospodárskeho výboru nielen vo vzťahu k Reformate, ale aj k Evanjelickej diakonii.
A za týchto okolností (pred a potom) ešte chce pán Damankoš spochybňovať prácu Štefana Sabola?! To nie je iba nemiestne, to je úplné popretie reality, nehovoriac o tom, že takýmto konaním v praxi popiera vlastné slová o potrebe transparentnosti a efektívneho hospodárenia v cirkvi!
Oznámenie nezrovnalostí a nálezov daňovému úradu súviselo aj s problematickým (ne)odovzdaním kompletného účtovníctva.
Vtedajší konateľ Štefan Sabol mal zásadné a, ako sa ukázalo neskôr, aj oprávnené pochybnosti o konzistentnosti a vôbec „kvalite“ účtovníctva odovzdaného v papierovej forme, čo neskôr potvrdila aj správa synodálnej komisie. Všetci veľmi dobre vieme, že elektronická forma účtovníctva nebola odovzdaná vôbec.
Štefan Sabol nedostal žiadne relevantné vysvetlenie nedostatkov od bývalých konateľov ani účtovníčky. Cez externého audítora nechal vypracovať spätný audit – tzv. uisťovacie služby, ktoré potvrdili zásadné problémy v účtovníctve. S podobným výsledkom skončil aj posudok vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity ako najvyššej inštancie v oblasti účtovníctva. Ani na ten bývalí konatelia nereagovali.
Za týchto okolností konateľ Štefan Sabol nemohol podať opravné daňové priznanie, lebo nemal potrebné informácie. Buď mohol pokračovať v protiprávnom stave, čo by sa však týkalo cirkvi aj jeho osobne (potom by bol za tento stav spoluzodpovedný), alebo oznámiť zistené náležitosti na daňový úrad. Po dlhom zvažovaní, po diskusiách s predsedníctvom cirkvi aj s dozornou radou sa rozhodol pre druhú možnosť. Aj dnes som presvedčený, že to bola jediná správna možnosť!
Oznámenie na daňový úrad nie je ani zďaleka mimoriadny prostriedok, ale pri výmene konateľov v spoločnosti je to bežne využívaný postup, čo svojho času v jednej z televíznych diskusií potvrdil aj minister financií Slovenskej republiky. Tu je však potrebné zdôrazniť, že za tento stav sú zodpovední najmä bývalí konatelia, resp. účtovníčka, a to nielen preto, ako „hospodárili“ a viedli „účtovníctvo“, ale aj z toho dôvodu, že po nástupe nového konateľa odmietli vysvetliť konkrétne nedostatky. Marián Damankoš veľmi dobre vie, že Vladimír Daniš a Jana Danišová ich nevysvetlili ani členom synodálnej komisie, a to ani pri osobnom pohovore, ani v písomnej forme!
Akékoľvek spochybňovanie práce Štefana Sabola pred daňovou kontrolou či počas nej ako vtedajší člen dozornej rady teda jednoznačne odmietam a som pripravený kedykoľvek tieto náležitosti Mariánovi Damankošovi (aj ďalším konšpirátorom tohto druhu) vysvetliť.
Zásadným problémom súčasnej Evanjelickej cirkvi je však to, že ak na nezrovnalosti a problémy v cirkvi nepoukážu štátne orgány – súdy či daňový úrad, tak cirkev pod týmto vedením evidentne nie je schopná tieto problémy ani pomenovať, a už vôbec nie ich riešiť! A mám zásadné pochybnosti, či títo dvaja kandidáti na generálneho dozorcu s tým budú vedieť vôbec pohnúť!
ilustračné foto: unsplash.com
