Viera a svedomie

Po valnom zhromaždení ASloZ sme sa plní radosti zo spoločnej spolupráce a bratsko-sesterských vzťahov rozlúčili s nádejou na lepší svet pre evanjelickú cirkev.

Ponúkame pár riadkov na zamyslenie. K tomu nám poslúži časť kázne, ktorá odznela na službách Božích pri príležitosti valného zhromaždenia všeobecnej podporovne Gustáva Adolfa na Orave temer pred 90 rokmi. Kázal brat farár z Istebného Ján Vladimír Hroboň.

„… Ako všade, i my sme sa spreneverili svojmu dedičstvu. Duchovné hodnoty sú šliapané, aj heslo „viera a svedomie“, Viera je: mať Krista v srdci. Potom svedomie a aj život náš bude Ním preniknutý. Ťažko je udržať oboje, je to boj, ale výborný. Raz príde čas, keď ľudia viery a svedomia budú hľadaní a cenení, lebo ani jeden systém, štát, národ a podnik sa bez nás neudrží. Ale prv musí prísť katastrofa, ako trest, že dnešný svet vieru a svedomie zavrhuje. Až potom budú pokorne volať: „Príď, království Tvé, přijdiž tedy, Pane Ježiši.“ Boj výborný bojujeme, lebo jeho koniec je víťazstvo, ale len v spojení s Kristom. Bez Neho padneme, no s Ním príde nová duchovná jar iste.“

Toľko zo slov farára Jána V. Hroboňa z Istebného z tridsiatych rokov minulého storočia. Aj my združení v ASloZ bojujeme proti nenávisti, okrádaniu, klamstvu a šikane v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Je to skutočne boj udržať si pritom vieru a dobré svedomie, keď podľa vzoru päťdesiatych rokov či protižidovského teroru sa niekto postavil proti verným evanjelikom a pred cirkvou nás hanobí len preto, lebo nechceme, aby sa v Evanjelickej a. v. cirkvi kradlo a klamalo. Výklad nech si každý naštuduje z Veľkého katechizmu Dr. Martina Luthera.

Úryvok z kázne Jána Vladimíra Hroboňa jasne pomenúva biedu v cirkvi pred temer 90 rokmi, ale vidíme ju aj teraz. Tou je spreneverenie sa svojmu duchovnému dedičstvu. Spreneverenia sa samotnému Bohu. Kde niet viery v Krista, tam niet ani dobrého svedomia. Tam niet ani úcty k životu iného človeka, ani zodpovednosti za svoje skutky, za svoju prácu za prostredie, v ktorom žijeme. J. V. Hroboň veril, že bez ľudí veriacich v Krista, teda tých, ktorí majú vieru v Pána Ježiša Krista a dobré svedomie, sa nedá budovať dobrá spoločnosť.

Svet vieru a dobré svedomie zavrhuje, vysmieva sa im a, ako hovorí J. V. Hroboň, musí prísť katastrofa ako trest, že dnešný svet vieru a svedomie zavrhuje. Aké aktuálne! Vôbec tu nejde o ukazovanie prstom na iného, ale o skutočné navrátenie sa ku Kristovi, o ktorom vravíme, že je pre nás kresťanov Víťaz, aako aj o to, aby sme úmyselne nevnášali hriechy do spoločenstva cirkvi. Preto v pohľade na dnešné udalosti v cirkvi sa pýtame: Ako víťazí Kristus v našej evanjelickej cirkvi?

Ako, keď Krista ako Hlavu, majiteľa cirkvi, ani jej pozemské vedenie nerešpektuje? Vyhrážanie sa, posmech, nemiestne slovné útoky na oponentov, na cirkevné zbory i jednotlivcov, ale aj o netransparentné spravovanie majetku a financií v cirkvi, o ktorom vedenie tvrdí, že je transparentné, nesvedčí o poslušnosti Kristovi! Násilnícke konanie voči cirkevným zborom! Deštrukčné telefonáty a osobné rozhovory nielen s farármi v snahe ponížiť ich a priviesť k falošnej lojalite s vedením, protirečiacej zvrchovanej oddanosti Kristovi, nesvedčia o dobrom svedomí tých, čo tak konajú. To všetko svedčí o tom, že Kristus je neželaným Pánom v prostredí pozemskej cirkvi. Že On má slúžiť len ako atraktívny kúsok náboženského duchovného života, na ktorý sa chytia neveriaci – ale bez skutočnej túžby týmto ľuďom predstaviť Krista ako zvrchovaného Pána nad ľudským životom, ktorý človeka mení k dobrému, vedie k viere a svedomiu. A čo viac vedie človeka k životu večnému? Z tohto pohľadu teda nie je možné zavrhnúť vieru a svedomie, ak sa Kristus dotkol človeka.

Preto sa pýtame aj teraz, pár týždňov pred Veľkou nocou a spomienkou na utrpenie a smrť i vzkriesenie Pána Ježiša Krista: Kde je svedomie a kde je viera v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku? Kde je u jej pozemských predstaviteľov?

A aby to nebolo len také hovorenie bez skutočných, smutných príkladov, tak si odpovedzte sami, ako je možné veriť a mať dobré svedomie a byť voleným zástupcom s právomocami rozhodovať. Ubehlo temer deväť mesiacov, čo sme dostali nižšie uvedený mail. Odpovedali sme naň, no odpoveď sme nedostali. Dotyčný pisateľ, teraz už bývalý seniorálny dozorca, sa nepotreboval ospravedlniť za tento neslušný list napriek tomu, že to práve on si niečo vymyslel na ASloZ a dal to na papier. Nevieme ani, akú situáciu opisoval. Ospravedlnenie, ktoré od nás vo svojom vulgárnom emaile požadoval, nebolo a nie je namieste, ale odpovedali sme mu. On však doposiaľ nemá „tie gule“, aby sa ospravedlnil tým, ktorých krivo obvinil.

Ako napísal brat farár Ján Vladimír Hroboň v kázni: „Dnešný svet vieru a dobré svedomie zavrhuje.“ Je smutné, keď to robí aj cirkev – samozrejme, myslíme tým na niektorých jednotlivcov, ktorí sú schopní Krista ukrižovať aj dnes. To sa týka aj synodálov, ktorí namiesto ospravedlnenia a stiahnutia falošných uznesení sa zachovali pokrytecky, keď spojili nečestné konanie niektorých konateľov Reformaty so žiadosťou ASloZ a dali o tom hlasovať na synode v jednom bode spoločne. Krista spojiť s vinníkmi, aby mohli potom Krista ukrižovať! Aké výstižné pre predveľkonočné obdobie!

Aby sa teda aj evanjelikom otvorili oči, kto tu vnáša a robí rozbroje v cirkvi, predkladáme nižšie uvedený email. Podotýkame, že dotyčného osobne nepoznáme.

Kto sa nevie ospravedlniť za svoje zlé vášne, ktorými spôsobuje rozkol, klame verejnosť a vedie ju k nenávisti, ten si svedomie zahodil za hlavu.

Ale veríme –tak, ako povedal brat Ján Vladimír Hroboň –, že: „Raz príde čas, keď ľudia viery a svedomia budú hľadaní a cenení.“

Správna rada
Asociácie slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Ilustračné foto: Stephen Phillips – Hostreviews.co.uk on Unsplash