Verní správcovia

Verní správcovia

„Tak zmýšľaj o nás každý ako o služobníkoch Kristových a o šafároch tajomstiev Božích. Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný. Ale mne najmenej záleží na tom, či ma vy súdite, alebo akýkoľvek ľudský súd, ani sám sa nesúdim. Lebo ničoho nie som si vedomý, ale nie
 v tom je moje ospravedlnenie; ale Pán je Ten, ktorý ma súdi. Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha.“ (1 K 4, 1 – 5).

 Advent prešiel do druhej polovice. Myslíme na prvý Kristov milostivý advent v poníženosti, keď Boh prišiel v ľudskom tele Ježiša z Nazareta… A myslíme aj na druhý Kristov advent
v moci a v sláve k súdu. Toho, ktorého iní súdili za života a napokon nespravodlivo odsúdili na smrť na kríži, Boh vzkriesil, na nebesiach oslávil a urobil spravodlivým Sudcom živých aj mŕtvych. On je aj naším Sudcom.

Príchod Mesiáša – Krista k súdu ohlasoval aj Ján Krstiteľ na Judskej púšti. Prirovnal Ho
k hospodárovi, ktorý preskúma ovocie životov ľudí: „Každý zlý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, spáli a hodí do ohňa“ (L 3, 9). Alebo Ho prirovnal ku gazdovi, ktorý „oddelí pšenice a plevy, kým pšenicu si uskladní do stoly, plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“ (Mt 3, 12).

Pán Ježiš, ktorého príchod Ján ohlasoval, však uvádzal Jánove predstavy na správnu mieru, že On neprišiel odsúdiť svet, ale ho spasiť, zachrániť. Veľké triedenie, ktoré predpovedali izraelskí proroci a ktoré ohlasoval aj Ján Krstiteľ, posledný prorok Starej zmluvy, síce príde, ale nie hneď (Mt 13, 30. 41n). Pred posledným Božím súdom ľudia majú príležitosť na pokánie, na nápravu a zmenu svojho života, nie však z vlastnej sily a vôle, ale z moci Božej – s pomocou Ducha Svätého.

Bratia a sestry! „… neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil“ – zachránil! (J 3, 16). Tieto slová dnes platia o nás a pre nás, ktorí ešte stále žijeme medzi Kristovým prvým a druhým príchodom. Pán ešte stále neprišiel k súdu, ale nám zhovieva a dáva nám čas na pokánie, na nápravu. A práve o tom je advent, ktorý je novým časom Božej milosti pre nás,
v ktorom nám Boh v cirkvi dáva opäť zvestovať Evanjelium o Božej láske k hriešnikom, aby sme sa obrátili k Spasiteľovi, od Neho prijali odpustenie našich hriechov a silu k novému životu, aby sme boli zachránení pred večným odsúdením.

Keď sa Pán Ježiš ako Sudca k nám blíži, ako verní šafári

1. nehľadajme ľudskú slávu
2. ani nesúďme predčasne

1. Pavel písal svoj list do rozdeleného zboru v Korinte. Boli tam viaceré skupiny, ktoré nasledovali rôznych apoštolov, ktorí tam zvestovali evanjelium. Tieto skupiny medzi sebou súperili a vytvárali strany. Každá si chválila toho svojho vodcu. Jedni hovorili: Ja som Apollov, Kéfasov, Pavlov… Pavel sa problému nejednoty usiloval korigovať listom, aby veriaci mali správny vzťah k hlásateľom Evanjelia: Na jednej strane, aby ich nevychvaľovali vypočítavaním ich kvalít, a na druhej strane, aby ich nehanobili a nesúdili vypočítavaním ich nedostatkov. Apoštol nechcel, aby sa korintskí kresťania viazali na ľudského vodcu, ani na neho samého, ale jedine na Pána cirkvi, Ježiša Krista. Preto o sebe aj o ostatných zvestovateľoch Evanjelia napísal, že sme len „šafármi“, nie pánmi, ale šafármi, t. j. správcami alebo služobníkmi Ježiša Krista. V čase Pánovej neprítomnosti sa staráme o Jeho domácnosť, o cirkev, a keď sa Pán vráti, budeme sa mu zodpovedať za to, ako sme šafárili, ako sme sa starali o Božiu cirkev, ktorú nevlastníme my, ľudia, ale ktorá Božím vlastníctvom, draho vykúpená svätou nevinnou krvou Pána Ježiša vyliatou na kríži.

Aj dnes každý duchovný predstaviteľ, slova Božieho kazateľ, i každý neordinovaný vedúci pracovník v cirkvi nie je pánom a vlastníkom cirkvi a jeho pokladu – Evanjelia Ježiša Krista, ale je len šafár, Kristov služobník, podriadený Jemu ako svojmu pánovi. V tomto nech je nám príkladom apoštol Pavel, ktorý nezískaval sympatizantov a stúpencov pre seba samého, ale pre Ježiša Krista. Oslobodený od sústredenosti na seba, egoizmu a pocitu vlastnej dôležitosti pokorne vyznával: „… nie seba kážeme, ale Krista Ježiša, Pána…“ (2 K 4, 3) Aj o nás dnes má platiť: Nie seba kážeme, ale Krista Ježiša. Príkladom pokory je nám aj Ján Krstiteľ. Keď sa za ním na púšť vybrala delegácia z hlavného mesta Jeruzalema a náboženské autority si ho dokonca pomýlili so samým Kristom, mohlo mu to lichotiť, mohla mu sláva stúpnuť do hlavy, ale on ponížene vyznal: „Ja nie som Kristus… nie som hoden“ preukázať Mu službu otroka: „rozviazať Mu remienky na obuvi“ (J 1, 20. 27). A keď sa Ho opýtali: Kto teda si? Nedával svoju osobu do popredia. Jeho ľudskú slávu nechal bezo zvyšku rozpustiť v sláve prichádzajúceho, nič, absolútne nič o sebe nepovedal, ani svoje meno… Povedal: som len „hlas“ na púšti. Som len hlas, neviditeľný, ktorý znie len do času, až sa celkom stratí (por. J 1, 23)

Bratia a sestry! Ani dnes sa nemajú v cirkvi presadzovať stranícki vodcovia, ľudské idoly, ale jediný Kristus. V cirkvi nemá miesto pestovanie kultu osobnosti k ľudským vodcom. Sme len šafári, správcovia, ktorým Pán dočasne zveril úlohy a za to, ako sme šafárili, sa raz budeme musieť zodpovedať pred tým, ktorý sa nedá oklamať zdaním, pekným obalom zvonka, ale ktorý ide pod povrch, do srdca a skúma to, čo je skryté pred našimi očami. Posudzuje nielen vykonaný skutok, ale skúma myšlienky a pohnútky ľudského srdca, ktoré stoja v pozadí ľudských skutkov, totiž, či ich motiváciou je láska k blížnym, alebo, naopak, sebaláska a túžba po osobnom prospechu. Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pána a zjaví úmysly sŕdc (1 K 4, 5).

2. Ján Krstiteľ očakával, že Kristus začne svoje pôsobenie nekompromisným súdom, rozdelením na dobrých a zlých, spravodlivých a nespravodlivých. Veľké triedenie sa však nekonalo. Naopak. Žiadne triedenie, iba veľká amnestia – odpúšťanie hriešnikom. Ján vo väzení zmätený správami o tom, čo Ježiš robí, ako sa správa, poslal za Ježišom svojich učeníkov s otázkou: „Či si ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?“ (Mt 11, 3)

Aká nepochopiteľná je láska Pána Ježiša k hriešnikom aj dnes pre nás! Pán Ježiš nielen nikoho neodsúdil, ale obetoval svoj život za nespravodlivých a za tých, ktorí mu ubližovali! Ten milosrdný Sudca prevyšuje všetky naše ľudské očakávania a predstavy. Kým my ľudia, sme stranícki, máme predsudky, sme netrpezliví, náhliví vo vynášaní súdov a lámeme palicu nad blížnym, ten milosrdný Sudca je zhovievavý k ľuďom a hojne odpúšťa aj nám.

Veľa konfliktov – aj v cirkvi – vzniká práve z predčasného vynášania súdov. Aj apoštola Pavla súdili, kritizovali, napríklad, že je slabý rečník, že je málo duchovný v porovnaní s charizmatickými kazateľmi, ktorí si namýšľali, že už dospeli k duchovnej dokonalosti. Pavel sa však v službe apoštola mohol dať touto kritikou pomýliť, mohol ustúpiť, vzdať sa, stiahnuť sa. On sa však nedal znechutiť, lebo vedel, že nie ľudia sú jeho sudcami, ale jedine Boh: Pán je ten, ktorý ma súdi (1 K 4, 4). On má posledné slovo nad apoštolom. On je Sudcom aj každého z nás!

Ak prijmeme do srdca Evanjelium Ježiša Krista, oslobodíme sa nielen od ľudí, od tlaku verejnej mienky, ale aj od seba samých, totiž od samoľúbosti, pýchy, ale tiež od toho, aby sme neboli na seba prísni až príliš. Slová apoštola: ničoho nie som si vedomý, ale nie v tom je moje ospravedlnenie. Pán je ten, ktorý ma súdi… (1 K 4, 4) by sme mohli parafrázovať takto: Dobré svedomie nás ešte nerobí spravodlivými pred Bohom. Hovorí sa, že dobré svedomie je ako mäkká poduška. Poznáme pocit zlého svedomia, ktoré nám nedá spávať. No ani pocit dobrého svedomia nás nerobí spravodlivými pred Bohom. A na druhej strane si nemusíme príliš zúfať, lebo Pán Ježiš je milosrdným Sudcom. On nám aj dnes hovorí: „Nesúďte a nebudete súdení. nepotupujte a nebude potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené… lebo akou mierou meriate vy, takou aj vám bude namerané“ (L 6, 7).

Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Keď sa Pán Ježiš ako Sudca k nám blíži, ako verní šafári 1. nehľadajme ľudskú slávu, 2. ani nesúďme predčasne, dokiaľ nepríde Pána a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha. Amen.

Modlitba:

Pane Ty prichádzaš medzi nás v tajomstve Evanjelia o Božej láske, ktorá sa v tebe zjavila celému svetu. Ďakujeme Ti, že nám túto radostnú zvesť dávaš ohlasovať, aby sme sa na Tvoj príchod k súdu pripravoval.

Zmiluj sa nad nami, osobitne nad duchovnými predstaviteľmi a ich vedúcimi spolupracovníkmi v cirkvi, aby sme si Tvoje rady a napomenutia vzali k srdcu, aby si nás pri svojom príchode našiel ako verných správcov Tvojej milosti a duchovných darov. Premeň nás svojou láskou, aby sme nikoho nepotupovali a predčasne nesúdili, aby sme raz neboli odsúdení.

Ty, ktorý si vstúpil do rozdeleného sveta, daruj Tvoj pokoj, lásku a jednotu svetu a v ňom aj Tvojej cirkvi. A raz nám dopraj mať účasť na večnej sláve, kde sa naša viera premení na videnie Tvojej slávy a naša nádej na naše osobné spasenie. Amen.

doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD.
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto:Jason Gillman z Pixabay