V noci z 29. na 30 júna 1934 a počas nasledujúceho víkendu dal Adolf Hitler zatknúť a popraviť najmenej 85 osôb, aj keď niektoré pramene hovoria až o stovkách alebo tisícoch ľudí. Presný počet obetí ostal štátnym tajomstvom, lebo všetky dokumenty súvisiace s akciou boli spálené. Táto udalosť bola pomenovaná „noc dlhých nožov“, keď boli popravení prívrženci vlastnej strany, aby sa Hitler zbavil nepohodlných vodcov, ktorí by mohli obmedziť jeho moc a ciele.
Práve táto udalosť sa mi premietla pred očami, keď som počul o udalostiach z kandidačných porád. Umlčať, zlikvidovať slušných a poctivých ľudí, ktorí chceli napraviť pomery v cirkvi a odstrániť všetky nešváry, ktoré sa do nej dostali. Práve títo slušní, veriaci a pre cirkev zanietení Imrich Lukáč, Milan Krivda a Jaroslav Mervart, boli z kandidatúry vylúčení. Napriek tomu, že vznesené námietky boli vysvetlené a teda označené ako nedôvodné, rozbehnutú mašinériu to nezastavilo. Dlhé nože boli pripravené rezať a zabíjať. Odrezali slušných ľudí od možnosti byť volení a tým zabili snahu v cirkvi uplatňovať pravdu a spravodlivosť.
Pri udalostiach spred 84 rokov sa nikto neozval, všetci sa nemo prizerali, ako lynčujú názorových oponentov. Máme sa prizerať aj my? Máme písať o láske teoretickej a jej praktické neuplatňovanie máme prehliadať? Verte nám, že sa nám o tom nepíše ľahko. Ani nám sa nechce veriť, že je toto vôbec možné. Vieme, aké dôsledky malo mlčanie v Nemecku. Tak nemôžeme inak, len postaviť sa za slušnú cirkev.
Ľubomír Turčan
