V atmosfére nedočkavého triumfalizmu, ktorú okolo seba vyvolávajú tí najoddanejší priaznivci zmien vo vedení cirkvi, ktoré práve prebiehajú prostredníctvom azda legálnych, ale – až na výnimku biskupa Západného dištriktu – iste nelegitímnych volieb, sa dostáva do úzadia diskusia o slobode prejavu a osobitne v jej rámci diskusia o nezávislej žurnalistike.
Nezávislá žurnalistika znamená úplnú otvorenosť: na jednej strane absenciu akéhokoľvek nátlaku z externého prostredia o tom, čo a ako má redakcia uverejňovať, na druhej strane (v prípadoch kritiky obsiahnutej v článkoch) ponuka primeraného priestoru kritizovanej strane. Predovšetkým však znamená možnosť a schopnosť redakcie vyberať si témy, ktoré uzná za hodné pozornosti nielen autorov, ale najmä čitateľov.
Z uvedeného logicky vyplýva, že ten, kto v našej cirkvi tvrdí, že problémy sa majú riešiť najskôr na „príslušných grémiách“ a „nemá sa“ o nich písať, asi nebude priateľom slobody prejavu. Je však paradoxom, že stúpenci tejto formy žurnalistiky zároveň nekritizujú tých svojich kamarátov, ktorí uverejňujú „veci, ktoré majú riešiť grémiá vo vnútri cirkvi“ vo svetských médiách, a to aj v takých, ktorých bulvárny charakter nikto súdny nespochybní. Zvláštna obľuba svetského bulváru u našich „priateľov“ slobody prejavu tkvie asi v tom, že ich redaktori sú buď zarytými nepriateľmi (akejkoľvek) cirkvi (a preto z každej otázky radi spravia tému o tom, ako cirkvám osobitne a zbožnosti všeobecne už v tomto storočí nepatrí žiadne miesto v spoločnosti), alebo sú amatérmi, ktorí si neoverujú, čo uverejnia (tí sú ľahšie manipulovateľní ako ich profesionálne zdatnejší kolegovia). Najhorší sú tí, ktorí trpia obidvomi spomenutými diagnózami súčasne.
Z médií so širšou ako lokálnou pôsobnosťou, ktoré pôsobia v prostredí našej cirkvi, vyššie uvedené vymedzenie nezávislosti dnes napĺňajú iba tituly Tranoscia, a najmä EP. Nič na tom nemení ani fakt, že kritizovaní, hoci vždy dostali priestor na prezentáciu svojich protiargumentov, ho nevyužili; to ale redakcia EP nemôže nijako ovplyvniť.
Takže nepriateľmi slobody prejavu sú nielen objednávatelia vraždy Jána Kuciaka. Sú nimi aj mnohí z tých, ktorí tvrdia, že našu cirkev zmenia k lepšiemu. Nuž, posudzujúc podľa toho, čo písali médiá pod ich kontrolou, sa tomu veriť nedá. Nechcel by som stáť s nimi na rovnakej strane „barikády“. Veď budúce správanie každého, kto nesie zodpovednosť z titulu volenej funkcie, sa dá identifikovať práve z jeho postoja k slobode prejavu.
Svetozár Gavora
Situáciu v Evanjelickom posle som sledovala. Udivuje ma , s akou istotou tvrdite, že kritizovaní vždy dostali priestor na prezentáciu svojich protiargumentov. Od kiaľ máte túto informáciu? Použili ste ju v súlade s novinárskou etikou? Mám na to iný názor. Ohovorení, často neprávom pošpinení, bez možnosti prezentácie svojich postojov a vysvetlenia omylov, ktoré Evanjelický posol, odmietol uverejniť. Doviedlo ma to až do situácie, že som si naštudovala tlačový zákon Slovenskej republiky, ktorý bol v EP sústavne porušovaný. Prišlo to až tak daleko, že títo naši, často krát oddaní bratia prestali na hrubé osočovanie reagovať a dožadovať sa nápravy. Nech náš láskavý a odpúšťajúci Otecko nám tu na tom malom Slovensku odpustí, ako sme mohli dopustiť v našej cirkvi delenie na rovných a rovnejších, tých druhých, tých z opačnej strany barikády. Barikády sa stavajú vo vojne. Tak podajme si ruky a budme jedným pšeničným poľom. Poľom, ktoré sa v jednote šumenia modlí v pokore ku tomu istému Bohu. Čo sme už na neho celkom zabudli? Tým, ktorí zabudli, my ostatní tíško odpusťme, staré chyby ukončime, odpustime a zabudnime.
Sestra Alena Kostelná:
1) Ako bývalý dlhoročný člen dozornej rady Tranoscia viem, že redakcia má zdokumentované mnohé výzvy kritizovaným stranám, aby odpovedali. To je absolútne v súlade s novinárskou etikou, lebo tým, že sa informujem o veciach, za ktoré som nepriamo zodpovedný, nijako nezasahujem do nezávislosti redakcie. A ako autor viacerých článkov viem, že keď som vyzval na odpoveť V. Daniša v mojom príspevku o Reformate, nereagoval. Preto môžem smelo tvrdiť, že ten priestor bol a je daný, a tam, kde nebol protistrane ponúknutý priamo, nikdy nebol odmietnutý. To sú fakty. naopak, Vaše tvrdenia o „neprávom pošpinených“ a ich nemožnosti sa brániť sú klamstvom. Keď som na rôznych internetových fórach dotyčných vyzýval, aby reagovali v EP, oni iba spupne a povýšenecky odpovedali, že do „takého bulváru ako EP“ písať nebudú, prípadne neodpovedali vôbec.
2) Pokiaľ ide o tlačový zákon: keď bolo proti EP podané udanie, že porušuje tlačový zákon a etické pravidlá, kompetentný orgán toto udanie zamietol ako neopodstatnené, a vyjadril sa, že EP nič neporušil.
3) „Naše“ Slovensko nie je „malé“. Malí sú iba niektorí Slováci a Slovenky.
4) Barikádu tu začali stavať bývalí agenti ŠtB, ich pomáhači, ľudia okolo HELP a kariéristi všakovakého druhu. Áno, odpusťme si navzájom staré chyby, ale nedopúšťajme sa nových.
5) A napokon, ale nie v poslednom rade: odpustenie nie je možné bez pokánia. A ja pokánie na tej druhej strane nevidím. Len ono odstráni barikády. A máte pravdu, v ECAV prebieha regulérna vojna. A žiaľ, jej súčasťou bývajú aj barikády.
Pokuta 58 tisíc eur v Reformate za dva Danišove roky – zabudnime?