Keďže ako rodičia trávime veľa času so svojimi ratolesťami, máme isté úlohy a poslanie, ktorého cieľom je naše deti formovať a vychovávať podľa Božej vôle. Nesieme na svojich pleciach bremeno zodpovednosti za tých, ktorí ešte nie sú dospelí a ktorých treba učiť úcte, pracovitosti, čestnosti, úprimnosti, slušnosti, viere a múdrosti. Preto si vezmime k srdcu niekoľko rád, ktoré majú svoj základ v slove Božom a ktoré nám chcú napomôcť, aby nám počínanie našich ratolestí v budúcnosti prinieslo radosť, požehnanie aj osoh. Veď predsa každý veriaci otec, matka či starý rodič si želá, aby z jeho potomka vyrástol človek, ktorý si bude vážiť Boha i blížneho a ktorý sa bude riadiť tým, čo nám vo svojom slove vraví Ježiš Kristus.

1.

Prvou dobrou radou vo výchove detí je toto: Nedovoľte deťom ponocovať! Pre duševné ani pre telesné zdravie detí nie je dobré, ak chodia neskoro v noci spať alebo sú hore až do skorých ranných hodín. Ak trávia v noci dlhé hodiny pri počítači, pred televízorom či s mobilom v rukách, môžete si byť istí, že ich sústredenosť na vyučovaní bude značne znížená a môže byť príčinou toho, že budú mať v škole veľmi zlé výsledky. Stanovte deťom presný čas, keď sa majú uložiť do postele, a nenechajte sa nimi pritom manipulovať.

Deti sú veľmi zručné v tom, aby dosiahli to, čo si zaumienia. Dokážu manipulovať tým, že keď už ležia v posteli, zrazu sú smädné alebo hladné, necítia sa dobre, vidia všelijaké príšery alebo žalujú na niekoho, kto im údajne ublížil. Deti s obľubou posúvajú čas, keď treba ísť spať, a často na rodičov používajú všelijaké finty. Nenechajte sa nimi manipulovať, pretože im to neprospieva. Deti potrebujú plnohodnotný spánok, aby v škole podávali plnohodnotné výkony.

2.

Druhou dobrou radou je toto: Učte svoje deti domácim prácam! V každej jednej domácnosti sú práce, ktoré treba urobiť, a každý člen rodiny má priložiť ruku k dielu. To sa vzťahuje aj na deti. Je veľa vecí, ktoré naše ratolesti dokážu urobiť a ktorých prostredníctvom sa učia tomu, čo budú v dospelosti potrebovať, napríklad umyť riad, povysávať, poutierať prach, prestrieť stôl, vyniesť odpadky, zájsť do obchodu, umyť auto, vyvesiť bielizeň či pokosiť trávnik. Ako deti rastú, tak by sa mali zhosťovať náročnejších prác, aby boli pripravené do života a neočakávali, že za nich všetko urobia druhí.

Na rodinnom živote sa majú podieľať všetci jeho členovia. Netolerujte deťom, aby sa na vás vozili a očakávali, že im všetko prinesiete ako na podnose. Ak ich nenaučíte pracovať, vyrastú z nich ľudia, ktorí nebudú zrelí ani pre manželstvo, ani pre budovanie medziľudských vzťahov. Pracovným návykom a domácim povinnostiam sa treba učiť od útleho veku, aby sme sa mohli normálne zaradiť do spoločnosti a normálne v nej fungovať.

3.

Treťou dobrou radou je toto: Domáca úloha vášho dieťaťa je domáca úloha vášho dieťaťa! Nie vaša! Každý rodič je istým spôsobom zapojený do domácich úloh. Myslím tým, že musí svojmu dieťaťu vytvoriť doma také podmienky, aby sa mohlo v pokoji učiť, a  mal by vedieť aspoň v niektorých veciach poradiť alebo skontrolovať, či úloha bola urobená správne. V žiadnom prípade však nesmiete prácu, ktorá bola pridelená vášmu potomkovi, za neho urobiť vy. Toto nie je správny prístup. Takýmto spôsobom deťom viac ublížite, ako im pomôžete.

Nedovoľte deťom, aby z vás robili študentov, ktorí budú za nich písať domáce úlohy. Ak niečomu nerozumejú, tak sa s nimi porozprávajte alebo vyhľadajte niekoho, kto by im to, čomu nerozumejú, vysvetlil lepšie ako vy. Poznám prípady, keď matka za dieťa napísala sloh či vyriešila matematický príklad. Myslíte si, že mu tým pomohla? Naopak, bránila mu v osobnom raste a učila ho tomu, že keď si s niečím nebude vedieť rady, mamička to vybaví. Nikdy nerobte za iných prácu, ktorá ich má posunúť dopredu, pretože celý život budú za ostatnými zaostávať.

4.

Štvrtou dobrou radou je toto: Netolerujte svojim deťom fajčenie, alkohol či drogy! Ak zistíte, že vaše dieťa malo dočinenia s cigaretami, alkoholom alebo drogami, neberte to nikdy na ľahkú váhu. Tieto nebezpečné veci, ktoré spôsobujú závislosť, môžu vážne ohroziť zdravý vývoj vášho dieťaťa. Buďte v rodičovskej láske nielen dobrosrdeční a súcitní, ale aj zodpovední a prísni. Myslite na budúcnosť svojho dieťaťa. Nečakajte, kým sa z neho stane závislý človek, z ktorého návyková látka časom urobí trosku alebo ktorá mu totálne zničí zdravie.

Istý psychológ sa na adresu fajčiarov vyjadril, že ľudia fajčia z jedného z týchto dvoch dôvodov: buď sa snažia na seba upútať pozornosť alebo sú hlúpi. Nechcem nikoho uraziť, no nestriedme pitie alkoholu, užívanie drog a fajčenie je skutočne zlá investícia a veľká hlúposť. Ak vám záleží na vašich deťoch, tak im žiadne cigarety či omamné látky tolerovať nesmiete.

5.

Piatou dobrou radou je toto: Neodmeňujte fňukanie svojich detí! Na tomto svete je veľmi veľa ufňukancov a maznákov. Stretol som ich už mnoho a verte mi, nie sú to príjemní ľudia. Nechcel by som s nimi bývať pod jednou strechou a počúvať ich nekonečné lamentovanie. Ufňukanci sa ufňukancami stali preto, lebo sa im to v minulosti vyplatilo. Ufňukané dieťa vie, že nariekanie a lamentovanie drží otca i matku v šachu a že ním dosiahne svoje.

Mnohí rodičia na tento trik skočia a snažia sa svojim rozmaznaným deťom dať to, čo im vidia na očiach. Keď dieťa zistí, že fňukaním dosiahne to, čo si zaumienilo, nabudúce bude nariekať ešte intenzívnejšie a svoje nároky a požiadavky bude neustále zvyšovať. Toto je istá cesta do pekla. Žiť s niekým, kto si všetko vydobýja fňukaním, môže človeka priviesť až na psychiatriu. Nikdy preto neodmeňujte deti za ich fňukanie. Ak vaše dieťa začne fňukať, tak mu ihneď dajte najavo, že si musí nájsť iné obecenstvo, pretože vy takéto citové vydieranie nebudete ani počúvať, ani tolerovať.

6.

Šiestou dobrou radou vo výchove detí je toto: Nedávajte svojmu dieťaťu značku, že je hyperaktívne! Posledné desaťročia sa stretávame s tým, ako mnohí rodičia svoje deti klasifikujú, že sú vraj hyperaktívne. Majú údajne poruchu komunikácie, poruchu správania, poruchu sústredenia a čo ja viem ešte akú diagnózu. Zdá sa mi, že je akousi módou dieťa zo strany rodiča takto oštítkovať a potom sa zbaviť zodpovednosti za to, ako sa dieťa v spoločnosti správa. Niektorí rodičia, ktorých sa to týka, sa zvyknú na adresu učiteľov posťažovať asi takto: „V škole to môjmu synovi nejde, lebo má poruchu učenia a učitelia to nechcú chápať.“

Alebo: „Moja dcéra za to nemôže. Ona je už od prírody taká.“ Viete, kde je problém? V nedostatočnej starostlivosti otca, a predovšetkým matky o dieťa. Ak sa totiž rodič svojmu dieťaťu dostatočne nevenuje od príchodu na tento svet, tak z neho vyrastie človek, ktorý sa bude ustavične domáhať pozornosti zo strany iných a nemiestne sa predvádzať. Nie, my nepotrebujeme autobus plný psychológov, ktorí by riešili problematické správanie detí, ale v prvom rade zodpovedných rodičov, ktorí svojim deťom venujú čas, energiu, pozornosť a lásku.

7.

Siedmou dobrou radou je toto: Chráňte svoje deti pred nebezpečenstvami internetu! Žijeme vo svete, ktorému vládne technológia a mnohí z nás nie sú zbehlí v tom, ako fungujú mobily, tablety či sociálne siete. Internet je však v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou života našich detí, ktoré sú na míle pred svojimi rodičmi, čo sa týka zručností s ním. Priznajte si úprimne, že v tomto smere s vašimi deťmi nedokážete udržať krok. Musíte byť teda obozretní a prezieraví, aby ste vedeli, čo vašim deťom prospieva a čo im škodí, a aké stránky na sociálnych sieťach navštevujú.

Internet je úžasný zdroj informácií a môže deťom výdatne pomôcť pri vzdelávaní, no je tiež zdrojom obrovského nebezpečenstva, ktorému vaše deti nedokážu čeliť. Každý rodič by si mal uvedomiť, že práve deti sú najviac vystavené pornografii, sú najväčšou skupinou návštevníkov týchto stránok a sú hlavným objektov pozornosti rôznych úchylných deviantov či pedofilov. Preto je úlohou otca i matky, aby mali vedomosť o tom, aké internetové stránky ich dieťa navštevuje a s kým komunikuje. Toto nie je v žiadnom prípade zasahovanie do súkromia vašich detí, ale zodpovedná ochrana, ktorá im môže zachrániť život alebo im pomôže predísť problémom, ktoré by sa mohli stať ich trvalou nočnou morou.

8.

Ôsmou dobrou radou je toto: Trvajte na tom, aby vaše deti s vami chodili pravidelne do kostola! Príliš veľa rodičov je benevolentných a svojim deťom toleruje, keď sa im v nedeľu ráno nechce vstávať do kostola. To rozhodne nie je správny prístup. Keďže sme kresťania, nesmieme z rodičovskej výchovy vypustiť vieru, slovo Božie, modlitbu či navštevovanie služieb Božích. Vraví sa, že rodina, ktorá chodí spolu do kostola, zostáva spolu. Pokiaľ sa vaše deti vzpierajú a odmietajú chodiť do kostola, pokiaľ namietajú, že sem chodia všelijakí čudáci a pokrytci, tak sa s nimi porozprávajte a buďte úprimní.

Do kostola ozaj chodia všelijakí ľudia, no to nie je dôvod na to, aby ste nedeľu nezasvätili v chráme Božom. Radšej deťom vysvetlite, čo všetko pre ne robíte a že by vás nesmierne potešilo, keby sa ich úcta voči vám prejavila práve tým, že v kostole budete sedieť spolu celá rodina. Ak to nepomôže, poproste Ježiša v modlitbe, aby si vaše dieťa k Nemu našlo cestu. Lepší ako bič je v tomto prípade dobrý príklad otca a matky, ktorí svojmu dieťaťu ukážu, že život s Bohom je pre človeka požehnaním.

9.

Deviatou dobrou radou je toto: Nerobte pre svoje deti nič, čo dokážu urobiť samy!  Nenechajte sa oklamať vetou: Mami, ja to neviem.“ Alebo: „Ocko, mne to vôbec nejde.“ Predstieranie bezmocnosti zo strany dieťaťa je manipulácia, ktorej prostredníctvom sa dieťa snaží zbaviť zodpovednosti. Pre dieťa je oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie povedať: neviem alebo nejde to, ako vyvinúť úsilie k zvládnutiu prekážky, ktorá pred ním stojí, či úlohy, ktorá mu bola pridelená.

Áno, pre otca i matku je ľahšie, keď si veci urobia radšej sami. No zamysleli ste sa nad tým, že takýmto prístupom bránite deťom v ich osobnom raste? Ako rozumní rodičia si musíte uvedomiť, že nemáte byť otrokmi svojich detí, ale ich učiteľmi. Učte teda svojich potomkov zodpovednosti. Veďte ich k tomu, aby si vedeli upratať vo svojej izbe, aby po sebe nenechávali neporiadok a aby sa odmalička učili, že isté veci si musia vybaviť sami, bez pomoci svojich rodičov.

10.

Desiatou dobrou radou je toto: Netolerujte deťom klamstvo! Deti klamú v podstate z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že si želajú, aby sa niečo splnilo. Pochvália sa napríklad pred rovesníkmi, že aj ony boli s rodičmi na dovolenke pri mori, pritom však celé letné prázdniny strávili doma či u starých rodičov. Alebo si vymýšľajú, čo všetko videli, akú atrakciu absolvovali alebo s akou známou osobnosťou si podali ruku.

Druhým dôvodom je strach. Popierajú, že to boli ony, kto rozbil v obývačke vázu, a dušujú sa, že to bola určite mačka. Áno, väčšina detí klame zo strachu. Obávajú sa totiž trestu, ktorý by za ich prečin mohol prísť. Lenže pokiaľ má rodina normálne fungovať, musí byť založená na dôvere.

Klamstvo rodinnú pohodu narúša a stavia múry, ktoré nás od seba oddeľujú. Navyše je návykové a robí z nás ľudí, ktorým sa nedá veriť a ktorí nie sú hodní úcty. Navyše ním nič nezískame, zato stratiť môžeme veľa. Deti sú schopné vyviesť všelijaké hlúposti, ale ak sa k týmto činom priznajú a oľutujú ich, potrebujú vedieť, že sa svet nezrútil, že rodičia ich majú radi a nebudú im ich chyby roky obúchavať o hlavu. Pravda človeka oslobodzuje, kým lož z neho robí väzňa. To by ste mali deťom ustavične pripomínať, aby z nich vyrástli čestní a vnútorne vyrovnaní ľudia.

11.

Jedenástou dobrou radou je toto: Buďte deťom príkladom v slovách i skutkoch! Deti potrebujú vidieť, počuť i cítiť, ako sa treba správať doma i na ulici. Rodič si pri ich výchove nesmie dovoliť jedno hovoriť a druhé konať. Ak má dieťa skúsenosti s tým, že jeho otec a matka sa pretvarujú, bude sa pretvarovať aj ono. Bude si myslieť, že je v úplnom poriadku, keď niečo sľúbi a potom to nedodrží, keď sa doma bude správať inak ako na verejnosti, keď sa bude riadiť nie podľa Božieho zákona, ale podľa toho, čo mu v danej situácii vyhovuje.

Mnoho rodičov zlyháva pri výchove detí práve preto, že vodu kážu a víno pijú. Ježiš takéto správanie odsúdil, pretože má neblahé následky práve na tých najmenších. Riekol: „Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny.“ Rodičia, ktorým na deťoch skutočne záleží, budú kresťanmi nielen počas nedeľných služieb Božích, ale po celý týždeň. Budú dbať na to, aby predovšetkým pre svoje deti boli svetlom sveta a soľou zeme. Iba slovo potvrdené činom môže v dieťati vzbudiť túžbu po živote s Kristom. Ak však rodič pred deťmi nekoná podľa toho, čo vyznáva svojimi ústami, daromná je jeho snaha a zbytočné akékoľvek moralizovanie. Kto len vraví a nekoná, je ako blázon, ktorý chce na prederavenom člne preplávať jazero.

12.

Dvanástou dobrou radou je toto: Keď dieťa o niečo požiadate, urobte to iba raz! Nesprávajte sa ako papagáj, ktorý dokola hovorí to isté. Zbytočne to vyčerpáva a vyvoláva napätie. Keď napríklad požiadate syna, aby pokosil trávnik, ale on sa celý deň fláka v pyžame a hrá sa na počítači, pričom trávnik stále nie je pokosený, nič mu nepripomínajte. No keď bude od vás niečo chcieť, vtedy mu povedzte, že kým si nesplní povinnosť, nič z toho nebude.

Keď poviete dcére, aby si poupratovala detskú izbu, ale ona celý deň iba vylihuje a venuje sa kamarátkam na sociálnych sieťach, pričom v jej izbe to vypadá aj popoludní ako v brlohu, ostaňte pokojní, nekričte a mlčte. Ale keď si sadne za stôl, aby sa najedla, vtedy jej pripomeňte, že bez práce nie sú koláče. Ak sa vám to zdá príliš prísne, opýtajte sa samých seba, či chcete, aby z vášho dieťaťa vyrástol zodpovedný, úctivý a pracovitý človek, alebo darebák, ktorý nikoho nerešpektuje a ktorému neprekáža, že je obklopený neporiadkom.

13.

Trinástou radou je toto: Uvedomte si, že vediete domácnosť, nie hotel! Ak je vaše dieťa dospelé a má ukončené vzdelanie, ak s vami býva a nepodieľa sa na financovaní domácnosti, ak dokonca od vás berie peniaze a nepomáha vám pri prácach okolo domu, potom je váš dom hotelom. A hádajte, milé sestry, čo ste v dome vy. Vy ste v ňom upratovačka a s vysokou pravdepodobnosťou aj kuchárka. Prečo by si vaše dieťa hľadalo prácu alebo iné bývanie, keď mu je dobre tam, kde je?

Vy robíte zaňho všetku prácu a vaša dcéra či syn sa len fláka po večeroch vonku s kamarátmi, napcháva sa sladkosťami a naďalej zostáva dieťaťom, ktoré sa nevie postarať ani o seba, nie to ešte o niekoho, kto by s takýmto človekom chcel vstúpiť do stavu manželského. Ak rodičia dieťaťu dovolia, aby si z nich urobilo sluhov, čaká ich vskutku trpká staroba. Poznám ľudí, ktorí svoje deti opatrovali ako v bavlnke a predkladali im všetko ako na podnose, a keď zostarli, tak ich nemal kto zaviesť k lekárovi či urobiť nákup. Nuž, nenadarmo sa vraví: „Za dobrotu – na žobrotu.“

14.

Štrnástou dobrou radou je toto: Mobilný telefón má byť pre dieťa výsadou, nie samozrejmosťou! Jav, ktorý v dnešnej dobe vidíme na každom kroku: deti telefonujú na ulici, doma, dokonca aj v škole. Nie som zástancom toho, aby malé deti mali svoj mobil. Som presvedčený o tom, že to ich zdravému vývoju vôbec neprospieva.

Zdá sa mi, že sú od mobilu rovnako závislé, ako je niekto závislý od alkoholu, cigariet či drog. Akoby bez mobilu ani nedokázali fungovať. Je na zmyslenie, že dieťa venuje mobilu oveľa viac času ako čomukoľvek inému. Uprednostní ho pred chvíľami strávenými na čerstvom vzduchu, pred návštevou starých rodičov či pred nejakou športovou aktivitou. Mnohé zo súčasných detí sú doslova otrokmi mobilných telefónov, ktoré do značnej miery ovplyvňujú aj ich myslenie a názory.

Nehovoriac o tom, ako duchovne pritom zakrpatievajú a stávajú sa prostredníctvom virtuálneho sveta chladnými, odmeranými a ľahostajnými. Mobil by mal deťom slúžiť, nie ich ovládať! Preto je na zodpovednosti rodičov, aby dohliadli na to, kedy je vhodný čas, aby dieťaťu mobil zakúpili a aký čas by pri ňom mali tráviť.

15.

Pätnástou dobrou radou je toto: Netolerujte deťom používanie oplzlých slov a nadávok! Ak vaše dieťa používa hrubý slovník, nenechajte to bez povšimnutia. Nie však tým spôsobom, že sa na tom budete smiať ako niektorí duchom chudobní ľudia. Vypúšťať z úst škaredé slová nie je hrdinstvo, ale úbohosť a hanba. Žiaľ, mnoho ľudí dokáže iných zaujať len takto. Keď vaše dieťa niekomu nadáva, musíte tomu urobiť rázny koniec.

Tí, ktorí s obľubou zhadzujú a ponižujú druhých, sa nazdávajú, že sami nie sú dosť dobrí, trpia syndrómom zakomplexovanosti a chcú mať zo seba lepší pocit. Tí, čo ostatných častujú rôznymi nepeknými menami, chcú vytvoriť dojem, akí sú neohrození a silní, no opak je pravdou. Vnútorne sú veľmi slabí a neistí. Deti vedia byť v tomto smere obzvlášť kruté, preto riešenie tohto problému nesmiete odkladať na neskôr. Pokiaľ to zanedbáte, budete v budúcnosti nemilo prekvapení, keď sa niečo z ich nevyberaného slovníka ujde aj vám.

16.

Šestnástou dobrou radou je toto: Učte deti zodpovednému nakladaniu s peniazmi! Ak má vaše dieťa sklon k neuváženému míňaniu peňazí, teda nakupuje bez rozmyslenia, čo sa mu páči, a na nič si nedokáže usporiť, nechajte ho, aby ho poučila samotná skúsenosť. Keď vaše dieťa bude chcieť napríklad bicykel, dajte mu najavo, že proti tomu nič nemáte.

Zároveň mu však pripomeňte, aby si ho kúpilo za vlastné. Keď vás bude chcieť zlomiť svojím zroneným pohľadom, prosíkaním alebo sľubmi, čo všetko urobí, keď mu bicykel kúpite, nepovoľujte. Ak to dokážete, nabudúce si vaše dieťa dobre rozmyslí, čo si kúpi a či to vôbec k životu potrebuje. Veďte dieťa k tomu, aby si vážilo to, čo má a aby si bolo vedomé toho, že peniaze nikomu samy od seba nepadajú do lona, že otec i matka musia tvrdo pracovať, aby ich zarobili.

17.

Sedemnástou dobrou radou je toto: Naučte svoje dieťa za všetko ďakovať! Vyjadrenie vďaky je jednou zo základných foriem slušnosti. Verte mi, že ľudia si veľmi rýchlo všimnú, ako je dieťa vychované a aké má maniere. Vďačnosť otvára dvere do každého ľudského srdca a dokáže hotové zázraky. Je prejavom úcty a náklonnosti voči blížnemu a aj Boh má náramnú radosť z toho, keď Mu ľudia ďakujú za to, čím ich požehnáva. Každého z nás nepochybne zamrzí, keď sa stretneme s tým, ako nám niekto za našu dobrotivosť, darček či službu nepoďakuje. Čarovné slovíčka  prosím a ďakujem  musíte učiť svojich potomkov od útleho detstva, aby si vypestovali cit pre slušnosť, zdvorilosť a prívetivosť.

18.

Osemnástou dobrou radou je toto: Ukážte svojim deťom, čo znamená podeliť sa s tým, čo máte! Malé deti sa nerady delia a majú sklon všetko si privlastňovať. Ak v ruke držia nejakú vec, tak majú pocit, že sú jej vlastníkmi, a nemienia sa o ňu s nikým deliť. Ako rastú a začínajú si uvedomovať ostatných, ktorí ich obklopujú, musia sa učiť, ako sa podeliť. To je nezastupiteľná úloha otca a matky. Deti si na príklade rodičov uvedomujú, že každý člen rodiny má prispievať k spoločnému dobru, že tvoria jeden tím, ktorému má záležať na tom, aby všetci v domácnosti boli spokojní a šťastní. Podeliť sa s iným vlastne znamená milovať blížneho ako seba samého.

19.

Devätnásta dobrá rada pri výchove je toto: Pozor na prejedanie sa! Pozrite sa okolo seba a hneď zistíte, ako veľa detí má problémy s nadváhou. Príčin, prečo je to tak, je niekoľko. Tou najhlavnejšou je azda nezdravá strava, ktorú deti konzumujú. Sú priam presýtené sladkosťami, ktoré majú negatívny dopad na ich zdravie. Namiesto čistej vody pijú radšej sladené nápoje, namiesto ovocia sa radšej napchávajú slanými zemiakovými lupienkami a namiesto zeleniny uprednostnia zákusok.

A kto tieto nezdravé potraviny nosí domov? Zvyčajne sú to rodičia! Žiaľ, čoraz menej rodín venuje zdravému stravovaniu sa dostatok času. Každý sa niekam ponáhľa, takže jedlo musí byť pripravené čo najrýchlejšie. Ibaže väčšina rýchlych jedál ľudskému organizmu vôbec neprospieva. Obed kúpený v stánku s rýchlym občerstvením je možno praktickým a jednoduchým riešením, ale väčšinou je to len tuk a soľ. Ako rodičia ste zodpovední za stravovacie návyky svojich detí.

Pokiaľ vám na zdraví vašich detí záleží, musíte zmeniť svojživotný štýl a urobiť všetko pre to, aby ste stolovali spoločne ako rodina. Áno, vyžaduje si to viac času a väčšiu námahu, ale niet nad jedlo pripravené doma. Spoločné stolovanie je zároveň chvíľou, keď sa upevňujú rodinné vzťahy a vytvára neopakovateľná atmosféra, ktorú nemôžete zažiť vtedy, keď sa nestravujete v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Rodič by takisto mal dohliadnuť na to, aby dieťa neprijímalo stravu neskoro večer či dokonca v noci. Po spoločnej večeri nedovoľte deťom, aby si ešte niečo malé zahryzli, pretože žalúdok tiež potrebuje oddych, a ak ho dieťa bude stále zaťažovať, v budúcnosti sa mu to vypomstí.

20.

Dvadsiata dobrá rada je toto: Povzbudzujte deti k tomu, aby sa hýbali! Za posledné roky sledujeme najmä vo vyspelých krajinách sveta jeden veľmi alarmujúci jav: deti trávia málo času aktívnym pohybom. Väčšinou sedia pred televízorom, počítačom či zahľadení do mobilu, s ktorým dokážu tráviť nekonečné hodiny. Sedavý spôsob života deťom neprospieva a stáva sa príčinou mnohých zdravotných problémov. Pobyt na čerstvom vzduchu potrebuje každé dieťa ako soľ.

Preto by rodič mal dbať na to, aby sa jeho dieťa venovalo nejakej fyzickej činnosti, či už je to šport, alebo práca, pri ktorej sa  zdravo vyvíja a formuje jeho svalstvo. Táto aktivita má blahodarný účinok aj na celkovú vnútornú pohodu dieťaťa a pomáha mu pozitívne myslieť. Deti, ktoré celé dni iba presedia a presurfujú na internete, sú často ľahostajné k svojmu okoliu, neochotné pomáhať iným a doslova unudené. Neraz sú tak pohltené virtuálnym svetom, že vôbec neregistrujú, keď sa ich rodičia niečo pýtajú či dokonca im niečo prikazujú.

Ak dieťa trávi viac času sedením ako pohybom, stáva sa otrokom záhaľky a neraz aj uhundraným frflošom, ktorý nie je s ničím spokojný. O čo menej sa dieťa bude hýbať, o to viac času bude tráviť u lekára. Som si istý, že prechádzka prírodou, práca v záhradke, tanec či  šport prospeje dieťaťu oveľa viac ako to, keď ho rodič nechá napospas televízoru, počítaču či mobilu.

21.

Dvadsiatou prvou dobrou radou je toto: Učte deti tomu, že každé konanie má svoje dôsledky! Ak vaše dieťa zabudne alebo odfláka domácu úlohu, nechajte ho, nech za to na ďalší deň znáša dôsledky. Ak si nešanuje bicykel, ktorý ste mu zaobstarali, nekupujte mu nový. Ak sa nevie vpratať do kože pri návšteve kina, nabudúce ho tam so sebou neberte. Prostredníctvom zlyhaní sa deti učia disciplíne, usilovnosti  a zodpovednosti, aby z nich mohli vyrásť rozumní ľudia.

Niektorí rodičia nezodpovedné správanie svojich detí bagatelizujú a ospravedlňujú, čo rozhodne nie je správna cesta. Učia totiž svoje dieťa tomu, že čokoľvek urobí, všetko mu prejde. Takto sa však z dieťaťa nikdy nestane dospelý. Mnohí ľudia vďaka ľahkovážnej výchove svojich rodičov nikdy rozumovo nedozrejú a žijú v presvedčení, že celý svet sa točí iba okolo nich. Správny rodič vedie svoje dieťa k uvedomeniu si dosť dôležitej skutočnosti: Ako človek bude robiť, tak sa bude mať.

22.

Dvadsiatou druhou radou je toto: Nedovoľte dieťaťu, aby vám určovalo, čo máte kúpiť! „Ale ja to chcem! A chcem! A chcem!“ S takýmto výrokom zo strany dieťaťa sa stretne nejeden rodič. A keď to musí počúvať pri nakupovaní, nie je to veru nič príjemné. Vyvádzanie dieťaťa v obchode treba riešiť v zárodku, pretože inak sa to matke a otcovi vymkne z rúk. Pokiaľ si chcete užiť nakupovanie, nájdite si na to čas, keď nemáte malé deti so sebou. Ak ste však nútení deti so sebou vziať, pretože na ne nemá kto dohliadnuť, minimalizujte zoznam vecí, ktoré chcete nakúpiť.

Dovoľte pritom vášmu dieťaťu, aby sa tejto akcie aktívne zúčastnilo. Poproste ho napríklad, aby vám podalo z police chlieb alebo niečo, čo sa v prípade spadnutia na zem nerozbije, nerozsype či nepoškodí. Takýmto spôsobom zaujmete jeho pozornosť a vyhnete sa tomu, že sa dieťa začne venovať niečomu, čo sa vám nebude páčiť. No nedovoľte, aby vám dieťa dirigovalo, čo máte kúpiť. Ak mu to totiž umožníte, pri pokladni zistíte, že v nákupnom košíku máte plno nezdravého jedla a oveľa väčšie výdavky, s akými ste cestou do obchodu nerátali.

Navyše sa z takéhoto nakupovania u dieťaťa stane zvyk, takže sa zakaždým bude dožadovať toho, aby si mohlo vložiť do košíka to, čo uzná za vhodné. Prv než teda vstúpite do obchodu, dobre si premyslite, čo chcete nakúpiť. Držte sa svojho plánu, informujte o ňom svoje dieťa, no nedovoľte mu, aby mrnčaním, plačom či prosíkaním dosiahlo svoje. Ak začne hlučne protestovať a vyvádzať, vyveďte ho z obchodu. Naučte ho rešpektu a oboznámte ho s tým, že pokiaľ sa takto bude správať, nedostane to, čo ste mu predtým sľúbili. Ak ustúpite, vaše dieťa nad vami získa kontrolu a nemyslite si, že sa tejto pozície tak ľahko vzdá.

23.

Dvadsiatou treťou radou je toto: Ak sa vaše dieťa dožaduje prehnanej pozornosti a robí pritom neplechu, nenechávajte to bez povšimnutia! Všetky deti túžia po pozornosti od rodičov, rovesníkov a vôbec od všetkých, ktorí ich obklopujú. Keď sa im jej nedostáva, budú si vynucovať pozornosť prostredníctvom zlého správania. Budú jednoducho robiť veci, ktoré ich rodičov budú privádzať do šialenstva. Stanú sa z nich komedianti, zabávač,i a predovšetkým tvorcovia trápnych situácií.

Budú prekračovať hranice slušnosti a prirodzeného správania len preto, aby si ich niekto všimol. Ako si s týmto problémom poradiť? Skúsme sa s nimi porozprávať, vziať ich do náručia, pohladiť a dať im na vedomie, že ich ľúbime. Väčšina detí sa dožaduje prehnanej pozornosti z toho dôvodu, že sa cítia zabudnuté či nemilované. Rodič nesmie  zabudnúť na to, že dieťa potrebuje jeho slová, jeho dlane a jeho láskyplnú prítomnosť. Tak ako rastlina či strom potrebujú živiny, aby mohli rásť do krásy a prinášať plody, tak aj deti potrebujú cítiť, že majú pri sebe ľudí, ktorí im venujú svoj čas, energiu a najmä lásku. Koniec koncov, čo vzácnejšie rodič na tomto svete má, že by to uprednostnil pred blahom svojich detí?

24.

Dvadsiatou štvrtou radou je toto: Vedzte, že realita je najlepším učiteľom! Určite sa vám stalo, že ste sa  so svojim dieťaťom na niečom dohadovali. Vy ste tvrdili jedno a vaše dieťa niečo iné. Možno ste pri výmene názorov stratili nervy a vybuchli ste od zlosti, keď ste počuli, ako vás vaše dieťa presviedča o niečom, čo sa vôbec nezakladá na pravde. Nuž, rodičovská výchova prináša aj takéto chvíle, keď nás deti svojimi „pravdami“ privádzajú do zúfalstva.

Povedia vám napríklad, že filmové predstavenie sa začína o ôsmej večer, no vy viete, že to nie je tak, že jeho začiatok je už o hodinu skôr. Ak dieťa na svojom presvedčení trvá, nechajte ho tak. Dostavte sa do kina podľa jeho pokynov, nech dieťa zažije na vlastnej koži realitu, ktorá je dôsledkom nesprávnej informácie. Vy, samozrejme, viete, že idete na film, ktorú už beží celú hodinu, ale zároveň necháte svoje dieťa, aby sa naučilo jednu veľmi dôležitú lekciu: Existuje možnosť, že občas pravdu nemá!

Mnohí rodičia prehnane rozmýšľajú za svoje deti. Robia za nich až príliš veľa vecí. Snažia sa byť starostliví a chcú ochrániť svoje ratolesti pred zbytočnými problémami. Ale niekedy nie je na škodu, keď deti zažijú dôsledky svojich nesprávnych rozhodnutí. Niekedy potrebujú vidieť, že nie sú vševedkovia ani majstri sveta, že sa oplatí počúvať aj iných a dať si poradiť od skúsenejšieho a staršieho človeka.

25.

Dvadsiatou piatou radou je toto: Uvedomte si rozdiel medzi tým, čo vaše dieťa potrebuje a čo chce! Mnohé deti v súčasnosti dostávajú príliš veľa vecí. Na Vianoce rozbaľujú hromadu darčekov, na narodeniny dostávajú drahé veci, na Deň detí absolvujú výlet, obdarúvame ich na meniny, na Mikuláša, za dobré vysvedčenie a tak ďalej. Dnešnej spoločnosti vládne duch konzumizmu a materializmu, výdatne podporovaný reklamou, ktorej úlohou je vyvolať v nás presvedčenie, čo všetko potrebujeme, bez čoho sa nezaobídeme a s čím je náš život oveľa pohodlnejší, šťastnejší a jednoduchší.

Z tohto dôvodu chcú deti stále viac a viac. Chcú sa vyrovnať či dokonca predbehnúť svojich rovesníkov a spolužiakov, túžia jednoducho vypadať „cool“. Žiaľ, čím sa zvyšuje ich náročnosť a požiadavky na rodičov, tým zároveň klesá aj ich vďačnosť. A čím viac majú, tým menej si to vážia. Skúste sa opýtať samých seba, čo vaše deti skutočne potrebujú.

Či azda namiesto výkonného mobilu nepotrebujú viac času zo strany otca a matky. Či spokojnosť a šťastie vašich detí nezávisí viac od takých hodnôt, akými sú svornosť, úcta, usilovnosť a dobrosrdečnosť, ako od vecí, ktoré po čase dieťa tak či tak omrzia a skončia v koši. Neprepadnite klamnej ilúzii, že šťastie detí stojí a padá na kvantite. Rozhodujúce je aj v tomto prípade srdce. Dieťa potrebuje vaše srdce, nie hromadu hračiek!

26.

Dvadsiatou šiestou radou je toto: Nedávajte súhlas k narodeninovej oslave, pri ktorej necháte vaše dieťa bez dozoru! Máte pocit, že svojmu dieťaťu musíte zorganizovať narodeninovú oslavu, na ktorú nikdy nezabudne? Prečo vlastne? Azda si myslíte, že by malo byť o niečo dosť podstatné ukrátené? Alebo nechcete vypadať ako neschopný rodič, ktorý nekráča s dobou? Kam sa podel starý dobrý zvyk pozvať kamarátov len na nejaký zákusok? Zdá sa, že okázalú narodeninovú oslavu potrebujú viac rodičia ako deti.

Ženie ich pritom pocit dokázať, že sú dobrými rodičmi a že nie sú o nič horší ako ostatní. Ale je to naozaj tak? Malému dieťaťu k oslave narodenín netreba veľa. Možno len torta, zmrzlina a hranie sa s kamarátmi na dvore. Čo sa týka tínedžerskej oslavy, tá by mala byť rozhodne doma. Nepotrebujete na to drahú limuzínu, chatu či vychýrený nočný podnik. Okrem toho, kto by chcel, aby sa jeho dieťa ocitlo v prostredí, kde je toľko možností sa opiť a podvoliť sexu? Vy potrebujete vedieť, čo sa na narodeninovej oslave vášho nedospelého dieťaťa deje! Nie, nemusíte tam sedieť. Ale je dôležité, aby ste to mali pod kontrolou. Pamätajte si, že viac ako bezbrehá zábava je bezpečie a ochrana vášho dieťaťa!

27.

Dvadsiatou siedmou radou je toto: Nedovoľte, aby vaše dieťa malo televízor vo svojej izbe! Buďme k sebe úprimní a priznajme si, že televíziu pozeráme až príliš. Strávime pri nej dlhé hodiny, pretože sa nedokážeme odtrhnúť od toho, čo v nej práve vysielajú. Lenže v televízii beží veľa nevhodných programov či scén. Doslova nechutných. A také nie sú vhodné ani pre dospelých, nie to ešte pre deti!

Prečo teda dovolíme svojim deťom, aby presedeli toľké hodiny pred televíznou obrazovkou? Dôvod je celkom jednoduchý: televízia, internet, počítače a mobily sa pre väčšinu rodičov stali opatrovateľkami. Posadíte dieťa do kuchyne či obývačky pred televíziu alebo mu vložíte do ruky mobil – a môžete sa spokojne venovať vareniu či upratovaniu. Zdá sa to síce praktické a pohodlné, no pre dieťa to vôbec nie je prospešné. Ozaj túžite po tom, aby namiesto nadväzovania a budovania vzťahov so súrodencami a rodičmi civelo vaše dieťa do televízora, počítača či mobilu? Určite nie.

Na televízii, počítačoch či mobiloch nie je nič zlé, pokiaľ sa používajú v správnej miere a so správnym výberom v súlade s vekom dieťaťa. Problémom je skôr to, že rodičia nevedia určiť ideálnu hranicu pri používaní týchto vecí, na ktorých sa deti neraz stávajú závislými. Televízor by mal byť v centrálnej izbe domácnosti, kde každý vidí, čo je na obrazovke. Ak dáte televízor do izby dieťaťa, koledujete si o problém. Dovolili by ste niekedy svojmu dieťaťu, aby navštívilo to najpochybnejšie miesto vo vašom meste či dedine? Tak potom prečo mu dovolíte, aby pozeralo tie najpochybnejšie programy, ktoré niektoré televízne stanice ponúkajú? Zodpovednosťou každého rodiča je, aby chránil nielen telo, ale aj myseľ a dušu dieťaťa!

28.

Dvadsiatou ôsmou radou je toto: Telesný trest slúži na nápravu správania dieťaťa, nie na to aby sme mu ublížili! Toto je za posledné roky vskutku horúca a veľmi prekérna téma. Rodičia a celá spoločnosť je v tejto problematike rozdelená na dva tábory. Jedna skupina s telesnými trestami detí súhlasí, druhá ich rázne odmieta. Všimnite si, čo v tejto veci vraví Biblia: „Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho trestá.“ „Nezdráhaj sa trestať chlapca, nezomrie, keď ho vyšľaháš prútom.

Ty ho vyšľaháš prútom, ale život mu zachrániš pred podsvetím.“  „Prút a karhanie dávajú múdrosť, ale roztopašné dieťa robí hanbu svojej matke.“ V rodičovskej výchove, vychádzajúc z Biblie i Martina Luthera, má svoje miesto aj jabĺčko, aj prút, teda odmena i trest. Občas je ozaj jediným výchovným prostriedkom k náprave správania dieťaťa, keď mu dáme na zadok. A to vtedy, keď je dieťa vzdorovité a správa sa neslušne. Telesný trest sa však nesmie vykonávať v návale rodičovskej zlosti.

Rodičovská ruka musí aj pri telesnom treste pamätať na to, že jej má vládnuť láska, ktorá nechce ublížiť, ale pomôcť dobrému. Niektoré deti sú také citlivé, že im stačí jedno pľasnutie na zadok na celý život. Iné túto disciplínu budú potrebovať častejšie, aby si pripomenuli, ako sa nemajú správať. Trest v každom prípade slúži pre dobro dieťaťa, nie na to, aby si rozčúlený rodič pri ňom uľavil!

29.

Dvadsiatou deviatou radou je toto: Naučte svoje dieťa, že nič nie je ľahké, keď to robí prvýkrát! Pokiaľ dieťa prejaví záujem o nejaký šport, o hru na hudobnom nástroji, o tanec či o niečo iné, čo by chcelo robiť, treba ho naučiť, že k nadobudnutiu zručnosti treba trpezlivosť, dlhé hodiny tréningu, odvahu, vytrvalosť a čas. Ako sa vraví: „Nikto učený z neba nespadol.“ Nedopustite, aby vaše dieťa pri prvotných neúspechoch hodilo flintu do žita. Nedovoľte mu skákať z jedného krúžku k druhému.

Ak sa chce niečo naučiť, musí si uvedomiť, že to nepôjde samo od seba. Buďte mu oporou a na vlastnom príklade mu ukážte, že aj vy ste potrebovali kopu času na to, aby ste sa naučili tomu, čo dnes s ľahkosťou ovládate. Mnohé deti rezignujú vo svojom úsilí niečo dosiahnuť len preto, že im nikto nedodal odvahu, nevenoval im svoju pozornosť a čas a neukázal im, že aj zdanlivo nedosiahnuteľný vrchol sa dá zdolať, ak človek naozaj chce a je ochotný pre to urobiť, koľko sa len dá. Úspešnými sa nestávajú tí, ktorí hľadajú ľahké cesty, ale tí, ktorí sa rozhodnú vytrvalo a odvážne čeliť prekážke, ktorá pred nimi stojí. Učte teda svoje deti tomu, že za všetkým, čo za niečo stojí, sa ukrýva drina, sebazapieranie a mnoho obetí.

30.

Tridsiatou dobrou radou je toto: Nesnažte pred deťmi vyzerať ako dokonalý človek! Buďte úprimní a nehanbite sa pred deťmi priznať, že aj vy občas urobíte chybu, konáte unáhlene a dopustíte sa niečoho, čo nebolo správne. Ak by sa všetci ľudia hrali na dokonalých, som si istý, že život na tomto svete by bol neznesiteľný. Deti potrebujú vidieť zo strany rodiča pokánie, teda ľútosť nad svojím prešľapom i snahu o nápravu. Potrebujú vedieť, že keď sa dopustia niečoho nepekného, svet sa za to nezrúti a že vždy jestvuje nejaké riešenie. Navyše sa musia naučiť, že ozaj každý človek je hriešny a omylný, a pritom hoden toho, aby sme ho napriek jeho nedostatkom milovali. Úlohou matky a otca nie je to, aby sa pred dieťaťom hrali na bezchybných, ale aby boli vo svojich slovách i činoch úprimní.

 

Ivan Mucha
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: