4. adventná nedeľa
Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.
Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu.
Mt 11, 2 – 10
Iste sa už každý z nás, milí bratia a milé sestry, stretol s pocitom neistoty. Rok 2020, ktorý práve prežívame, je kvôli pohrome pandémie pre mnohých ľudí rokom veľkej neistoty. Keď nevieme, čo bude s nami zajtra, cítime neistotu. Keď nevieme, či si v tejto situácii udržíme prácu, cítime neistotu. Keď nevieme, či môžeme voľakomu veriť, opanuje nás neistota. Neistota je nepríjemný, deprimujúci pocit.
Neistotu cítili ľudia aj vtedy, keď sa narodil Pán Ježiš Kristus. Hádali, nevedeli, kto je, nevedeli, čo si majú o Ňom myslieť. Jedni vraveli, že je Eliáš, iní ho pokladali za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Ba aj spomedzi učeníkov iba jeden, učeník Peter, vedel povedať: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ Ani v súčasnosti to nie je inak. Sú ľudia, ktorí na Ježiša hľadia ako na obyčajného človeka, historickú postavu. Sú takí, ktorí tvrdia, že bol dokonalý, svätec, ale len človek. Čo ich vedie k takémuto názoru? Znova len neistota. Nevedia, kto Kristus je. No požehnaná adventná doba je práve na to, aby sme z neistoty a pochybností prešli do istoty. Aby sme nepochybovali, nehádali, nemudrovali, ale radšej vydávali svedectvo o tom, čo proroci aj apoštoli potvrdili. Predmetom nášho dnešného uvažovania budú dve adventné svedectvá: Aké svedectvo vydáva život o Kristovi? Aké svedectvo vydáva Kristus o človeku?
Ján Krstiteľ bol posledným prorokom Starej zmluvy. Stál na prahu starého a nového zákona. Žil v mimoriadnej dobe, keď Boh prijal podobu človeka a zostúpil na zem. Zvesťou Jánovho kázania bolo: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Túto mimoriadnu zvesť niesol nielen pospolitému ľudu, ale aj vodcom národa. Trestal a karhal Herodesove hriechy. Za svoju priamosť a úprimnosť voči Herodesovým hriechom sa stal nepohodlným a skončil v žalári. Keď počujeme slovo žalár, máme predstavu, že sú tam zatvorení samí zlí ľudia. Ale nie vždy je to tak. Často sú tam nevinní, spravodliví, ktorí sa stali nepríjemným hlasom svedomia mocných. Medzi nich patril aj Ján Krstiteľ. Povedal pravdu a na druhý deň bol v žalári. Neodvolal ju a o niekoľko dní mu zoťali hlavu. Keď Pán Ježiš verejne vystúpil, Ján ešte žil, ale už bol v žalári. On vedel, že prišiel Mesiáš, veď Ho krstil. Napriek tomuto poznaniu o Kristovi sa ho zmocnila pochybnosť. Pomyslel si, že ak je Ježiš naozaj Mesiáš, predsa ho nenechá v žalári, príde a vyslobodí ho. Preto poslal svojich učeníkov k Ježišovi s otázkou: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?
Židovský národ napriek splneným prorockým predpovediam Ježiša za Mesiáša neprijal a dodnes čaká na spasiteľa. Ortodoxní židia dodnes počítajú letopočet bez ohľadu na Kristovo narodenie. Veríme my, že Ježiš je tým Božím poslom, Mesiášom, ktorý mal prísť, alebo chceme čakať niekoho iného? Nestačí nám svedectvo prorokov? Nestačí nám svedectvo Ježišových súčasníkov, ktorí videli divy, ktoré nikto iný urobiť nedokáže, len Mesiáš? Ján Krstiteľ bol prvý, ktorý sa takto spytoval, a odvtedy až dodnes koľkí kresťania hľadali a hľadajú odpoveď na otázku: Je Ježiš Nazaretský naozaj Spasiteľ, Mesiáš? Ale pýtame sa nie bez príčiny, lebo čo vidíme? Ježiš prišiel na svet a sľúbil, že mu daruje pokoj, ale niet pokoja v ľudskom svete, v ľudskom srdci, niet pokoja medzi národmi a krajinami. Keby nebolo neistoty, nedôvery, keby bol pokoj, nebolo by treba toľko vyjednávaní, podpisovaní zmlúv medzi národmi. Smutné je, že niet pokoja ani v cirkvi. Ježiš si postavil za cieľ vybudovať v ľudských srdciach kráľovstvo Božie, prišiel, aby nás vykúpil pre večný život. A ľudia sú v neistote, pochybujú. Akoby pochybovali o tom, čo hovorí Biblia. V Ježišových šľapajach mal povstať nový život, lebo kresťanstvo je nové stvorenie, a my sa dávame premáhať starému Adamovi. Nuž nie div, že sa aj my spolu s Jánom Krstiteľom pýtame: Či si Ty ten, ktorý mal prísť, a či iného máme čakať? A na túto našu otázku Syn Boží ani dnes nemá inú odpoveď, ako bola tá: Choďte a zvestujte Jánovi, čo vidíte a čo počujete. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným zvestuje sa evanjelium. Ježiš teda nepovedal: Ja som ten, ktorý mal prísť a iného nečakajte, ale ich pozornosť obrátil na život, na skutky, ktoré podľa predpovedí prorokov nemôže učiniť nik iný, len Mesiáš. Slovám, rečiam nie každý verí, ale skutky musia presvedčiť každého. Tak Jána Krstiteľa, jeho učeníkov, Ježišových súčasníkov, ako aj nás. Tam, kde sa zaujmú chorého, hladného, chudobného, tam všade vládne duch Ježišov, tam je kúsok nebeského kráľovstva. Preto sa nepýtajme na to, na čo sa pýtal Ján, ale radšej na to, či sme my tí, ku ktorým On prišiel, alebo či si iných vybral, aby Ho oslavovali.
Aké svedectvo vydáva Kristus o človeku? O Jánovi vydal Ježiš to najkrajšie: Nenarodil sa zo ženy nik väčší nad Jána Krstiteľa. A keby sa raz spýtali, kto som ja – vy, čo by sme povedali? Vedeli by sme sa odvolať na svoje skutky? Ak by sa spýtala cirkev: Si ten kresťan, na ktorého sa vždy môžem spoľahnúť, ktorému môžem zveriť svoju budúcnosť? Čo by ste odpovedali, bratia, sestry? Nezabúdajme, že najkrajším poslaním každého kresťana je byť poslom Božím a pripravovať cestu Pánovi. Pozrime do svojich rodín, či tam pripravujeme cestu Pánovi. Koľkokrát sme si doma sadli, aby sme spolu spievali, modlili sa, čítali Písmo? Pozrime sa do svojich sŕdc: Pripravujeme cestu svojmu Spasiteľovi vo svojom srdci? Či vydá Kristus aj o nás také krásne svedectvo ako o Jánovi, alebo sa v mnohých musí sklamať…
Ján vo väzení pochyboval o Mesiášovi, ale len dovtedy, kým ho jeho skutky nepresvedčili. My však nesmieme pochybovať. Ján stál len jednou nohou v novej zmluve, my sme vyrástli z kresťanských rodičov, Kristovým krstom sme boli pokrstení, pri konfirmácii sme zložili sľub vernosti, Jeho milosť prijímame pri Večeri Pánovej. A preto napriek všetkým ťažkostiam nepochybujme, ale vyznajme Ježiša Krista ako svojho Pána. Zavrhnime neistotu, ktorá nás robí nešťastnými. Zatúžme po tom, aby raz aj o nás vydal Pán Ježiš Kristus rovnaké svedectvo ako o Jánovi.
Stojíme na prahu vianočných sviatkov. Hľadíme do Betlehema na udalosť Kristovho narodenia. Buďme vďační za dar Božej milosti, v Kristovi zjavenej tam, v Betleheme. Ale nezabúdajme ani na to stretnutie s naším Spasiteľom, ktoré je pred nami. Pán blízko, čakajme Ho!
Modlitba:
Oslavujeme Ťa, Otče náš nebeský, že neskonalou láskou miluješ človeka. Ďakujeme, že si túto lásku dokázal príchodom svojho Syna. Pomôž nám vidieť v Ňom toho zasľúbeného Mesiáša, ktorý prináša spásu, pokoj, radosť. Naplň nás svojím požehnaním a pomôž, aby sme vedeli aj my byť požehnaním pre ľudí okolo nás. Požehnaj nám čas adventný aj sviatky Vianoc. Amen.
Mgr. Marta Klátiková
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
