Voľby, z ktorých vzišli súčasní predstavitelia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, zranili mnohých slovenských evanjelikov. Slušných veriacich tým cirkev stráca. Je to paradox, ktorý trvá stáročia: cirkev potrebuje morálne autority, ale má ich radšej mŕtve ako živé. Zo života s nimi má problémy, ako napríklad s Janom Husom, ktorý hlásal pravdu. Nejedného morálneho veriaceho človeka cirkevní predstavitelia takmer exkomunikovali alebo aj upálili, než si po smrti privlastnili a zužitkovali jeho duchovnú charizmu. Bez takýchto morálnych autorít by však cirkev nepritiahla ľudí. Keby išlo len o katolíkov – žiaľ, je to dnes aj v ECAV. Ak sa nemorálnosť deje v cirkvi, viac to bije do očí, pretože sa dovoláva Boha a mala by viesť zvyšok spoločnosti von z marazmu. Tí, ktorí poukazovali na hriech, na rozkrádanie majetku, na bezbožný život, ktorý už dávno nepredstavuje vieru v duchu Božieho slova a Augsburského vyznania, museli byť vo voľbách vylúčení ako zradcovia a nepohodlní, pretože z „rodiny“ sa nevynáša. Aj keď táto „rodina“ zahŕňa 300 farárov, ale už nie 300 000 evanjelických veriacich, ktorí sú klamaní. Tí, ktorí to vylučovanie a tým aj krytie hriechu spôsobili – seniori, biskupi a ich dozorcovia, zdá sa, chcú žiť v marazme stredovekej cirkvi, ktorá odsúdila Luthera, či v dobe farizejov a zákonníkov, ktorí Ježiša poslali na smrť. Kto to myslí poctivo, musí odísť. Z cirkvi a funkcií vyháňajú práve tých, ktorým záleží na jej rozkvete. Kde však ľudia kladú svoj sebecký záujem nad pravdu, zaniká spoločenstvo a stráca sa schopnosť vykonať čokoľvek veľké. Áno, je to tak aj v našej vlastnej cirkvi. Keď niekto trvá na morálnych princípoch, nemôže v cirkvi ďalej spolupracovať. Každý má totiž svoje dôvody, prečo ticho tolerovať lož. Súčasní predstavitelia nechcú počuť, že bez morálky sa rozložia ľudské vzťahy a naše spoločenstvo nemá budúcnosť. Cirkev, ktorá nás neučí zastať sa pravdy a spravodlivého človeka, nás nemôže naučiť nič. Aj preto vznikla Asociácia slobodných zborov (ASloZ) ECAV na Slovensku. O jej cieľoch a myšlienkach hovorí jej predseda JAROSLAV MERVART.
Prečo ste sa rozhodli založiť Asociáciu SloZ?
Asociácia slobodných zborov ECAV vznikla ako spontánna reakcia na vývoj v cirkvi a spoločnosti. Vo vieroučnej oblasti môžeme každodenne vidieť škody, ktoré v spoločnosti, ale aj v cirkvi napáchali liberálne trendy, ktoré relativizujú tradičné hodnoty. Veľmi rád túto situáciu prirovnávam k stromu, kde tí, čo sa dostali do koruny stromu, často zabúdajú na to pôvodné a podstatné – na korene, resp. základ stromu, na ktorom vyrástli, na ktorom je postavená celá európska spoločnosť. Viac ako výstižne o tom hovorí náš Pán Ježiš Kristus v evanjeliu: „Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. “ (J 15, 5) Na tieto slová sa však zabúda, stráca sa vieroučný základ, a nastupuje apostáza, teda odpadnutie od viery.
Aké sú teda jej piliere, o ktoré sa chce opierať?
Prvým a zásadným pilierom Asociácie je pevné zakotvenie na slove Božom (bez akýchkoľvek pochybných novodobých prekladov) a Augsburskom vyznaní, ktoré interpretuje a vysvetľuje Písmo. Chceme zotrvať na tomto základe, rásť v poznaní Božieho slova a nášho Pána Ježiša Krista, chceme sa viac venovať apologetike, čiže obhajobe kresťanskej viery. A to štýlom laického kňazstva, kde sa nechceme spoliehať na to, že niekto „hore v cirkvi“ to zariadi, ale chceme prispieť k širokému vzdelaniu všetkých evanjelikov, aby sami dokázali rozlíšiť pravé učenie od falošného.
S tým dnes zápasí veľa kresťanských cirkví na celom svete a naša evanjelická cirkev nie je výnimkou. Vidíme tu tie isté trendy a bludy, ktoré sa šíria v zahraničí, a ktoré vyprázdňujú kresťanské učenie o jeho základ, a obracajú pozornosť od Boha na človeka – preto sú také lákavé a populárne, hoci prázdne. A tak dnes aj v ECAV, viac ako kedykoľvek predtým, máme možnosť vidieť veľa mladých ľudí, ktorí nehovoria o viere, ale o zážitkoch a nejakom univerzálnom know-how, ktoré im umožní dosiahnuť v živote a v cirkvi všetko, čo si zaumienia. S Bohom, tak ako ho opisuje Biblia, to už nemá nič spoločné.
Druhým pilierom, ktorý je spojený s tým vieroučným, je praktický život viery. Udalosti, ktoré sa udiali v ECAV minulého roku vo voľbách, resp. viac ako desať rokov dozadu v Reformate, poukázali na hlbokú krízu nielen praxe, ale aj samotnej vierouky, ktorá sa v ECAV vyučuje. Nechcem teraz znova hovoriť a opakovať jednotlivé kauzy, ktoré sú všeobecne známe, pretože oveľa horší je spôsob, ako sa s tým „cirkev“ rozhodla vysporiadať. Nie je schopná ani pomenovať nedostatky, čo súvisí na jednej strane so slabým, resp. vlažným vzťahom k ECAV, a na strane druhej s absolútnym prepadom odbornosti či profesionality, ktorá je na riadny výkon jednotlivých profesií aj v cirkvi nevyhnutná! A tak namiesto biblických, manažérskych či ekonomických princípov a zásad, sa všetko posúva to tej najprimitívnejšej, osobnej roviny v snahe všetko riešiť v štýle, kto nie je so mnou, je proti mne. Vidíme tu snahu obhájiť niektorých ľudí aj za tú cenu, že to zničí celú cirkev.
To, čo by sa vo firme riešilo (v záujme jej konkurencieschopnosti či prežitia) po jednom či dvoch zlyhaniach, sa tu nerieši ani po 20 či 30, nehľadiac ani na rozsah škody, a tiež (vidíte správne) na frekvenciu opakovania (!) problémov počas viac ako desiatich rokov. Jeden známy podnikateľ povedal, že všade sa môže vyskytnúť problém, ale záleží na nás, ako naň zareagujeme. Z tohto pohľadu veľa ľudí v ECAV už mnoho rokov predvádza pantomímu, resp. už skôr spomínanú hluchoslepotu, keď nechcú či nevidia to, že hriechy sa nielenže neriešia, ale hriech sa hriechom zakrýva. To, samozrejme, nič nerieši, naopak, situáciu dramaticky zhoršuje a zrýchľuje úpadok cirkvi. Aby niektorí farári alebo laici zakryli svoj nezáujem alebo neschopnosť niečo efektívne v tejto veci konať, neupozorňujú a nekritizujú hriechy, ktoré všetci vidíme, ale kritizujú tých čo na ne poukazujú, v danom prípade Asociáciu slobodných zborov ECAV. Ale to je to isté, ako keby nás v 2. svetovej vojne napadli Nemci (v ECAV hriech), a tí, ktorí tvrdia, že sú proti tomu, začnú kritizovať partizánov, ktorí už proti Nemcom bojujú. Asi každému je jasné, akú dobrú službu tým Nemcom vlastne robia. Tu je potrebné dodať, že polarizácia v ECAV dospela tak ďaleko, že v spomínanej 2. svetovej vojne by pre ECAV mohla byť príkladom aj spolupráca vtedajších nezmieriteľných ideologických oponentov, a to londýnskej exilovej vlády a komunistov pri príprave Prvého česko- slovenského armádneho zboru v ZSSR.
Je veľa veriacich, ktorí by sa chceli stať členmi Asociácie. Môžu byť teda jej členmi len cirkevné zbory?
Asociácia slobodných zborov je združenie právnických osôb (nemusia to byť len cirkevné zbory, ale aj iné osoby s právnou subjektivitou, napr. Slovenská evanjelické jednota, SEM, Diakonia, ZED, evanjelické školy atď.), ale evidujeme a podporujeme aj členstvo fyzických osôb ako podporovateľov, resp. sympatizantov. Podmienkou je, samozrejme, priamy a výhradný vzťah k ECAV, čo sa v prípade právnických osôb týka ako členov, tak aj orgánov príslušných združení.
Členom sa teda môže stať každý, kto súhlasí so stanovami a vyhlásením Asociácie slobodných zborov ECAV. Prihlásiť sa možno zaslaním vypísanej prihlášky, pre fyzické osoby je k dispozícii aj elektronický formulár na stránke volbyecav.sk. Táto internetová doména nadobúda v čase krízy v ECAV nový význam, a to ako nová voľba pre ECAV. Voľba pre konzervatívne kresťanské hodnoty, pre pevné zakotvenie na Božom slove interpretovanom cez Augsburské vyznanie, voľba pre čestný a spravodlivý život naplnený láskou podľa vzoru nášho Pána Ježiša Krista.
Aké sú výhody členstva v Asociácii Sloz?
Tento prístup nazývame niekedy aj tretím, tzv. charitatívnym pilierom. Ten zahŕňa pomoc ľuďom v núdzi, samozrejme, podľa možností Asociácie. V našom prípade je však priamo prepojený práve na farárov alebo aj laikov, ktorí sú dnes pre svoj názor (znova) prenasledovaní, vylučovaní z výborov, a bez ohľadu na to, že si vzorne plnia povinnosti vo svojich zborov, je im neoprávnene znižovaný aj kvalitatívny príplatok. Nehovoriac o nezmyselnom odoberaní biskupských krížov a titulov za údajné a nešpecifikované „prehrešenie sa“… A to len preto, že sa odvážili povedať odvážne a slušne svoj názor, keď poukázali na problémy v cirkvi. A tiež preto, že sa rozhodli ako fyzické či právnické osoby využiť ústavou garantované právo združovať sa. Čiže dôvod postihov „stojí na vode“, rovnako ako aj ich počet, kde boli niektorí farári potrestaní za rovnaký „prečin“ aj trikrát, hoci je to v rozpore s cirkevnoprávnymi predpismi (CPP). S troškou sarkazmu musím dodať, že niekomu vo vedení ECAV by teraz určite napadlo, že takéto „deravé“ CPP treba aktualizovať…
Farárom, ktorým tieto postihy spôsobujú problémy, pomáhame ľudsky, morálne aj finančne a zabezpečujeme tiež právne poradenstvo. Som veľmi rád, že Asociácia nie je len záujmové združenie, ktoré stojí na nejakých zištných a krátkodobých cieľoch, ako to dnes často vidíme v cirkvi, ale že predstavuje skupinu ľudí, ktorých spájajú rovnaké hodnoty a viera v nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. To považujem za skutočný vzťah, ktorý je určovaný vzťahom každého člena k nášmu Pánovi, a potom aj k sebe navzájom. Tak ako nás to učil On sám v evanjeliu: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.“ (J 13, 34)
Od farárov počuť názor, že „slobodný zbor je ten, ktorý nie je viazaný vo zväzku cirkvi, myslieť si, že niektorý z našich zborov je slobodný, to je nesprávne, neprávne.“ Prečo má Asociácia vo svojom názve „slobodných zborov“? Pochopili farári tento názov – „slobodných zborov“ – správne, alebo naopak – nerozumejú Augsburskému vyznaniu a pojmu „slobodný“, ako ho poníma toto vyznanie?
Slobodné zbory preto, lebo chcú byť slobodné v Kristovi a chcú byť slobodné od hriechu. Už som skôr uviedol, že každý z nás môže zlyhať, ale záleží na tom, ako sa k tomuto problému postavíme. Či budeme činiť pokánie a snažiť o nápravu, alebo ostaneme v hriechu a bude ho nasledovať ďalší. Cesta kresťana je jasná a nespochybniteľná, hoci sa o to dnes mnohí pokúšajú, keď sa snažia poprieť to, že hriech je hriechom, resp. ho cez médiá zľahčujú.
Vybrali sme si teda ťažšiu, ale krajšiu cestu, cestu náročnú, ale zároveň cestu bez kompromisov a pretvárky. Cestu, o ktorej sme presvedčení, že je v súlade so slovom Božím, cestu slobody, cestu pokoja duše a mysle, cestu do Božieho kráľovstva.
Je nám podsúvané, že ide o inú slobodu – nie od hriechu, s ktorým sa nevie ECAV vysporiadať, ale vraj od cirkevnoprávnych predpisov. To nie je pravda, a to aj napriek tomu, že súčasné CPP považujeme za nedokonalé, najmä v tom zmysle, že nie sú celkom v súlade s evanjelickou vieroukou a Augsburským vyznaním a zaostávajú aj za štandardnými demokratickými zákonmi Slovenskej republiky. Je iba iróniou, že to hovoria práve predstavitelia cirkvi, ktorí sami CPP nedodržiavajú – dlhodobo tolerovali obsadenie riaditeľa Generálneho biskupského úradu a Generálneho hospodárskeho výboru (GHV) ECAV na Slovensku tou istou osobou, kde jeden je riadiaci a druhý kontrolný orgán. Neprerokovali a nijako sa nevyjadrili k oficiálnym sťažnostiam niektorých zborov proti porušeniu CPP počas volieb. Na generálnom presbyterstve prerokovali finančné záležitosti a prerozdeľovali financie bez predchádzajúceho prerokovania v GHV a použitie financií na vydanie Evanjelických novín podľa zápisnice neprerokovali dokonca ani na generálnom presbyterstve. Nie je isté, či na to nepoužili peniaze zo štátneho rozpočtu, ktoré musia ísť výhradne na prevádzku biskupských úradov a platy duchovných.
Hovoria tiež o disciplinárnom potrestaní a „prehrešení“ na orgáne, ktorý na to nemá žiadne kompetencie. Vyraďujú laikov a farárov z výborov bez toho, aby uviedli akýkoľvek dôvod. Ako vedenie cirkvi, ktoré sa má starať o každú „stratenú“ ovečku, hovoria, čo tam taká Asociácia, ktorá má len zopár zborov a niekoľko tisíc podporovateľov, pritom ich trestajú a zastrašujú všetkých, ktorí by chceli do nej vstúpiť.
Tvrdia, že Asociácia rozkladá cirkev a je nebezpečná. Čo si o tom myslíte?
Ako už z názvu Asociácie vyplýva, a tiež z podmienok členstva, ktoré som uviedol, máme záujem pôsobiť výhradne v rámci ECAV, a to ako konzervatívna a konštruktívna platforma. Poukazujeme na nedostatky a zlyhania s cieľom očistenia cirkvi a zjednania nápravy, a zároveň navrhujeme koncepčné a systémové riešenia, ako týmto problémom do budúcnosti predísť. Chceme teda osloviť konzervatívnych kresťanov, ktorí chcú aj v tejto nestálej dobe ostať verní Písmu a Augsburskému vyznaniu, ktorí chcú s pomocou nášho Pána každodenne bojovať dobrý boj viery a celý svoj život chápu ako rozumnú bohoslužbu.
Zámerom Asociácie slobodných zborov ECAV teda nikdy nebolo a nie je rozdelenie cirkvi. Tí členovia cirkvi, ktorí to tvrdia, zavádzajú evanjelickú verejnosť, či už vedome alebo nevedome. To v prípade, ak nepoznajú zákony Slovenskej republiky, ktoré umožňujú a garantujú právo združovať sa ako pre fyzické, tak aj pre právnické osoby. Zbory zoskupené v rámci ECAV majú ako samostatné právne subjekty rovnaké právo, a teda sa môžu zoskupovať v rôznych záujmových združeniach, či už vieroučného, historického, kultúrneho či mládežníckeho zamerania. Jediné, na čom podľa môjho názoru z pohľadu cirkvi záleží, je súlad s učením ECAV, ktorý je v prípade Asociácie definovaný stručne a v plnej zhode s učením ECAV: „Hlásime sa k odkazu našich predkov, ktorí presadzovali vieroučnú čistotu Augsburského vierovyznania a na nej založenú jednotu slov a činov. Toto budeme nielen hlásať, ale aj dodržiavať a chrániť.“
Ako externý príklad možno spomenúť napr. Republikánsku stranu v USA, v ktorej existuje interná platforma tzv. Tea party, ktorá reprezentuje konzervatívne krídlo v tejto strane. Členovia Tea Party predkladajú vlastné návrhy do vnútrostraníckej diskusie a okrem konzervativizmu sú zásadoví v ekonomických otázkach, kde presadzujú minimalizáciu zásahov štátu v trhovom hospodárstve. USA môžeme určite zaradiť medzi rozvinuté demokracie, a teda ak takáto platforma nie je problémom v Republikánskej strane, tak rovnako nevidím problém, aby Asociácia slobodných zborov ECAV bola rovnako internou konzervatívnou platformou v rámci ECAV na Slovensku.
Takže asi najlepším zakončením odpovede na túto otázku by bolo konštatovanie, že Asociácia slobodných zborov určite nie je pre ECAV nebezpečná, naopak, veríme, že môže byť prínosom a partnerom pre všetkých tých, ktorí si úprimne prajú zmenu pomerov v ECAV k lepšiemu. Pre tých, ktorí sú ochotní pre ECAV veľa obetovať, lebo im na cirkvi záleží, a ktorí nehľadajú svoj prospech, ale čo osoží cirkvi.
Martina Kováčiková
