V minulom článku s názvom Nehanebné klamstvo sme poukázali na nepravdivé a zavádzajúce vyjadrenia niektorých biskupov vo veci hospodárenia Reformaty. Aj príspevok Jána Brozmana, na ktorý chceme reagovať v tomto článku, je spojený s touto spoločnosťou, ale zrejme vznikol s iným zámerom, a tým je rehabilitácia jedného z bývalých konateľov. Spoločným menovateľom týchto aktivít je to, že majú veľmi negatívny finančný a morálny dopad na ECAV, a tiež to, že argumenty pre ich tvrdenia chýbajú…

Biblická prípravka

Vo svojom najnovšom článku v EPST 13 −14/2021 Ján Brozman medituje nad tým, ako ľudia v snahe očistiť “niečo”, resp. zmeniť druhých ľudí často používajú nesprávne či nevhodné metódy. Niekedy sa vraj aj dobrý úmysel končí nátlakom, ublížením a neprávosťou. Na príklade kráľa Dávida a proroka Nátana hovorí o potrebe poznania hriechu a vlastnej hriešnosti, resp. o odhalení hriechu (Ž 51), čo však až príliš rýchlo prepája na Božie odpustenie. Časť o treste, ktorý predpovedal prorok Nátan, ale najmä o Dávidovom pokání buď chýba, alebo je podaná len všeobecne. Práve pokánie a náprava však predchádzajú odpusteniu − tak, ako je to uvedené nielen v Druhej knihe Samuelovej, ale napr. aj v Evanjeliu podľa Lukáša 17, 3: “Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu!

O čosi ďalej Ján Brozman zas hovorí, že pri potrebe zmeny − ak ide o dušu a svedomie − máme myslieť najmä sami na seba. Do určitej miery by sa to akceptovať dalo, pokiaľ by sa práve tento odsek znova nezačínal tým, ako sa o zmenu človeka často snažia iní a ako zle to často dopadne. V tejto časti už verná interpretácia slova Božieho ide bokom a autor si tu účelovo pripravuje pôdu pre svoju “praktickú čast”. Je totiž všeobecne známe, že napomínanie či dokonca karhanie v zbore má totiž oporu aj v slove Božom, a to s cieľom vyvarovania sa hriechu, resp. vzájomnej pomoci. “Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.“ (Žid 3,13)

Autor článku sa dotýka aj témy pravdy, keď spomína “obmytie pravdou”, ale aj poukazuje na to, ako ľudia “bez Boha” často žijú v “deformovanej pravde”. Poďme sa teda pozrieť na to, ako sa s podaním pravdy vo svojom článku vyrovnal.

Praktická časť

V úvode tejto časti nájdeme znova “premostenie” na ľudí, ktorí chceli “niečo” očistiť, ale nedopadlo to “dobre”. Tu je Jánovi Brozmanovi potrebné pripomenúť, že to “niečo”, čo v roku 2015 chcel generálny žalobca cez disciplinárne konanie očistiť, bola Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku! Tá cirkev, ktorá keby bola na prvom mieste aj u Jána Brozmana, tak by nestrácal čas písaním takýchto článkov v EPsT, ale viac by sa venoval plneniu uznesení zo Synody 2019 týkajúcich sa Reformaty. Uznesení, ktoré ani na Synode 2020 (po 16 mesiacoch) splnené neboli a doteraz nie sú.

Svoju námietku proti konaniu generálneho žalobcu zakladá Ján Brozman na tom, že podklady obsahovali zápis z kontroly troch členov Generálneho hospodárskeho výboru (GHV) v Reformate, pričom tento záznam nebol podpísaný. Zatiaľ čo s takouto formálnou výhradou je možné súhlasiť, nepochybne tiež existoval bezprostredne po kontrole podpísaný záznam, čiže ide o ľahko odstrániteľný nedostatok. Za podstatne závažnejšiu však považujeme skutočnosť, že súčasný generálny dozorca sa vôbec nevyjadril k obsahu správy GHV. Tá pozostávala z výpočtu nedostatkov v účtovníctve, analýzy predražených a podozrivých investícií, analýzy nevýhodnej nájomnej zmluvy na Svoradovej, nevýhodného leasingu auta, podozrivých účtovných transakcií a pod. Jediné, čo sa o tejto veci z článku dozvieme, je to, že Vladimír Daniš predkladal vysvetlenia (ktoré však od súčasného vedenia cirkvi a Reformaty nemáme dodnes)…

Neodovzdané účtovníctvo

Následne sa vraj pojednávanie dostalo k téme (ne)odovzdania účtovníctva, čo bol v skutočnosti prvý bod správy GHV. To bola v danom čase veľmi aktuálna téma, pretože celý rok 2015 sa niesol v znamení opakovaných výziev a ťažkopádneho odovzdávania účtovníctva po fragmentoch. Celý proces odovzdania papierovej verzie trval 17 mesiacov, pričom aj pri následnej kontrole takto odovzdaných dokladov boli zistené hrubé nedostatky. Tie prešli auditom, neskôr bol vypracovaný Znalecký posudok a celý proces skončil na Daňovom úrade, ktorý spoločnosti dorubil daň a pokutu vo výške 72 835,62 €.

To bol jeden z dôvodov, prečo bola od bývalých konateľov požadovaná aj elektronická verzia účtovníctva, čo sa neskôr stalo predmetom súdneho sporu. Tá nebola vydaná do dnešných dní, pričom je otázne, či vôbec niekedy bude, keďže proti druhému rozhodnutiu Okresného súdu v Senici sa už konateľ Branislav Rybnikár neodvolal! Ján Brozman sa k tejto skutočnosti vôbec nevyjadruje, ale je vysoko pravdepodobné, že o tom vie a schvaľuje to. To nepriamo potvrdzuje i jeho tvrdenie v článku, “že okresný súd v Senici rovnako ako krajský súd v Trnave rozhodol o tom, že účtovníctvo bolo riadne odovzdané”!

To však nie je pravda! Takýto ani podobný výrok nenájdete v rozhodnutí Okresného súdu v Senici a už vôbec nie v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave. Ten dokonca prvé rozhodnutie súdu v Senici (ktorý sa zahrával s pojmom autorské dielo) posúdil veľmi kriticky a označil ho za arbitrárne! Arbitrárne rozhodnutie je rozhodnutie založené na svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon, založené na ľubovôli súdu.

Krajský súd v Trnave teda zrušil prvé rozhodnutie Okresného súdu v Senici a zaviazal ho znova konať a rozhodnúť. Vo svojom druhom rozhodnutí Okresný súd v Senici žalobu Reformaty odmietol. Tým nepochybne sklamal a šokoval mnohých evanjelikov, ktorí čakali a stále čakajú na vysvetlenie závažných účtovných a majetkových káuz. Za väčší problém však považujeme jednoznačne nečinnosť konateľa Branislava Rybnikára!

Tímová spolupráca (proti ECAV)

Je viac ako podozrivé, že pred rozhodnutím súdu B. Rybnikár odvolal právneho zástupcu Reformaty, ktorý od začiatku hájil záujmy Reformaty, a ani neustanovil nového právneho zástupcu. Reformata až do rozhodnutia súdu teda nemala odbornú podporu advokáta, pričom druhá strana právne zastúpenie mala. Takto sa Reformata dostala do veľmi nevýhodnej pozície, ktorá sa podľa nášho názoru ináč ako odmietnutím žaloby ani skončiť nemohla.

Či to bol zámer B. Rybnikára s “posvätením” J. Brozmana a I. Eľka, sa môžeme len domnievať. Z tohto môžeme vyvodiť názor, že vedeniu Reformaty a ECAV nezáleží na vydaní elektronickej formy účtovníctva (resp. sa jej obávajú), pretože ide o veľmi silný dôkaz o konaní predstaviteľov Reformaty a cirkvi pri správe cirkevného majetku.

Takéto správanie konateľa a predsedníctva cirkvi predstavuje však veľmi zlý signál aj v súvislosti s novým konceptom financovania cirkvi, kde predsedníctvo cirkvi s podporou GHV požaduje od cirkevných zborov 1,5 mil. € ! Zachovajú sa rovnako aj v prípade, ak sa niekedy v budúcnosti “stratí” elektronická forma účtovníctva ECAV?!

Branislav Rybnikár sa tak do histórie zapíše ako konateľ, ktorý ani po pokute a dorubení dane vo výške 72 835,62 € nepovažuje za potrebné problémy v účtovníctve vysvetliť, prípadne voči právoplatnému rozhodnutiu Daňového úradu podať mimoriadny opravný prostriedok. Pričom by stačilo, aby robil to, čo je aj vo svete samozrejmosťou: požadoval elektronickú formu účtovníctva!

Ján Brozman mu ako bývalý vojak robí krytie a vypúšťa dymové signály, aby realitu vidno nebolo, resp. aby bola aspoň skreslená. Potom čitateľom EPsT ponúka “vlastné podanie” rozhodnutia súdu, ako keby sme boli v stredoveku a ako keby si ho na internete evanjelici nevedeli nájsť aj mimo tohto tendečného týždenníka. Jeho tvrdenie, že “súd rozhodol, že účtovníctvo bolo riadne odovzdané” je totiž absurdné aj z logického pohľadu. Vieme totiž, v akej kvalite bola odovzdaná papierová verzia a čo to cirkev stálo. A vieme, že elektronická nebola odovzdaná vôbec. Čo bolo teda “riadne odovzdané”?

Rozhodnutie Branislava Rybnikára podľa nášho názoru veľmi vyhovovalo aj sudkyni v Senici. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave totiž jasne a stručne odmietlo vyfabrikované konštrukcie a rovnaká odpoveď sa dala zrejme čakať aj druhýkrát, ak by sa konateľ odvolal. A nakoniec, zle nedopadla ani Jana Danišová, ktorá vďaka laxnému prístupu Branislava Rybnikára elektronickú verziu účtovníctva nakoniec vydať nemusela. Tu je na mieste otázka, komu tento stav vyhovuje, ale ECAV to určite nie je. To platí aj pre trovy konania, ktoré boli Jane Danišovej priznané − ako ináč, z Reformaty, od ktorej brala mnoho rokov odmenu za vykonávanie účtovných služieb vrátane “automatizovaného spracovania dát”.

V nadväznosti na “biblickú prípravku” môžeme konštatovať, že Ján Brozman tu (znova) predviedol takú výraznú “deformáciu pravdy”, ktorá nepochybne potrebuje to spomínané obmytie pravdou”. Je neakceptovateľné, ak spriaznenú osobu obhajuje prostriedkami a spôsobmi, ktoré tak výrazne poškodzujú Evanjelickú cirkev! Ján Brozman to totiž netvrdí ako fyzická osoba, ale ako generálny dozorca ECAV!

Stav trestného konania

V ďalšej časti Ján Brozman spomína výsledky trestných oznámení, kde mu však zjavne vypadlo to posledné, aktívne a týkajúce sa práve závažných nedostatkov a špekulácií v účtovníctve a krátení dane pri správe cirkevného majetku. V tomto konaní krajský prokurátor uložil dozorovému prokurátorovi zabezpečiť vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.

Avšak bez ohľadu na to, ako sa skončí uvedené trestné stíhanie, je potrebné zdôrazniť, že už len samotné začatie trestného stíhania pre zločin skrátenia dane a poistného v cirkevnej organizácii je neakceptovateľné, keďže ECAV každoročne dostáva milióny eur zo štátneho rozpočtu a teraz sa uchádza aj o ďalšie peniaze z cirkevných zborov. O snahe o rehabilitáciu osôb, ktoré boli v čase účtovných a daňových podvodov predstaviteľmi tejto cirkevnej organizácie, nehovoriac.

Bolo disciplinárne konanie objektívne?

V závere článku Ján Brozman uvádza: “Dnes je teda zrejmé, že v roku 2016 bol Vladimír Daniš z funkcie dištriktuálneho dozorcu odvolaný protiprávne.” Môžeme teda konštatovať, že v závere článku sa autor predsa len “dopracoval k cieľu, ktorý od začiatku sledoval”, lenže za akú cenu!

Jediným formálnym nedostatkom disciplinárneho konania bola nepodpísaná zápisnica z kontroly GHV. Ján Brozman neuvádza ani jedno vysvetlenie káuz, ktoré táto zápisnica obsahuje. Samostatne sa venuje iba odovzdávaniu účtovníctva, kde však hrubo manipuluje s rozhodnutiami súdu, čoho následkom je, že klame a zavádza evanjelickú verejnosť. Poukazuje na odmietnuté trestné oznámenia (tiež často z formálnych dôvodov), ale neuvádza žiadne informácie o aktuálnom trestnom konaní, ktoré sa týka práve závažných nedostatkov v účtovníctve, na ktoré poukázal Daňový úrad.

Na základe vyššie uvedených skutočností teda dochádzame k úplne inému záveru, než aký prezentuje Ján Brozman. Prezentované skutočnosti a dôkazy naopak potvrdzujú rozhodnutie disciplinárneho konania a to, že Vladimír Daniš bol odvolaný na základe objektívnych dôvodov a v súlade so zákonom.

Predmetom disciplinárneho konania zďaleka neboli všetky nedostatky v hospodárení, na ktoré poukázala napr. Správa synodálnej komisie prijatá na Synode 2019 v Prešove. Podľa tejto správy môžeme konštatovať, že obaja konatelia Reformaty do roku 2014 sú navyše zodpovední za:

  • termín a kvalitu odovzdania papierovej verzie účtovníctva, ku ktorej vzniesli vážne výhrady audítor aj Znalecký ústav, a kde Daňový úrad konštatoval porušenie zákona o účtovníctve aj o správe daní
  • neodovzdanie elektronickej formy účtovníctva, čo predstavuje cirkevný precedens na celoslovenskej úrovni!
  • pokutu a dorub dane vo výške 72 835,62 €
  • klamanie a zavádzanie Valného zhromaždenia (generálne presbyterstvo) falošnými údajmi o hospodárení pri správe cirkevného majetku, kde sa rozdiely pohybovali až v desiatkach tisícov eur
  • predražené investície, ktorých dodávatelia boli často vyberaní bez riadneho výberového konania
  • chýbajúce finančné prostriedky vo výške 100 000 € na účte fondu Beckovskej Viesky
  • neprípustný legislatívny chaos, keď boli s jedným nájomníkom podpísané súčasne dva rôzne dodatky k nájomnej zmluve: na dobu určitú aj neurčitú
  • nevyužitie tzv. deregulačného zákona, čoho následkom vznikla postupne za 9 rokov strata viac ako 100 000 € (nepredložili na ECAV ani návrh alternatív zvýšenia pre rôzne skupiny nájomcov)
  • nevyužitie možností zvýšenia nájomného cez inflačnú doložku v bytovom dome na Svoradovej, kde za dobu platnosti zmluvy Reformata reálne príde o viac ako 100 000 eur
  • nevýhodnú nájomnú zmluvu na budovu na ulici Svoradova 1, kde oproti trhovému nájmu Reformata ročne prichádza o 100 000 € !
  • ďalšie nevýhodné nájomné či leasingové zmluvy, obchádzanie pamiatkového úradu,nerešpektovanie pravidiel pri správe kultúrnych pamiatok a pod.

Za týchto okolností Vladimír Daniš rozhodne nemal byť znovu zamestnaný v  spoločnosti Reformata, s ktorou sa dokonca súdi vo viacerých súdnych sporoch! Do Reformaty, kde sedí v jednej kancelári s konateľom a občas aj sám. Z rovnakých (vyššie uvedených) dôvodov je aj zámer Jána Brozmana na rehabilitáciu Vladimíra Daniša úplne nemorálny a zvrátený!

Záver

V komentári k biblickému citátu v úvode sme poukázali na dva nedostatky. Prvým bol nedostatočný dôraz na pokánie a nápravu, ktorá vedie k odpusteniu. Druhý bol zrejme zámer autora článku spochybniť napomínanie či karhanie v cirkevnom spoločenstve, ktoré má však presvedčivú podporu v Písme. Tieto dva nedostatky však nie sú nedostatkom iba teoretickej časti, ale rovnako absentujú aj v praktickej časti.

Ak porovnáme príbeh Reformaty pod vedením bývalých konateľov s biblickým textom o Dávidovi a Nátanovi, musíme konštatovať, že je tu výrazný rozdiel. Dávid si v úprimnom pokání priznal svoju vinu: nepopieral, nemanipuloval a ani nehádzal vinu na iných. Prijal dokonca aj ťažký trest, úprimne oľutoval svoje konanie a napravil ho. A Boh mu odpustil.

V Reformate nebola riadne vysvetlená žiadna z majetkových káuz, a rovnako ani jedna z chýb v účtovníctve, na ktoré poukázal Daňový úrad. Nebola odovzdaná elektronická verzia účtovníctva. Konatelia sa namiesto spolupráce súdia so spoločnosťou. Nemôžeme tu hovoriť ani o pokání, ani o náprave, ani o spolupráci.

Ani Ján Brozman sa nespráva ako generálny dozorca, pretože nezastupuje záujmy ECAV vo veci vysvetlenia majetkových káuz, vyvodenia zodpovednosti a nápravy tohto stavu. Rovnaké zlyhanie vidíme aj vo veci vyžadovania elektronickej formy účtovníctva. Ako člen predsedníctva ECAV ani nevymáha pokutu z Daňového úradu vo výške 31 164 € od bývalých konateľov (za roky 2012 − 2014).

Jeho odmietanie “skupinového” napomínania patrí zrejme tiež skôr do kategórie situačnej etiky, ako sme mohli vidieť aj na kandidačnej porade vo Zvolene v roku 2018. Tam bola za účasti Jána Brozmana pochybnými námietkami upretá možnosť kandidovať Imrichovi Lukáčovi, následkom čoho Ján Brozman ostal jediným kandidátom na generálneho dozorcu. Vtedy mu skupinové lynčovanie čestného človeka evidentne nevadilo, zrejme aj preto, že tak bol vyradený jeho jediný protikandidát, ktorý ho vo voľbách pred šiestimi rokmi porazil.

Ak by mal Ján Brozman úprimný záujem Vladimírovi Danišovi pomôcť, tak by za ním šiel už oveľa skôr − tak, ako išiel Nátan za Dávidom. Poukázal by na rozsiahle finančné a morálne zlyhania a s nimi spojené straty, ktoré musela zniesť spoločnosť Reformata a ECAV. A požadoval by vysvetlenie týchto káuz, vyvodenie zodpovednosti, nápravu toho, čo sa napraviť dá, a ospravedlnenie.

Písaním článkov do EPsT sa Ján Brozman v skutočnosti snaží problém iba zakryť, resp. čo je ešte horšie, hádzať vinu na iných. To však Nátan nerobil. On sa nesnažil kráľa Dávida obhájiť ani jeho hriech relativizovať! On ho konfrontoval s jeho hriechom! A výsledkom bolo pokánie, odpustenie a pokoj.

Preto sme presvedčení, že Ján Brozman takýmto prístupom škodí Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, ktorej záujmy by mal zastupovať, polarizuje a rozbíja túto cirkev! A rovnako tým škodí aj Vladimírovi Danišovi, resp. obidvom bývalým konateľom.

 Výsledkom je, že nič nie je pomenované, nič nie je vysvetlené, straty ostávajú, peniaze chýbajú a celá situácia, ktorá sa mohla vyriešiť za rok, sa naťahuje niekoľko rokov a traumatizuje celú cirkev!

 

Ale keď sa ty nazývaš Židom a spoliehaš sa na zákon, chvastáš sa Bohom a poznáš Jeho vôľu,
a rozsudzuješ, čo je dôležité, lebo si vyučený zo zákona,
a namýšľaš si, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme,
vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, a v zákone máš stelesnenú známosť a pravdu,
nuž ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty kážeš nekradnúť, a sám kradneš?
Ty hovoríš: necudzolož, a sám cudzoložíš? Ty si modly ošklivíš, a olupuješ svätyne?
Ty sa chvastáš zákonom, a zneuctievaš Boha prestupovaním zákona?
Pre vás sa rúhajú menu Božiemu medzi pohanmi, ako je napísané.

(R 2, 17 − 24)

Jaroslav Mervart
Imrich Lukáč
Štefan Sabol

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: