Masívna kampaň
Iba pár týždňov pred Synodou 2020 sme zaznamenali horúčkovitú snahu širšieho vedenia ECAV navrhnúť nový model financovania cirkvi. Najskôr svoj návrh predložil predseda Združenia evanjelických duchovných (ZED), potom vzniklo viacero iných návrhov, z ktorých sa nakoniec ako “konkurenčný” vyprofiloval návrh, ktorý si osvojilo Generálne presbyterstvo (GP). Po krátkej, ale určite nie dostatočnej diskusii boli tieto návrhy predložené na Synodu. Na stránkach Evanjelického posla spod Tatier a tiež na internete bola spustená masívna, koordinovaná kampaň s cieľom vysvetľovať, zdôvodňovať či apelovať na “city” cirkevníkov. Predslovy, dokumenty či články boli plné biblických citátov, tabuliek, grafov, “zdôvodnení”, ktorých zámerom bolo zrejme čitateľa presvedčiť, že iná cesta nie je. V konečnom dôsledku na takom či onakom modeli nezáleží, je potrebné platiť viac! Pochopte to!
Finančná záťaž prenesená na zbory
Ak ste toho názoru, že širšie vedenie ECAV je vieroučne, ale aj čo sa týka aktivít dosť nevýrazné, zrejme vás táto koordinovaná a masívna kampaň prekvapila. Niet však divu, keď za situácie, keď štát posiela historický najväčší príspevok na cirkev a diakoniu, vidina ďalšieho potenciálne úspešného projektu s očakávaným prínosom 1,5 milióna eur má nepochybne silné motivačné pozadie. Z pohľadu vedenia cirkvi je to zároveň viac-menej všetko, čo je potrebné urobiť, keďže celá táto finančná záťaž alebo, ak chcete, požiadavky, sú prenesené výlučne na zbory. Nie sú kladené žiadne alebo iba minimálne požiadavky na vedenie cirkvi, či už v zmysle hospodárnosti, efektivity, transparentnosti, alebo spravodlivosti, s ktorou mala naša cirkev ešte nedávno (a vlastne doteraz má) veľký problém.
Biblické zdôvodnenie
Z vyššie uvedeného dôvodu sme sa tak viac ako kedykoľvek predtým mohli zahĺbiť do nepreberného množstva biblických citátov. Tentokrát však nie v rámci kázní či biblických príhovorov, ale ako súčasť článkov a rozhovorov, ktorých zámerom bolo podporiť “reformu” financovania cirkvi. Pozrime sa teda na niektoré z nich, ktoré boli uverejnené v spomínanom EPsT:
Vedenie cirkvi má ísť príkladom
„A vy ako sa rozhojňujete vo všetkom: vo viere a reči, v poznaní a všetkom snažení aj v láske, ktorú sme vzbudili vo vás, tak sa rozhojnite aj v dobročinnosti. Nevravím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam aj úprimnosť vašej lásky.” 2K 8,7-8
Tento citát nepochybne hovorí aj o tom, že vedenie cirkvi má ísť príkladom. V snažení, láske a určite aj v spravodlivosti. Keďže to nie je rozkaz, ako uvádza apoštol Pavel, ide o vyvážený vzťah medzi farármi, resp. vedením cirkvi a veriacimi. Lenže akým príkladom idú biskup či dozorca, ktorí sa do úradu dostali po neférovom vyradení oponentov, ktorí odmietajú komunikovať s vlastnými veriacimi, čo majú iný názor, ktorí prehliadajú straty pri hospodárení s cirkevným majetkom vo výške desiatok tisíc eur a správajú sa tak laxne, že odmietajú tieto zlyhania vôbec pomenovať a tých, čo ich spôsobili, znova zamestnajú v tejto spoločnosti? Aká má byť reakcia veriacich na takéto správanie, na takýto postoj? Majú prispievať viac?!
Rovnosť všetkých
„Lebo keď je ochota, vítaná je podľa toho, koľko kto má, a nie podľa toho, čo nemá. Veď nejde o to, aby sa iným uľavilo a vám priťažilo, ale aby bola rovnosť.” 2K 8,12-13
Tento citát jasne poukazuje na to, že by tu malá byť rovnosť. Nie od jedných pýtať, a druhým “paušálne” pridať. Prechádzame hospodárskou krízou a tiež pandémiou, ktorá vážnym spôsobom dolieha na ľudí – uzatváraním firiem či prevádzok, stratou zamestnania, znížením príjmu, neschopnosťou splácať pôžičky a pod. Predložiť v tejto situácií návrh, ktorý stojí výlučne na pleciach veriacich, je nielen opovážlivé, ale až drzé. Pýtať od ľudí v ťažkej situácii viac, a sami nič relevantné nepriniesť nie je v žiadnom prípade v súlade s vyššie uvedeným citátom, skôr naopak. Ak vedenie cirkvi tvrdí, že situácia v cirkvi je (alebo bude) vážna, tak v prvom rade musia ísť sami príkladom!
Kresťanské rozsievanie
„Toto však hovorím: Kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať; kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať. Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh.” 2K9,6-7
Druhý list Korintským je evidentne v kurze nielen u biskupa Východného, ale aj u biskupa Západného dištriktu, ktorý tento citát označuje za princíp kresťanského darcovstva. Zatiaľ čo pri jeho správnej a úplnej interpretácii sa s týmto tvrdením dá len súhlasiť, jeho interpretácia v podmienkach ECAV je problematická. Ak hovoríme o rozsievaní, tento princíp sa v slove Božom nechápe len finančne, ale všeobecne, a teda môžeme aj povedať, že čo vedenie cirkvi rozsieva, to bude aj žať. A ich postoj k efektívnosti, transparentnosti, pomenovaniu problémov a ich riešeniu, k hospodárnosti a odbornosti bol už uvedený vyššie.
Slobodná Božia vec
Druhá časť citátu je naozaj krásna a reprezentuje slobodnú vôľu kresťana prispieť na Božiu vec. Lenže v kontexte ECAV je potrebné zdôrazniť slovo “slobodnú” a tiež “na Božiu vec”. Boh je ale svätý a cez slovo Božie nás vyzýva: “Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti.” A podobne v 101. žalme čítame: “Nebude bývať v mojom dome podvodník a klamár neobstojí pred mojimi očami.” Som presvedčený, že ľudia radi slobodne prispejú na dobrú, v našom prípade na Božiu vec, ak budú presvedčení, že naozaj ide o Božiu vec!
Neefektívne a netransparentné hospodárenie
S témou financovania bol spojený aj citát: “Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.” Sk 20,35 Darcovia dnes môžu byť nielen fyzické osoby, ale aj právnické, a takou spoločnosťou je napr. Reformata. V správe predsedníctva cirkvi na Synodu 2020 sme sa mohli dočítať aj to, že Reformata počas cca 17 rokov venovala sumárne cca 1660 eur (…) na rôzne cirkevné podujatia. Pritom 72 000 eur zaplatila iba počas 3 rokov len ako pokutu za špekulatívne a podvodné vedenie účtovníctva a desiatky, kumulatívne až stovky tisíc eur stratila na neefektívnom hospodárení. Tu sa ukazuje priamy súvis medzi neefektívnym hospodárením a darcovstvom. Peniaze nalievané do deravého systému miznú, môžeme povedať, že sú stratené. A keď sa niečo stratí, jednoducho nie je z čoho dávať. Neefektívne a netransparentné hospodárenie je tak v priamom protiklade k ochote dávať, a vôbec k zmysluplnosti darcovstva.
Represie za neposlušnosť
Vedenie cirkvi si je zrejme veľmi dobre vedomé tohto slabého miesta, ktoré môže výrazným spôsobom znížiť ochotu zborov prispieť do navrhovaného systému, ak nie ohroziť celý projekt zmeny financovania ako taký. Preto pristúpilo aj k represívne zložke, ktorá je však v priamom protiklade so snáď všetkými uvedenými biblickými citátmi, a to dobrovoľnosťou a slobodou pri ochote pomôcť! Avizovaný zámer v prípade neplatenia rušiť kňazské stanice, resp. začať proces zlučovania s inými cirkevnými zbormi, je totiž nielen vyhrážkou, ale je aj v protiklade k evanjelickej zásade, že všetka moc pochádza zo zborov! To, čo sa tu prezentuje, je typický príklad direktívneho prístupu a riadenia zhora, ktorý nerešpektuje podstatu a demokratickú povahu našej cirkvi. Rušenie kňazských staníc, resp. ich spájanie s inými s cieľom “šetriť náklady”, tak predstavuje primitívnu aplikáciu komerčných zásad tam, kde sa očakáva biblický prístup a podpora misie, ktorá je základným zámerom a zmyslom kresťanskej cirkvi!
Dôvera ľudí
Tí, čo dostávajú peniaze zdarma, si ich zvyčajne nevážia. Nevedia s nimi hospodáriť, a dalo by sa aj povedať, že nepoznajú ich cenu. Aj preto je potrebné, aby každý začal od seba. Aby tu neboli dve skupiny: tí, čo prispievajú, a tí, čo berú, ale aby tí, ktorí reformu predkladajú, začali najskôr od seba. Aby šli príkladom. Aby dokázali, že sú verní kresťania, ktorí so zverenými prostriedkami hospodária efektívne a zodpovedne. A keď to dokážu “v malom”, môžu sa uchádzať o dôveru ľudí spravovať aj dary, ktoré ľudia dobrovoľne a z vlastnej vôle, prípadne na základe obojstrannej dohody, radi na cirkev venujú.
Miroslav Klima
ilustračné foto: pixabay.com
